Limitovanie emisií z ľudských činností už na zvrátenie katastrofy nemusí stačiť, Zem totiž vypúšťa vlastné skleníkové plyny.
Svet bojuje s globálnym otepľovaním, ktoré je pripisované najmä vysokej produkcii CO2, metánu a iných skleníkových plynov. Časť z nich sa aktuálne ľudstvo snaží obmedziť prísnymi emisnými limitmi a zaviazaním sa k tzv. uhlíkovej neutralite, teda že objem vypúšťaných plynov nebude vyšší ako ten, ktorý dokáže príroda sama opäť pohltiť.
Objavuje sa však aj problém, na ktorý zatiaľ nemáme vôbec žiadny dosah, vysvetľuje vo svojom videu Bloomberg News.
Permafrosty ďaleko na severnej pologuli Zeme totiž pod ľadom ukrývajú milióny ton metánu, ktorý pri topení pôdy samovoľne uniká do ovzdušia, čím opäť prispieva k ohrievaniu atmosféry a celý proces tak v zásade akceleruje aj bez prispenia človeka.
Vedci teraz našli mohutný únik metánu aj pod morom pri pobreží Antarktídy, píše Guardian. Tento podmorsky uvoľnovaný plyn typicky konzumujú malé mikróby, no tie sa v posledných 5 rokoch v oblasti objavili iba v oveľa menších množstvách a metán tak nestíhajú konzumovať.
Britom možno zakážu kupovanie áut. Do garáže by nesmel ani elektromobil
26. augusta 2019 o 15:36
Pôvod úniku zatiaľ nie je jasný, dokonca vôbec nemusí súvisieť s otepľovaním oceánov. Možno ide skôr o aktívny vulkán. „Nie sú to dobré správy. Trvalo viac než päť rokov, kým sa tu mikróby začali objavovať a dokonca aj tak metán stále rapídne uniká z morského dna,“ povedal Andrew Thurber z Oregonskej štátnej univerzity, ktorá výskum viedla.
Metán z permafrostov, ale teraz aj z podmorskej hladiny tak prispieva k otepľovaniu planéty aj bez toho, aby sa o ďalšie emisie musel starať sám človek. Podľa vedcov sa klíma v prípade zdvojnásobenia objemu CO2 na Zemi oproti dnešku môže otepliť o 2,6 až 3,9 °C, čo by v najbližších desaťročiach spravilo mnohé oblasti neobývateľnými, roztopilo ešte viac ľadovcov a uvoľnilo ďalšie množstvo metánu.
Existujú teda obavy, že spomalenie otepľovania už nemusí byť zvrátiteľné ani pri extrémnom znížení ľuďmi produkovaných emisií. Museli by sme pristúpiť k oveľa kreatívnejším riešeniam ako je recyklácia plynov alebo tienenie oblohy.
