Nie, nie je to únava, ktorú cez víkend „dospíš“, ani stres, ktorý vieš celkom rýchlo identifikovať.
Aj ty si už zrejme minimálne raz počul alebo čítal „rozprávkové príbehy“ o vrcholových manažéroch, ítečkároch alebo úspešných podnikateľoch, ktorí vyhoreli, dali výpoveď a vybrali sa na ročný roadtrip po Bali, prípadne si založili vlastnú pojazdnú kaviareň alebo odišli žiť na farmu pestovať zeleninu.
Takéto „romantizované“ príbehy sa však týkajú len veľmi malého percenta ľudí. Skutočná „nefiltrovaná" realita syndrómu vyhorenia hovorí o emočnej vyčerpanosti, osamelosti, frustrácii či dlhotrvajúcich zdravotných problémoch. O to horšie, že ideálnom dnešnej spoločnosti je „ľudský stroj“, ktorý odchádza z officu dávno po západe slnka, je vždy k dispozícii a osobné záležitosti odsúva nabok.
Počas pandemických home officov sa riziko vyhorenia ešte zvýšilo. Ľudia nemali oddelený pracovný a súkromný život a nadriadení očakávali, že ich zamestnanci budú nonstop k dispozícii – aspoň digitálne. Podľa portálu Economist sa priemerný počet odpracovaných hodín v roku 2020 zvýšil dokonca o polovicu.
Najskôr si zvykneš, potom vyhoríš
Na základe štúdie americkej analytickej firmy Gallup zažíva vyhorenie až dve tretiny ľudí. Tá však bola postavená na subjektívnych pocitoch ľudí a mnohí si vyhorenie zamieňajú s vyčerpaním. Čo teda vyhorenie skutočne znamená?
Tento článok sa zameriaval na depresiu, jej (aj menej známe) spúšťače a efektívne spôsoby, ako sa z nej vyslobodiť.
V tomto článku sme písali o panických atakoch a o tom, ako im predchádzať.
V tomto článku sme písali o tom, ako vyzerá sedenie u psychológa, ako si ho vybrať a kedy za ním zájsť.
Vyhorenie nie je únava, ktorú cez víkend „dospíš“. Nie je to ani stres – teda jednorazová záležitosť, ktorú vieš ľahko identifikovať. K vyhoreniu sa postupne dopracuješ.
Na začiatku si ho ani nevšimneš, pretože tvoje telo sa adaptuje na záťaž. Tvoja regeneračná schopnosť sa však časom znižuje. Zrazu nevieš zvládať úplné maličkosti, ktoré ti predtým nerobili problém. Do práce (či školy) chodíš s nechuťou, si frustrovaný, podráždený, cynický a vôbec netušíš, ako sa z týchto pocitov vyslobodiť.
„Človek v pokročilejšom štádiu vyhorenia pociťuje beznádej, emocionálnu vyčerpanosť, podráždenosť, stráca odvahu, schopnosť myslieť objektívne a riskovať. Pesimistický pohľad na život môže vyústiť až do straty osobnej identity a sebaúcty,“ hovorí psychologička. Takto „vyhorený“ človek napokon začne unikať do samoty a prichádzať o medziľudské vzťahy. Konečné stavy vyhorenia preto v určitých ohľadoch pripomínajú depresiu.
- nedokončovanie alebo odďaľovanie pracovných povinností
- vyhýbanie sa povinnostiam
- chybovosť v práci
- prehnané emočné reakcie
- bolesti jednotlivých častí tela (hlavy, chrbta)
- únava
- bagatelizovanie problémov, prípadne ich kompenzácia alkoholom a inými látkami
- hľadanie vonkajších podnetov, ktoré prekryjú aktuálnosť problému
Pozor na prehnané nadšenie
Vyhorenie sa nespája s konkrétnymi profesiami, ale skôr s určitými faktormi, ako je časový tlak, stres, málo uznania, neefektívne „copingové“ stratégie, zlé pracovné podmienky a, samozrejme, nezdravý životný štýl. Ide o veľmi individuálnu záležitosť. Kým u jednej osoby je rovnaká záťaž len mierna, u inej môže byť deštrukčná.
Podľa Evy Šulekovej sa riziko vyhorenia zvyšuje najmä u ľudí, ktorí majú nízku sebahodnotu, no nie sú si toho vedomí. U nich je totiž vyšší predpoklad, že budú úzkostnejší, a teda budú zlyhávať pri vyšších nárokoch či preceňovať svoje schopnosti. Môžeš byť ten najúspešnejší človek na svete a stále mať pocit, že nerobíš dosť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Z čoho pozostáva 5 štádií vyhorenia a ako zistiť, v ktorom štádiu sa nachádzaš.
- Ako môžu prehnané nadšenie a „medové týždne“ v novej práci viesť k vyhoreniu.
- Prečo si človek s vyhorením môže myslieť, že mu ľudia chcú ublížiť.
- Akú rolu hrá pri vorkoholizme nízka sebaúcta.
- Do koľkého roku zažije väčšina ľudí vyhorenie.
- Čo robiť, keď začínaš pociťovať frustráciu, chronickú únavu a do práce (či školy) chodíš s nechuťou.
