„Stáva sa, že cítiš voči blízkemu človeku odpor, ktorý si však nechceš pripustiť. Môže to byť aj tvoja mama. Ak v tebe neustále vyvoláva zlé pocity, vytesníš ich, lebo by ti bránili mať s ňou vzťah. Aj takto vznikajú úzkosti,“ hovorí Marci.
„Najväčší panický atak som dostala na dovolenke. Bolo to po večeri s priateľom, už bola tma a my sme kráčali po ulici plnej ľudí. Najskôr som cítila len neurčitý pocit zmätenosti, potom sa ma zmocnila neuveriteľná panika. Oblial ma studený pot, začalo mi šialene búšiť srdce, točila sa mi hlava a neuveriteľne mi tŕpli končatiny,“ spomína na svoj najhorší zážitok s panickou poruchou 26-ročná Daniela.
„Takmer som sa nedokázala nadýchnuť. Ako keby nado mnou vtedy niekto držal nôž a chcel ma zabiť. Bola som presvedčená, že ak mi niekto nezavolá sanitku, umriem,“ povedala mladá Slovenka pre Refresher.
Daniela vraví, že sa ju priateľ snažil upokojiť, vravel jej, že sa nič nedeje, ale nepomáhalo to. Nechápala, že jej neverí, že jej nejde „o život“. „Snažil sa ma objať, pohladiť, ale podvedome som ho odtláčala. Keď sa bojíš neznámeho, bojíš sa všetkého.“
Priateľa poslala kúpiť vodu. Keď vypila pol litra, stav sa jej začal pomaly zlepšovať. „Paniku vystriedala strašná únava. Po celý zvyšok večera som sa cítila napätá, nechápala som, čo sa stalo a či sa to náhodou nezopakuje.“
Keď sa cítiš zle, má to tak byť
Stav, ktorý opisovala Daniela, je už extrémny stav paniky, pri ktorom môžeš mať pocit, že padáš, omdlieš, zblázniš sa alebo zomieraš. Ľudia, ktorí s ním majú skúsenosť, ho opisujú ako najhorší stav, aký kedy zažili. Väčšinou pripomína infarkt, niektorí si preto volajú záchranku – lekár ich vyšetrí, povie, že im nič nie je, a pošle ich domov (v tom lepšom prípade za psychológom).
Tento stav môže z ničoho nič „napadnúť“ aj teba. Stačí, že budeš dlhšie pociťovať úzkosť či silnú vnútornú nervozitu, ktorá v istom momente „vybuchne“. Podľa Ligy za duševné zdravie 20 až 25 % populácie prežíva v určitom období života nejakú podobu úzkostnej alebo fóbickej poruchy.
V tomto článku sa dozvieš, ako vyzerá sedenie u psychológa a na čo sa pripraviť pred úvodným sedením.
Podľa psychologičky Marcely Marci Hrapkovej, ktorá sa venuje konceptu Nová psychológia, však úzkosť sama osebe nie je zlá. V skutočnosti je to obranný mechanizmus, ktorý nám naznačuje, že náš organizmus sa dostal do určitej nerovnováhy alebo v ňom nastal „energetický pretlak“.
Veľmi častou príčinou úzkosti je vytesňovanie negatívnych pocitov. „Keď sa nemáš s niečím dobre, je prirodzené cítiť to tak stále,“ hovorí Marci. Väčšinou sa však od zlých pocitov odpájame, pretože ich vnímame ako potenciálne ohrozujúce. Riešiť ich by totiž znamenalo veľa zmien v tvojom živote, ktoré si nevieš alebo nechceš predstaviť a urobiť.
Podľa Americkej asociácie pre úzkosť a depresiu sú úzkostné poruchy najrozšírenejším duševným ochorením v Spojených štátoch. Trpí nimi až 18 % celkovej populácie, no z nich sa lieči len niečo viac ako tretina. Na základe štúdie Americkej asociácie psychiatrov sú najúzkostlivejšou generáciou mileniáli (ľudia vo veku 25 až 40 rokov).
Životné zmeny sú však väčšinou jediným účinným riešením, ako odstrániť dlhodobejšiu úzkosť. Ak sa napríklad nemáš dobre v práci, ale chceš tam chodiť, dostáva sa tvoj pocit do konfliktu s tvojím vedomým rozhodnutím, s tvojou potrebou sebazáchovy. Psychiku môžu takisto potrápiť aj nefunkčné vzťahy.
„V toxickom vzťahu ti nežiaduce pocity hovoria: Odíď, no ty to nechceš počuť. Možno si závislý od partnera, možno sa bojíš samoty a podobne,“ vysvetľuje Marci. „Alebo cítiš odpor voči človeku, s ktorým si stále v kontakte, no ten pocit si pred sebou nechceš pripustiť. Ten človek môže byť aj tvoja mama. Ak v tebe neustále vyvoláva zlé pocity, vytesníš ich, lebo by ti bránili mať s ňou vzťah. Pocity ti síce niečo naznačujú, ale ty si bezradný, nevieš, čo máš robiť, a tak sa ich radšej zbavíš vytesnením.“
Úzkosť je tvoj falošný ochranca
Potláčaný negativizmus sa potom hromadí, až napokon „pretečie“ často v tej najneočakávanejšej chvíli, napríklad keď relaxuješ na gauči, nakupuješ alebo dokonca spíš. „Najhoršie záchvaty paniky som, paradoxne, nemala pri stresujúcich situáciách, ale vtedy, keď sa absolútne nič nedialo. Akoby si moje telo povedalo, že teraz je pokoj, tak je na to čas,“ hovorí Daniela, ktorej pomohli až pravidelné sedenia u psychologičky.
Zlé pocity totiž najskôr pomaly klopkajú, až napokon úzkosť silno zabúcha na dvere. Ak však nie si v dobrom kontakte sám so sebou, môžeš napokon dostať panický záchvat a nevedieť z čoho. Práve na to je psychoterapia, ktorá podľa Marci občas pripomína archeologickú prácu – hľadá a skúma to, čo máš strach uvedomiť si.
„Ľudia radšej riešia úzkosť a jej symptómy, než by si mali do vedomia pripustiť reálny problém a riešiť ho,“ hovorí psychologička. „V podstate ťa úzkosť svojím charakterom chráni pred týmto uvedomením. Takže veľa ľudí skĺzne do toho, že riešia kopec symptómov, ale stále nechápu, prečo sa im to deje. A to ich niekedy ani netrápi. Riešia následok, ale neriešia príčinu.“
Nelietaj na rogale, ktoré nevieš ovládať
Jedným z častých dôvodov úzkostí je napríklad aj prepracovanosť a stres na pracovisku. „Môžeš byť unavený a čakať od seba hrozne veľa. Pomer aktivity a pasivity nemáš v rovnováhe, čiže ideš na dlh. Tvoje telo potom zvoní na poplach úzkosťou, naznačuje ti, že je už toho veľa, a alarmujúco žiada regeneráciu.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako našu psychiku ovplyvňuje neustále hecovanie sa k výkonu a prekonávaniu strachu.
- Čo ti pomôže eliminovať úzkosť už do dvoch mesiacov.
- Či ti na úzkosti môže pomôcť pohárik alkoholu.
- Čo je to „úzkosť z úzkosti“.
- Prečo by si pri hyperventilačnom syndróme nemal dýchať zhlboka a či pomáha dýchanie do papierového vrecúška.
- Koľko ľudí s úzkostnými poruchami súčasne trpí aj vážnou depresiou.
- Akú techniku použiť pri náhlom záchvate paniky.
