Žeriavnik Adam nalieva 1 300-stupňové žeravé železo v oceliarni. Ženy sú často lepšie žeriavničky ako mnohí muži, tvrdí (Rozhovor)

„A teraz si predstav, že na tento šrot nalejem 150 ton železa s teplotou nad 1 300 stupňov Celzia. V tej chvíli to pripomína situáciu, ako keď ti na panvicu frkne kvapka vody do rozhorúčeného oleja a potom to začne strieľať,“ hovorí stále iba 28-ročný Adam Hužvár, ktorý pracuje ako žeriavnik nalievacieho žeriava v košickom U. S. Steele. 

Aj keď vyštudoval športové gymnázium, osud ho zatiahol do kabíny žeriava, ktorú si okamžite zamiloval. Fascinuje ho na nej kombinácia hroziaceho rizika spôsobujúceho nával adrenalínu, ale aj rešpekt, ktorý práca vyžaduje na to, aby v nej mohol byť človek dobrý.

My sme ho vyspovedali o tom, či je žeriavnikov naozaj nedostatok, odkedy sa toto zamestnanie zapáčilo mladšej generácii a koľko taký žeriavnik zarába. 

Si žeriavnik, ale bežný človek si pod pojmom žeriavnik predstaví človeka sediaceho v obrovskej výške nad stavbami. Ty si však žeriavnik nalievacieho žeriava.

Veľa ľudí si zvykne spájať prácu žeriavnika iba so žeriavmi, ktoré majú možnosť vidieť pri rozostavaných budovách. Tie žeriavy sa však nazývajú vežové žeriavy – vidia ich, keď idú autobusom okolo stavieb. Aj ja pracujem vo výškach, ale nie až takých obrovských. Moja kabína je vo výške 36 metrov.

Môj žeriav sa nazýva mostový žeriav a v podstate ide o jeden dlhý most, ktorý sa posúva dopredu a dozadu po jednej veľkej dráhe, ale neotáča sa okolo vlastnej osi. To je základný rozdiel medzi žeriavmi, ktoré sa nachádzajú vonku, a tým, čo mám ja.

Mám si predstaviť žeriav vnútri výrobnej haly?
Môj žeriav sa nachádza vnútri prevádzky, ktorá je krytá strechou. Mostové žeriavy sú však aj vonku, napríklad na šrotoviskách, kde sa pracuje s menšou tonážou. 

Vežové žeriavy pozná každý, lebo okolo nich neustále prechádzame. Mal si sen vyskúšať aj ten?

Vždy ma lákalo vyskúšať si vežový žeriav. Mal som možnosť skúsiť ho, keď som si robil žeriavnický kurz, a je to obrovský zážitok. Človeku vyrazí dych, keď vylezie do tých výšok, kde na 99 percent fúka silný vietor a cítiš, ako sa celý žeriav hýbe zo strany na stranu. Treba mať pred tým rešpekt.

Spoliehal som sa na to, že ma raz vezmú niekam, kde budú takýchto vyškolených ľudí potrebovať, a napokon to vyšlo. Takáto ponuka aj prišla.

Ako si sa pred rokmi dostal k práci žeriavnika?

Po skončení športového gymnázia som sa hlásil na policajnú akadémiu do Bratislavy, ale urobil som vtedy zásadnú chybu, že som si vybral len jednu školu a nepodal som si viacero prihlášok. Na policajnú akadémiu ma nevzali, tak som zostal bez školy aj práce a potreboval som sa zamestnať.

Vtedy som mal kamaráta, ktorý pracoval v jednej dcérskej firme U. S. Steelu v Košiciach, kde hlavnej firme dodávajú žeriavnikov aj viazačov pre rôzne prevádzky. Vybavil nám u nich pohovor, šli sme tam, vzali nás a spravili sme si potrebné kurzy. Tie trvali pár týždňov a už sme mohli pracovať v prevádzke.

Hneď od začiatku si sa dostal na žeriav, ktorý obsluhuješ dnes?Spočiatku som pracoval na mostových žeriavoch ako dnes, len v menšej výške a s menšou tonážou. V tejto firme som pracoval rok a pol, ale nakoniec som z tohto fachu odišiel, lebo to bolo dosť náročné. A nebolo to podľa mňa zaplatené tak, ako by to zaplatené malo byť, čo ma trošku demotivovalo, tak som si našiel prácu v inej sfére.

Na žeriavy som medzitým nezanevrel, lebo som si popri novej práci urobil navýšenie žeriavnického kurzu na maximálnu možnú triedu, ktorá je na Slovensku dostupná. Spoliehal som sa na to, že ma raz vezmú niekam, kde budú takýchto vyškolených ľudí potrebovať, a napokon to vyšlo. Takáto ponuka aj prišla, zavolali mi, že hľadajú žeriavnika presne mojej triedy a či mám záujem prísť aspoň na pohovor.

Vráťme sa k momentu, keď ti kamarát povedal o žeriave. Vedel si vopred, čo by mala byť tvoja náplň práce?

On mi prácu žeriavnika opisoval, ale nemal som ani šajnu, ako si to celé predstavovať. Pred ôsmimi rokmi to nefungovalo tak, že si naťukáš do Youtube mostový žeriav a vybehne ti návod, ako ho obsluhovať. Dnes je toho materiálu viac. On nám len v skratke opísal, čo sa v prevádzkovej hale robí, ale viac sme nevedeli.

Keď nás prvýkrát vzali na zácvik a vošli sme do haly, kde tie žeriavy lietajú hore-dole a je ich tam kvantum, tak mi celým telom prešli zimomriavky. Toto nemáš možnosť zažiť nikde inde ako v takomto ťažkom priemysle. 

Žeriavnik z vežového žeriava hovoril, že žeriavnikov je na Slovensku málo. Je to pravda aj v prípade mostových žeriavov?

Žeriavnikov určite nie je prebytok. Na menšie žeriavy je ich viac, ale v nižších triedach sú tieto žeriavy o trochu ľahšie ovládateľné. Stále je to náročná práca, no jednoduchšia. Samozrejme, každý človek je jedinečný, lenže môj žeriav dnes sa ani nedá porovnať so žeriavom, na ktorom som pracoval pred rokmi v tej dcérskej firme. Aj výškovo, aj z hľadiska rizika a konkrétneho procesu výroby.

Máš 28 rokov a pracuješ ako žeriavnik. Je u vás v práci veľa kolegov v tvojom veku?

Je to tak pol na pol. Pracujem v kolektíve, kde je polovica ľudí v mojom veku a polovica chlapov tam pracuje vyše 20 či 30 rokov.

Aká je dynamika vzťahu medzi mladšími a staršími kolegami? Vychádzate spolu napriek tomu, že starší páni určite na žeriavoch pracujú desiatky rokov?

V jednotlivých zmenách fungujeme bez problémov. Nechcem hovoriť za každého, ale v mojej zmene sme vždy doteraz boli 100-percentný kolektív, vychádzame si v ústrety, vieme si poradiť a nepamätám si, že by sme sa niekedy pohádali. 

Skôr zo začiatku to bolo tak, že najstarší chlapi nám chceli dokázať, akí sme zelenáči a amatéri a čo my vlastne o tej práci vieme. Ale po roku sa ukázalo, že sme boli často šikovnejší ako tí starí zamestnanci. Oni boli zvyknutí na svoj pracovný stereotyp, do ktorého sme my priniesli nového ducha, narušili im ho a možno sa im to až tak nepáčilo.

Ovládam obrovskú nádobu, ktorá vyzerá ako veľké vedro. Keď je prázdne, tak váži cca 55 až 60 ton, ale mne doň kolegovia nalejú priemerne 150 ton žeravého železa.

Keby si mal bežnému človeku opísať, ako vyzerá tvoj bežný deň, ako by si začal?

Moja práca sa začína tým, že sa prezlečiem do svojho úboru a idem vystriedať kolegu, čo pracoval v zmene predo mnou. Ten mi povie, čo sa udialo, či na žeriave objavili poruchy a ako celá zmena prebiehala. Následne máme vyhradené miesto, kde sme povinní sa vystriedať, pretože striedanie neprebieha v žeriave, ale pod ním na žeriavovej dráhe.

Potom prichádza na rad kontrola žeriava, počas ktorej kontrolujem úchyty, brzdy, pojazdy či vytečenie kvapalín. Ide prevažne o vizuálnu kontrolu. Keď je všetko v poriadku, vchádzam do žeriava a vypisujem si checklist, kde zaznamenávam, v akom stave je žeriav. V prípade nežiaducej udalosti je tento dokument mojím štítom, či som si žeriav pred začiatkom práce poctivo skontroloval.

V našej prevádzke pracujeme na 8-hodinové zmeny. Niektorí kolegovia už v minulosti chceli prejsť na 12-hodinové zmeny, ale za tie roky sa režim nezmenil, takže pracujeme na ranných, poobedných a nočných. 

A počas svojej zmeny nalievaš železo do konvertora.

Pracujem v prevádzke, ktorá sa volá oceliareň. Zo surového železa vyrábame oceľ, takže mojou úlohou je naliať žeravé surové železo do takzvaného konvertora. Ten obsluhujú taviči a operátori, lebo do tejto zmesi pridávajú rôzne prímesi a látky, a za fúkania kyslíka a vody vyrábame olej.

Čo je finálny produkt tvojej práce? Oceľové pláty či konštrukcie?

V podstate sú to oceľové pláty. Keď sa železo naleje do konvertora, potom sa odlieva do pásu, kde sa podľa špecifickej objednávky formuje na konkrétnu šírku a akosť. Tým produktom, ktorý odchádza z našej prevádzky, sú oceľové bramy, čo sú vlastne veľké pláty ocele.

Predstavujem si to tak, že na žeriave ti visí obrovská nádoba so žeravým železom, ktoré ty niekam vlievaš a okolo v hale lietajú iskry.Presne tak. Ovládam obrovskú nádobu, ktorá vyzerá ako veľké vedro. Keď je prázdne, tak váži cca 55 až 60 ton, ale mne doň kolegovia nalejú priemerne 150 ton žeravého železa, ktoré následne vylievam do konvertora. Teplota železa v tej nádobe dosahuje až 1 300 stupňov Celzia.

Každého bude zaujímať, koľko žeriavnik zarába. Vedel by si nastreliť, ako je to s výplatami na Slovensku?