Drotár Juraj Šerík nás zasvätil do tajov drotárstva.
Drotárstvo – remeslo, ktoré pred stáročiami vzniklo z chudoby našich predkov, pričom tí najšikovnejší ho rozniesli takmer do celého sveta. Remeselníci zdokonaľovaním svojich výrobkov povýšili drotárstvo na umenie a najmä v tejto forme ho poznáme ako kultúrne dedičstvo až dodnes.
Aby sme čo najviac nahliadli do jeho histórie, vydali sme sa do malebnej dedinky Dlhé Pole, nachádzajúcej sa neďaleko od Žiliny. Tu nás vo vyše storočnej chalupe, v ktorej žili generácie vychýrených drotárov, privítal ich potomok Juraj Šerík aj so svojou manželkou. Rovnako ako jeho predkovia, aj on zasvätil život tomuto remeslu.
Počas príjemnej návštevy nám drotár porozprával, prečo bol svojho času jeho pradedo Jozef Holánik Bakeľ jedným z najuznávanejších drotárov na svete a ako prispel k tomu, aby sa z neho stalo umenie. Vysvetlil nám, kde a prečo vlastne drotárstvo vzniklo, a dokonca nám dal aj možnosť vyskúšať si drôtovanie vlastnými rukami.
- Aká je história drotárstva na Slovensku.
- Koľko rádovo zaplatíš za výrobky Juraja Šeríka a prečo niektoré z nich dáva pozlátiť.
- Čím sa preslávil prastarý otec Juraja Šeríka a kde všade ľudia obdivovali jeho výrobky.
- Prečo nie je jednoduché stať sa drotárom v dnešnej dobe.
- Čo je teraz na mieste, kde voľakedy žil prastarý otec Juraja Šeríka.
- Ako išlo drôtovanie nám a čo všetko sme (ne)vyrobili.
Cestujeme v čase
Je krátko po jednej hodine popoludní a my sme práve prišli do Dlhého Poľa, na jedno z miest, kde má drotárstvo korene. Drevená chalupa, ktorá je cieľom našej cesty, sa nedá prehliadnuť. Terajšie múzeum bolo v minulosti domovom tých najvychýrenejších drotárov a aj dnes sa hrdo týči približne v strede obce. Za bránou na nás už čaká príjemný pán odetý v kroji.
Keď vojdeme, podáva nám ruku pevným stiskom a predstavuje sa ako Juraj Šerík. Hneď ako vstúpime do chalupy, zarezonuje v nás pocit, že cestujeme v čase. Na dobovej piecke pohostinná manželka „gazdu“ pripravuje obed pre návštevu, zatiaľ čo on nás usádza za drevený stôl vo vedľajšej miestnosti a ponúka kávou. Všade okolo nás sa nachádzajú Jurajove drôtené výrobky či exponáty múzea, ktoré vyrobili jeho predkovia.
Hrubé múry, nízke rámy dvier, historický nábytok a plápolanie dreva v piecke poskytujúce „teplo domova“ vytvárajú pocit, že na mieste zastal čas. Aj preto od drotára vyzvedáme, v koľkoročnej stavbe sa nachádzame. Juraj Šerík nám tvrdí, že hoci sám presný dátum postavenia chalupy nepozná, počas jej rekonštrukcie objavil zasypaný rohový kameň, na ktorom bol vytesaný rok 1903 a meno jeho pradeda.
Drotár sa vďaka tomuto nálezu domnieva, že v tom čase bola pristavená druhá časť chalupy, tzv. malá izba. „Pravdepodobne okolo roku 1900 sa dom len zväčšoval a rozširoval. Viem, že sa tu narodil môj otec Juraj Šerík z Čadce, bývala tu moja babka s dedkom Jakubom Šeríkom Fujákom a býval tu aj pradedo Jozef Holánik Bakeľ. Podľa jeho životopisu, ktorý napísal na sklonku svojho života, to pôsobí tak, že tu žili ešte aj jeho rodičia,“ približuje Juraj Šerík s tým, že práve on do domu veľa investoval a zveľaďoval ho.
Drotárska rodina
Na stenách miestnosti visia rôzne historické fotografie, ocenenia a trofeje. Už na prvý pohľad je zrejmé, že Juraj Šerík pochádza z drotárskej rodiny, v ktorej sa remeslo odovzdávalo z pokolenia na pokolenie. Ako nám prezrádza, už jeho pradedo Jozef Holánik Bakeľ vo svojich zápisoch tvrdil, že aj jeho otec sa venoval drotárstvu.
Ďalej do histórie sa však podľa Jurajových slov, žiaľ, zatiaľ nedopátrali. „Pradedov otec, pradedo a aj dedo boli drotári. Pauza nastala pri mojom otcovi, ktorý sa remeslu nevenoval, keďže bola iná doba. Nakoniec som sa ku koreňom a drotárstvu vrátil ja.“
Remeslo z chudoby
Zatiaľ čo si prezeráme rôzne „drôtené“ skvosty, Juraj nám vysvetľuje, že nie vždy bolo drotárstvo o umení. Podľa jeho slov ide o slovenský fenomén pochádzajúci z oblasti, kde sa práve nachádzame. „Tu sú ohniská vzniku drotárstva. Taký pomyselný trojuholník je Žilina – Čadca – Bytča. Všetky tunajšie kúty, dediny, chotáre, kopce a desiatky obcí sú zdrojom tohto remesla, remesla chudobných.“
Podľa Juraja boli v minulosti v blízkosti tohto kraja sliezske huty, kde sa ťažila ruda a vyrábali drôty. Tvrdí, že z historických prameňov je známe, že v tom čase furmani prevážali spomínaný materiál na Dolnú zem do Uhorska, pričom keď prechádzali týmto regiónom, potrebovali niekde napojiť kone a prespať.
„Domácim za svoje služby poskytli klbko drôtu a tí už našli jeho využitie. Opravovali ním hospodárske náradie, vyrábali z neho pasce na škodcov, rôzne stojany pod hrnce a žehličky, vešiačiky, habarky, lyžičky či opravovali kuchynský riad. Sortiment, na ktorý drôt vedeli využiť, bol veľmi pestrý a išlo najmä o úžitkové veci.“
Drotár tvrdí, že remeslo sa začalo rozvíjať tým, že domáci, ktorý vedel s drôtom pracovať, opravil niečo u jedného suseda, u druhého, až nakoniec prechádzal z chotára do chotára a tak vzniklo tzv. vandrovné drotárstvo.
„Počas stáročí prešli miestni drotári až do okolitých štátov. Tí šikovnejší sa dokázali presadiť, tí nešikovní nie. Preto keď sa dnes povie slovo drotár, tak si ľudia predstavia muža so širokým klobúkom, huňatým kabátom z ovce a krošňou na chrbte. To je obraz vandrovného drotára.“
Podľa Juraja tí najšikovnejší prišli na to, že si v cudzej zemi môžu založiť vlastné dielne a manufaktúry. Naučili sa reč, aby sa vedeli dohodnúť, pochopili systém trhu, o čo bude v danej krajine záujem, a mohli tam fungovať.
„Jedným z takýchto drotárov bol aj môj pradedo Jozef Holánik Bakeľ, ktorý už ako drotársky učeň so svojím otcom precestoval rôzne krajiny. Neskôr ako starší otca požiadal, či by si mohol založiť vlastnú dielňu, a tak sa aj stalo. Ešte pred rokom 1900 si ju založil vo Varšave,“ dodal drotár s tým, že svojho času sa slovenské drotárstvo rozšírilo do celého sveta vrátane Ameriky, Afriky aj Ázie. „Kam prišli, tam bol obrovský záujem o ich výrobky.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa drotárstvo pretransformovalo na umenie a prečo.
- Koľko rádovo zaplatíš za výrobky Juraja Šeríka a prečo niektoré z nich dáva pozlátiť.
- Čím sa preslávil prastarý otec Juraja Šeríka a kde všade ľudia obdivovali jeho výrobky.
- Prečo nie je jednoduché stať sa drotárom v dnešnej dobe.
- Čo je teraz na mieste, kde voľakedy žil prastarý otec Juraja Šeríka.
- Ako išlo drôtovanie nám a čo všetko sme (ne)vyrobili.
