Nový Tucson stavil na svojský dizajn a moderné technológie.
Hyundai Tucson netreba špeciálne predstavovať, pretože na slovenskom trhu dlhodobo patrí medzi najpopulárnejšie modely, dokonca to bolo niekedy najpredávanejšie SUV na Slovensku.
Aj preto sme sa túto novinku rozhodli vyskúšať a zistiť, aká je v skutočnosti. Schválne sme si pritom vybrali exemplár vo výraznej červenej.
Extravagantný kabát
Na aute upúta najmä maska s integrovaným denným svietením, ktoré vo vypnutom stave nie je očividné. Čo však vidno okamžite, je pôsobivý dizajn, ktorý strháva pozornosť a zároveň polarizuje fanúšikov motorizmu. Unikátna maska či hlavné a diaľkové LED svetlá v spodnej časti nárazníka totiž nemusia sadnúť každému.
Medzigeneračne sa rozmery vozidla zväčšili vo všetkých smeroch (4 500 × 1865 × 1 650 mm), i keď tých pár centimetrov navyše statočne maskujú výraznejšie dizajnové riešenia. Ak si zástancom konzervatívnych línií, tak nový Tucson asi nie je nič pre teba. Pri pohľade z profilu nás napríklad rušia klinovité línie karosérie.
Zboku však zaujme kontrastnou líniou nad bočnými oknami, v rámci príplatkovej výbavy dokonca nechýba ani možnosť čiernej strechy. Novinka si zaslúži pochvalu za ukážkovo kryté prahy, ľahké nastupovanie dozadu a celkový priestor na zadných sedadlách. Je cítiť, že Tucson narástol v každom smere.
Vzadu okrem veľmi originálne tvarovaných a navzájom prepojených LED svetiel (a lacných halogénov v nárazníku) upriamujeme pozornosť na netradičné riešenie – zadný stierač premiestnili pod strešný spojler a na jeho pôvodnom mieste pribudlo logo zaliate v skle. Keďže sme testovali mild-hybrid s batériou pod podlahou, batožinový priestor v tomto prípade nemá 598, ale 546 litrov.
Okrem samotných tvarov karosérie svoj jedinečný dizajn majú aj 19″ dvojfarebné disky a plastová štruktúra v spodnej časti nárazníkov. Koncovky výfukov sú dve, no špecifických kriviek na karosérii nespočet. Výsledok? V danej triede by si pravdepodobne futuristickejšie pôsobiace SUV hľadal len veľmi ťažko.
Uhladený, no značne modernejší vo vnútri
Pomerne veľký kontrast k dizajnu exteriéru predstavuje návrh interiéru, kde sú pre zmenu veľmi uhladené línie. Z palubnej dosky vypadla tradičná kaplnka nad budíkmi, naopak, v strede pribudol široký stredový panel, ktorý sa zlieva do stredového tunela a niekedy sa bije o miesto s vodičovým kolenom.
V rámci testovanej výbavy Premium sú v kokpite dva 10,25″ displeje. Digitálne budíky majú 3 preddefinované štýly vzhľadom na zvolený režim. Chýbala nám pridaná hodnota displeja, pretože napríklad mapa sa zobraziť nedá. V porovnaní s i30 po facelifte je však toto plnohodnotnejšie riešenie s veľmi peknou grafikou a dobre čitateľnými údajmi.
Druhý displej má rovnako 10,25″, je elegantne zapustený do stredového panelu a disponuje úplne novým infotainmentom. Za ten Hyundai veľmi chválime, pretože je to medzigeneračne citeľný posun, či už ide o vizuálne spracovanie, alebo prehľadnosť, respektíve intuitívnosť. Stále je tu síce viacero položiek, ktoré by sme si vedeli predstaviť ešte lepšie upratané, ale ako celok je to najmä v danej cenovej kategórii naozaj slušné.
Multimediálny systém podporuje Apple CarPlay a Android Auto, nám sa páčila aj možnosť obrazovku si rozdeliť a nechať zobraziť dve odlišné časti zároveň. Pod displejom je dotykový panel klimatizácie. Jeho obsluha nie je síce pre absenciu fyzických prvkov úplne bezchybná, všetko je to však viac-menej o zvyku. Jednotlivé položky majú logické zoradenie, preto ergonómia nie je vôbec zlá.
Dlhšie sme si zvykali na volant, ktorý nám vizuálne nesedí. Jeho 4-ramenný tvar pôsobí zvláštne, čo sa však ovládacích prvkov týka, tu musíme opäť len chváliť. Otázkou zvyku je aj ovládanie automatickej prevodovky. Zo stredového tunela sa totiž vytratila veľká páka, ktorú nahradili len tlačidlá. Je to modernejšie stvárnenie, vodič sa však musí občas pozerať, kde sa nachádza tlačidlo, ktoré chce práve stlačiť. Viac sa nám páči malý shift-by-wire volič od Volkswagenu, kde zachovali prirodzený pohyb.
Špeciálnu pochvalu si zaslúži samotné spracovanie, použité materiály, hodnotne pôsobiace detaily – efektné páčky za volantom či veľké pádla na manuálne riadenie. Po nastúpení z interiéru cítiť hodnotný, miestami až prémiový dojem. Silnou stránkou je aj množstvo odkladacích priestorov, či už vo dverách, alebo v stredovom tuneli, kde pribudli aj postranné kapsy.
Príjemný spoločník na cestách
Náš testovaný exemplár bol vo vrcholnej naftovej konfigurácii. To znamená, že preplňovaný agregát 1.6 CRDi so 48 V mild-hybridným systémom a štartér-generátorom má výkon rovných 100 kW/136 koní a 320 Nm. Poháňané sú všetky štyri kolesá, na ktoré posiela silu 7-stupňová automatická prevodovka.
Na papieri tieto údaje nevyznejú ktovieako, najmä v kontexte veľkosti auta a jeho váhy (1 665 kilogramov), na naše prekvapenie však nie je také lenivé, ako sme si mysleli. Dôvodom je aj dodatočný elektrický pohon. Jeho úlohou je zbierať energiu pri rekuperácii, ktorú však vodič nevie ovplyvniť a následne ňou dopomáhať spaľovaciemu motoru pri vyššej záťaži a zaručovať tak lepšiu pružnosť.
V režime eko dokáže pri jazde z kopca Tucson plachtiť, ale nielen s odpojenou prevodovkou, ale s reálne vypnutým motorom, pričom sme opätovné naštartovanie vďaka generátoru štartéra ani nepostrehli, a to aj napriek tomu, že je to naftový, nie benzínový motor – keď stojíš na mieste a dôjde k opätovnému naštartovaniu, už tu nie sú tie povestné vibrácie či pársekundové čakanie na plynulý rozbeh.
V režime eko je Tucson vo všeobecnosti úplne pokojný, až letargický, a pokiaľ ho vyslovene nepreberieš poriadnym pretlačením plynového pedála k podlahe, tak ho do otáčok veľmi rýchlo nedostaneš. To sa však v režime normál zmení, auto ožije, nehovoriac o režime šport, keď, naopak, vysoké otáčky drží jedna radosť. Odozva na plyn je tak zrazu citeľne rýchlejšia.
Menšie zmeny sú v adaptívnom podvozku. Ten nevie byť až taký plavný ako napríklad v aktuálnej generácii VW Tiguan v komfortnom režime a zároveň nevie byť až taký tuhý ako Tiguan v režime šport. Je to niekde medzi. Áno, v režime šport sa Tucson menej nakláňa a na nerovnostiach viac poskakuješ, ale tú zmenu režimu podvozkovo cítiť pomerne málo. V globále však platí, že Tucson je príjemne tuhý, no zároveň príjemne komfortný.
Pokiaľ nenarazíš na veľký výmoľ, tak podvozok super filtruje nerovnosti a v porovnaní s Tiguanom je po zvukovej stránke tichší. Nepočuť veľmi buchot náprav ani hluk od podbehov. Nová platforma tak znesie viac a v spojení s vyšším výkonom pravdepodobne dovolí aj trochu zábavy. Táto verzia zďaleka nie je taká lenivá, ako by si na 136 koní čakal, ale ak prahneš po dynamickej jazde, na to tu má Hyundai iné verzie. Ostatne, pre predstavu, toto 1.6 CRDi zrýchľuje z 0 na 100 km/h za 11,6 sekundy.
Tucson má pohon všetkých štyroch kolies, ktorý pracuje na báze elektronického rozdeľovania krútiaceho momentu medzi nápravami, pričom ponúka aj manuálne uzamknutie rozdelenia 50 : 50. Už samotná svetlá výška 170 milimetrov však naznačuje, že Tucson nie je vyslovene terénne vozidlo, ale skôr SUV, s ktorým sa nestratíš na lúke či poľnej ceste smerom na chatu.
Aj samotný pohon oboch náprav je určený primárne na zlepšenie trakcie a istejšie jazdné vlastnosti v zákrutách než vyslovene off-roadové prejazdy. Pokiaľ si manuálne uzamkneš prenos krútiaceho momentu, prípadne vypneš trakčnú kontrolu, Tucson toho na nespevnenom povrchu či pri krížení náprav znesie dosť. Koncernový pohon 4Motion je však na tieto účely predsa len lepší.
Spotreba je najsilnejšou stránkou testovanej motorizácie, pretože z dlhodobého pohľadu je možné so 136-koňovým 1.6 CRDi jazdiť s priemernou spotrebou pod 6,5 l/100 km. Testovaný exemplár stojí 36 250 €.