V Hollywoode konečne pochopili, že nikto nedokáže pochopiť a vyrozprávať príbehy černochov tak, ako černošskí tvorcovia.
Hollywood sa v posledných rokoch výrazne mení. Zažili sme hnutie #MeToo zamerané na odhalenie sexuálnych predátorov a neetického správania voči ženám na pracovisku, no dlhé roky sa v Hollywoode bojuje aj za práva menšín. Veľmi silné sú hnutia, ktoré bojujú za afroamerických tvorcov a hercov, ktorí túžia po lepších možnostiach, ako sa v tomto zábavnom priemysle uplatniť.
Našťastie Afroameričania dostávajú konečne viac priestoru, všímajú si ich viac aj pri odovzdávaní cien a atmosféra v Hollywoode je o čosi prijateľnejšia ako v minulej dekáde. Do pozornosti ľudí sa obzvlášť dostávajú oznámenia o tom, ako dané štúdio hľadá výhradne režiséra z menšinových etnických skupín. Niekto by povedal, že za to môže nutnosť diverzifikovať štáb a herecký súbor, o čo sa v Hollywoode v posledných rokoch vehementne snažia.
Recenzia: Returnal
6. mája 2021 o 9:35
Možno ti totiž neunikla informácia, že ak štúdiá budú chcieť, aby ich filmy mohli byť nominované na Oscara, budú musieť od roku 2024 (alebo neskôr) spĺňať nové podmienky. Tie hovoria o tom, koľko členov etnických minorít či žien musí byť súčasťou produkcie alebo hereckého súboru. V tomto článku sme sa už venovali tomu, prečo je to nešťastné riešenie ohrozujúce kvalitu filmov. Zatiaľ sa však toho báť nemusíme, keďže tieto pravidlá stále nie sú v platnosti.
Stále to však môžeme zvaliť na tú diverzifikáciu a snahu nasledovať súčasné trendy. Avšak aj keby to sčasti bola pravda, tvorcov a producentov poháňajú aj iné motivácie. Dôležitým faktorom je totiž autentickosť príbehu a jeho spracovanie. Oscarový Moonlight by nemohol tak kvalitne a emotívne spracovať iný ako afroamerický režisér, v tomto prípade Barry Jenkins.
Black Panther by zďaleka nebol takou veľkou kultúrnou a historickou udalosťou, nebyť faktu, že herecké obsadenie nabité černochmi režíroval talentovaný režisér Creeda Ryan Coogler. V Hollywoode príliš dlho natáčali príbehy o ženách a Afroameričanoch bieli muži. Ak niekto túži vidieť tieto príbehy, stále sa k nim vzhľadom na bohatú históriu Hollywoodu môže vracať.
Čas na zmenu
Je načase, aby o ženských a černošských emóciách natáčali filmy ženy a černosi, nie starí bieli muži. Je preto skvelou správou, že Hollywood na to už začal reagovať a konať tak. Ženy sa lepšie dokážu stotožniť s problémami či fyzickými a psychickými útrapami ženských postáv. Máloktorá žena asi túži pozerať film o znásilnení a následnej traume podanými tak, ako to vníma muž. Akokoľvek talentovaný, žiadny mužský režisér nebude nikdy schopný preniesť do príbehu a na plátno emócie, ktoré zažíva iba žena.
Venovala sa tomu aj dráma Malcolm & Marie od Netflixu, v ktorej John David Washington hral režiséra filmu a Zendaya jeho priateľku. Režisér, ktorého stvárnil Washington, priznal, že nebyť jeho priateľky, nikdy by vo svojom filme nedokázal zachytiť pocity, myšlienky a stav postavy. Platí to aj v realite a vzťahuje sa to nielen na rozdiely v pohlaví, ale aj vo farbe pleti.
Žiadny beloch v USA nepochopí, aké to je byť černochom. Pravdepodobne to nemôže pochopiť žiadny beloch na planéte. Systémový rasizmus v USA funguje od vzniku samotnej krajiny a spôsobil obrovské množstvo tragédií, úmrtí a životných útrap pre afroamerickú komunitu, ale napokon aj problémy pre celú americkú spoločnosť.
Rasizmus vs. autenticita vo filmoch
Černosi v USA čelia v mnohých sférach života rasovým predsudkom (samozrejme, platí to aj o iných menšinových etnikách) a farba ich pleti ovplyvňuje v ich životoch často negatívne takmer všetko, na čo pozrú a čo sa ich týka. Mnohí od malička vyrastajú v prostredí, ktoré im neustále pripomína, v akej situácii sa nachádzajú.
Ich osobnosti sa tak štiepia celý život a veľa vecí vnímajú úplne inak než belosi. Svet belochov je pre nich často tak trochu sci-fi svetom. Aj preto nie je úplne autentické, keď chce svet černochov zrekonštruovať a natočiť o nich film niekto, kto sa nedokáže vžiť do ich kože a pochopiť ich bolesť, motiváciu a strach.
