Milan Lučanský sa v závere decembra pokúsil o samovraždu. Spôsobil si pri tom zranenia, ktorým o niekoľko hodín podľahol.
Príčinou smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského bola samovražda. „Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by spochybňovali informáciu medializovanú ministerkou spravodlivosti a bývalým generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá hovorila o tom, že príčinou smrti bolo sebapoškodenie pána Lučanského, a teda pokus o samovraždu,“ povedal predseda komisie Tomáš Čitbaj.
Komisia zložená z koaličných a opozičných poslancov, zástupcu novinárskej obce, Prezidentského paláca a verejnej ochrankyne práv mala k dispozícii podklady od ZVJS.
Prístup mala aj ku všetkým videozáznamom a k výstupom z elektronického monitoringu väzenských ciel. Rodina Milana Lučanského však komisii nedala prístup k zdravotnej dokumentácii ani k záznamu o pitve. „Najvážnejším limitom komisie pri objektivizácii skutkového stavu bola nemožnosť preskúmať zdravotnú dokumentáciu a predbežnú správu z pitvy,“ konštatuje komisia v správe.
Pripravili sme prehľad najdôležitejších záverov vyplývajúcich z 23-stranovej správy, ktorú ministerstvo spravodlivosti zverejnilo na svojej stránke. Komisia okrem konštatovania zistení vytvorila aj súbor návrhov na zlepšenie podmienok vo väzbe.
So závermi komisie sa nestotožnili poslanci za Smer-SD, Hlas-SD a ĽSNS. Kým Marian Kotleba a Denisa Saková hlasovali proti záverom, poslanec Marián Saloň zo Smeru sa na hlasovaní nezúčastnil.
- Prečo má komisia pochybnosti, že kontrolujúci správne vyhodnotili Lučanského reakciu, keď o 16.30 hod. na pravidelnej kontrole vyzvali policajného exprezidenta, aby sa ohlásil.
- Ako vysvetľuje komisia ministerstva chýbajúce minúty záznamu.
- Čo sa dialo v celách č. 114 a 131 29. decembra a 9. decembra 2020.
- Prečo Lučanský spadol v nemocnici z vozíka.
- Aké podmienky mal počas väzby Lučanský vo svojej cele.
Čo sa dialo 29. decembra 2020 v cele č. 114
Milan Lučanský opustil svoju celu v deň pokusu o samovraždu dvakrát. Raz kvôli návšteve lekára a druhýkrát kvôli pohovoru s psychológom. „Pri návrate na celu (odvtedy už potom celu neopustil) neboli na kamerovom zázname identifikované žiadne viditeľné znaky násilia na tele menovaného v danom čase či evidentné zmeny správania alebo pohybu poukazujúce na prekonávanie bolesti či iné vizuálne pozorovateľné ťažkosti,“ ozrejmuje správa.
