Zdravotníci nám prezradili, aký bol pre nich pandemický rok v práci. Zasiahol aj ich rodiny.
Pandémia je tu s nami už vyše roka a aj napriek tomu, že situácia sa konečne zlepšuje, jej následky pociťujeme hneď v niekoľkých oblastiach našich životov. Niektorí prišli o prácu, školy a študenti si museli zvyknúť na dištančné štúdium, izolujeme sa, snažíme sa nezblázniť a mnohí sme nevideli svoju najbližšiu rodinu a priateľov dlhé mesiace. To zažívajú aj zdravotníci, ktorí sa starajú nielen o pacientov s koronavírusom. V spolupráci s Telekomom sme preto dvoch z nich poprosili, aby nám prezradili, aký bol ich posledný rok v práci.
Oto Petrík, primár neurologického oddelenia
Oto Petrík je primárom neurologického oddelenia v nemocnici v Galante, ktorá začiatkom roka prešla na režim červenej nemocnice. Oto Petrík sa teda musel preorientovať zo svojho pôvodného zamerania a zastavil sa aj rozbehnutý program starostlivosti o cievne mozgové príhody. „Musel som sa preorientovať z neurológa na ‚malého‘ internistu. Starostlivosť o covidových pacientov mi zobrala možnosť starať sa v plnej miere o neurologických pacientov,“ vysvetľuje.
Opisuje, že jeho posledný rok v práci bol odlišný najmä v tom, že nevedeli, do čoho idú, keď pandémia prišla. „Nepoznali sme samotné ochorenie covid a jeho komplikácie. Iné je, keď si čítate publikácie, knihy a odporúčané postupy, a iné, keď pred sebou vidíte reálneho dusiaceho sa pacienta, ktorý je v ohrození života.“
Na otázku, ako pandemický rok zasiahol do jeho života, odpovedá, že najskôr strachom, že ochorenie môže doniesť domov, neskôr frustráciou z toho, koľkým pacientom už nemohli pomôcť. Z tej bol neskôr smútok z toho, koľko pacientov im zomrelo. „To všetko som si nosil domov. Nájsť niečo, čím sa odreagujete, bolo veľmi ťažké,“ dodáva.
Pandémia má vplyv nielen na jeho prácu, ale rovnako aj na jeho rodinu a blízkych. „Môj syn má tri roky a začal sa ma už pýtať, prečo idem do práce, veď je nedeľa. Keď on nejde do škôlky, prečo ja musím ísť do práce. Svojich rodičov som nevidel od jesene 2020. Oni, našťastie, nevedia, koľko času trávim v práci. A moja manželka je veľmi tolerantná.“ Keďže sa s rodičmi nevidel dlhé mesiace, museli sa aj oni ako starší ľudia prispôsobiť a komunikujú prostredníctvom videohovorov, ktorým sa podľa jeho slov dovtedy bránili.
A čo by Oto Petrík ocenil najviac ako odmenu za ťažký rok v práci? „Odmenu? Pre mňa a môj kolektív je asi najlepšia odmena pozitívna spätná väzba. Stále mám pred očami troch pacientov, ktorí boli relatívne mladí a napriek veľkému postihnutiu pľúc pri covidovej infekcii sa nám podarilo týchto pacientov pustiť v dobrom stave domov. A ten pohľad, keď odchádzali z oddelenia, vo mne ostáva ako najväčšia odmena.“
Andrea Baraová, sestrička
Andrea Baraová pracuje ako sestrička v nemocnici a svoj posledný rok hodnotí jednoslovne: ťažký. „Je to teraz ťažké obdobie pre všetkých. No my to máme teraz v práci ešte ťažšie. Je to ťažšie na psychiku. Máme viac pacientov, ktorí sú ťažšie prípady.“
Ani ona sa nestretáva s rodinou, keďže ju nechce ohroziť. Keďže sa môže stať, že sa stretne s pozitívnym pacientom, má obavy, že by mohla niekoho zo svojej rodiny nakaziť. To, že sa nestretávajú, nie je ťažké len pre ňu, ale aj pre zvyšok jej rodiny. Ako teda zostáva v spojení s rodinou a najbližšími? „Väčšinou telefonicky. Ešteže existujú aj videohovory a môžeme ostať v kontakte aspoň takto.“
Najlepšou odmenou za odvedenú prácu by pre ňu bolo, ak by sa pandémia konečne skončila, zavládol by pokoj a aby sme boli všetci zdraví. „Nad odmenami ja nerozmýšľam. Nerobím to pre odmeny ani pre peniaze. Uľahčujem pacientom ich pobyt v nemocnici,“ dodáva.
Telekom odmení zdravotníkov
Nielen zdravotníci, ale ani pacienti, ktorí sa ocitli v najťažších chvíľach života, pri sebe nemôžu mať svojich blízkych. Aby zostali aspoň v nejakom kontakte – aj starí ľudia, ktorí na to doteraz neboli zvyknutí –, využívajú videohovory. Svoje mobily na videohovory často požičiavajú pacientom aj samotní zdravotníci.
„Pravidelne sme sa s kolegami v Telekome dozvedali o prípadoch, keď zdravotníci požičiavajú vlastné telefóny často hlavne starším pacientom, aby sa mohli aspoň cez videohovor vidieť so svojimi blízkymi, keďže vinou pandémie k nim rodinných príslušníkov nepustia. Zároveň sme sa zamýšľali nad tým, aké to je pre zdravotníkov, ktorí nasadzujú svoj život a trávia nekonečné hodiny v nemocniciach a ambulanciách na úkor svojich rodín. Vážime si ich a sme vďační za ich obetavosť. A keďže videohovory sú náročné na dáta, povedali sme si, že aspoň takto symbolicky a prakticky by sme ich mohli podporiť a preukázať im našu nekonečnú vďačnosť,“ vysvetľuje Tatiana Švrčková, manažérka spoločenskej zodpovednosti Telekomu.
Aby mohli byť zdravotníci v spojení so svojimi najbližšími aspoň prostredníctvom videohovorov, Telekom im v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou daroval neobmedzené dáta až do septembra. „Všetci, ktorých sa to týka, dostali presné informácie cez nášho partnera Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Sú medzi nimi lekári, zdravotné sestry, sanitári, záchranári. Okrem dát sme im venovali aj emotívne video. Jeho cieľom je pripomenúť si, že za zdravotníkmi sú celé rodiny, ktoré musia oželieť prítomnosť mamy či otca. A zároveň poukázať na to, že hoci sme všetci z pandémie unavení, treba ešte vydržať, aby konečne nastal čas, keď si zdravotníci budú môcť vydýchnuť a nájsť si čas aj na svoje rodiny,“ dodáva Tatiana Švrčková.
