Vyberáme ženy z domova i zo sveta, ktoré hýbu svetom.
Dnes oslavujeme 110. Medzinárodný deň žien (MDŽ). Nápad na deň venovaný len ženám a ich úspechom či výzvam vznikol na medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910, ktorá sa konala v Kodani. Do prvých osláv v roku 1911 sa zapojili Rakúsko, Dánsko, Nemecko a Švajčiarsko, medzinárodným dňom sa MDŽ stal vďaka OSN v roku 1975 a odvtedy má každoročne aj nosnú tému.
Tohtoročnou témou je #ChooseToChallenge, teda zvoľ si výzvu. Doteraz zapojené ženy a dievčatá hovoria napríklad o rodových stereotypoch, chcú vyzývať, spochybňovať a vystúpiť z očakávaného smeru.
Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Ženy chceli kratší pracovný čas, lepšie finančné ohodnotenie a právo voliť. Oslavujeme ním pokrok, ktorý spoločnosť dosiahla v zrovnoprávnení žien v spoločnosti, politike a ekonomike.
Zároveň sa v tento deň intenzívne upriamuje pozornosť na aktuálne výzvy a nespravodlivosť, ktorej ženy v mnohých častiach sveta stále čelia. Vďaka tomuto dňu sa zároveň darí zbierať finančné prostriedky na podporu charitatívnych organizácií, ktoré sa sústreďujú na ženy (vzdelávanie, násilie na ženách či príležitosti na kvalitnejší život).
Prezidentka SR Zuzana Čaputová
Naša prezidentka Zuzana Čaputová je v úrade necelé dva roky, no už jej zvolenie vyvolalo vlnu osláv. Slovensko sa zapísalo medzi rastúci počet krajín so ženami na čele – na prezidentskej či premiérskej stoličke. Rozbíja tým hlboko zakorenený precedens, že na tieto pozície sa hodia len muži. Zároveň je našou prvou prezidentkou vôbec.
„Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku. V súlade s ústavným sľubom budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike,“ povedala v úvode svojho inauguračného prejavu. Tohto postoja sa zatiaľ drží, Slovensko pravidelne reprezentuje v zahraničí s patričnou noblesou. Aj uprostred koaličnej krízy apeluje na pokoj, dodržanie sľubov, chladnú hlavu a zodpovednosť voči občanom.
Minulý rok sa Zuzana Čaputová už po druhýkrát dostala aj na zoznam 100 najvplyvnejších žien sveta podľa magazínu Forbes. Americký časopis ju vtedy označil za „osamelý politický hlas v mori demagógie“.
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová
V čase vymenovania (v októbri 2017) bola Ardernová najmladšou premiérkou na svete. Vo veku 37 rokov prevzala vládu na Novom Zélande. Jej štýl vládnutia charakterizuje rozvaha a súcit: v čase koronavírusu má sama znížený plat, krajine sa v pandémii v porovnaní so Slovenskom darí mimoriadne dobre a svoj úspech od začiatku pripisuje svojmu „päťmiliónovému tímu“, teda ľuďom, ktorí dodržiavajú opatrenia.
Má za sebou aj krušné obdobie: v roku 2019 prišlo na Novom Zélande k teroristickému útoku na moslimskú komunitu. Päťdesiatjeden ľudí prišlo o život. Ardernová nielenže komunitu osobne navštívila, ale skutok útočníka okamžite aj odsúdila, sprísnila zákony o držaní zbraní a svetu, ako aj Novozélanďanom pripomenula, že nenávisť či rasizmus u nich nemajú čo hľadať.
Ako matka a líderka je vzorom mnohých žien, sama pracuje aj na posilnení ochrany ženských práv. Vášnivo bojuje proti klimatickým zmenám, a to nielen slovami, ale aj viacerými zákonmi. Ardernová navyše vydala jednu knihu a nevenuje sa len problémom dospelých, ale aj detí. Sama sa do politiky zapojila v 17 rokoch a jedným z jej cieľov je do 10 rokov znížiť počet chudobných detí na Novom Zélande o polovicu. Skrátka, klobúk dolu!
Viceprezidentka USA Kamala Harrisová
Ostaneme ešte pri političkách. Kamala Harrisová sa v januári 2021 stala prvou ženou na poste viceprezidentky USA, navyše má indický a jamajský pôvod. Doposiaľ tento úrad zastávali len muži bielej pleti.
Do politiky vstúpila v roku 2017, keď sa stala prvou kalifornskou senátorkou s indickým a jamajským pôvodom. „Chcem bojovať. Chcem bojovať za Black Lives Matter. Chcem bojovať za pravdu, transparentnosť a dôveru. Chcem bojovať. Chcem bojovať za prístup žien k zdravotnej starostlivosti a reprodukčným právam,“ cituje jej slová po víťazstve ABC 7. Vo svojej politike sa dlhodobo sústreďuje na práva žien, rasových menšín či Američanov s nízkym príjmom.
Je inšpiráciou pre mnohé dievčatá, ktoré snívajú o kariére vo vysokej politike, no je aj svetielkom nádeje pre ľudí, o ktorých politici často hovoria, no menej často sa nimi prakticky zaoberajú. Hlavnými prioritami jej mandátu s prezidentom Joeom Bidenom sú rasová rovnosť, obnova ekonomiky, boj proti pandémii koronavírusu a klimatickým zmenám.
Zjazdová lyžiarka Petra Vlhová
Petra Vlhová v našom rebríčku inšpiratívnych žien nemôže chýbať. Majsterka sveta v obrovskom slalome triumfovala už ako juniorka, na lyžiach prakticky vyrástla a medzi svetovú lyžiarsku elitu sa prepracovala v 16 rokoch, keď zvíťazila na juniorských ZOH v Innsbrucku v slalome. Pre Slovensko získala historicky prvý titul na MS vo februári 2018.
Celkovo dokončila už sedem sezón, počas ktorých domov priniesla 26 medailí. Deväť pretekov vyhrala a aktívne maká, aby dosiahla ďalšie triumfy.
View this post on Instagram
V roku 2019 skončila v celkových výsledkoch Svetového pohára na druhom mieste v slalome, obrovskom slalome aj v celkovom hodnotení. Za jej výkony ju už dvakrát ocenili aj v ankete Športovec roka.
„Ani v kútiku duše som si nedovolila snívať o tom, že by som mohla byť aspoň raz aj najúspešnejším športovcom celej našej krajiny a priblížiť sa tak k športovým legendám, ktoré obdivujem nielen za ich výkony, ale aj za ľudské postoje,“ napísala na Instagrame koncom roka 2019.
Česká snoubordistka Ester Ledecká
Dcéra speváka a skladateľa Janka Ledeckého je dvojnásobnou juniorskou majsterkou sveta v snoubordingu a vicemajsterkou sveta v paralelnom slalome, v ktorom sa v roku 2013 prepracovala do svetového top 10.
Na ZOH 2018 vyhrala v super G ako prvá česká alpská lyžiarka v histórii, v Pchjongčchangu bola prvou pretekárkou v histórii olympijských hier, ktorá sa zapojila aj do snoubordingu, aj do lyžovania.
View this post on Instagram
„Je krásne, že teraz patrím do lyžiarskej elity, veľmi si to vážim. Som presne tam, kde by som mala byť – medzi štyrmi najlepšími lyžiarkami na svete v super G i zjazde. Som rada, že takéto výsledky dokážem zajazdiť relatívne stabilne a stále si držím kontakt so špičkou. To je pre mňa dôležité,“ povedala pre ČT Sport na MS v Cortine d'Ampezzo. Ledecká popri športovej kariére študuje, za čo dostala v roku 2017 aj cenu Mattea Baumgartena pre športovcov, ktorí úspešne kombinujú šport a školu.
Slovenská astrobiologička Michaela Musilová
Inšpiratívna Slovenka Michaela Musilová odjakživa túžila stať sa astronautkou. Pod záštitou NASA, ESA a iných medzinárodných organizácií ako veliteľka viedla už viac ako dvadsať simulovaných misií na Mesiac a na Mars. Spolupracovala na projektoch Európskej vesmírnej agentúry, pracovala aj pre NASA a niekoľko svetových observatórií. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka havajskej stanice HI-SEAS. Hovorí niekoľkými jazykmi, vyučuje a svoje skúsenosti rada odovzdáva na rôznych prednáškach, ako napríklad Tedx.
Je hosťujúcou profesorkou na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU a na Medzinárodnej vesmírnej univerzite v Štrasburgu. V rozhovore pre Pravdu uviedla, že jej prednášky sa netýkajú len astrobiológie, planetárnych vied či simulovaných misií, s ktorými má skúsenosť. „Firmy a verejnosť majú záujem aj o tieto témy, ale skôr v spojení s ľudskými faktormi. Napríklad čo sa môžeme naučiť o manažovaní tímov v stresujúcich situáciách – ako počas mojich misií,“ povedala pre Pravdu 33-ročná astrobiologička.
View this post on Instagram
„Ľudia sa zaujímajú aj o môj životný príbeh a o to, ako som sa cez množstvo prekážok dopracovala k tomu, kde som teraz. Tento motivačný typ prednášok veľmi rada robím najmä pre mladých, aby som ich motivovala ísť si za svojimi snami.“ S tou motiváciou jej to vskutku ide. V roku 2015 sa dostala do rebríčka Forbesu 30pod30. Získala aj ocenenie Emerging Space Leaders Grant od Medzinárodnej astronautickej federácie (IAF) a cenu Women in Aerospace – Europe Student & Young Professional Award. Zároveň je podpredsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Americká astronautka Jeanette Eppsová
Jeanette Eppsová je americká letecká inžinierka a astronautka NASA. Koncom roka 2021 sa stane prvou černoškou, ktorá bude slúžiť na medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Je veľkým vzorom pre Afroameričanky, ale aj pre dievčatá po celom svete, ktoré chcú preraziť vo vedecko-technologických odvetviach. Vraví, že keď to dokázala ona, prečo by nemohli aj ďalšie ženy.
„Keď som bola malé dievča, veľmi som obdivovala svoju mamu. Vždy mňa aj mojich súrodencov učila, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by som nemohla robiť takéto veci len preto, že som dievča a že som hnedá,“ povedala počas diskusie Future of Space Exploration v rámci Noci výskumníkov v roku 2020. Vo svojich prednáškach často zdôrazňuje vytrvalosť a snahu, ktorá za jej úspechmi stojí, a pravidelne sa zapája aj do debát v rámci bojov za rovnoprávnosť pre černošské komunity.
Napriek tomu, že naša prítomnosť sa čoraz viac podobá na sci-fi príbehy a Eppsová otvorene hovorí o komerčných letoch do vesmíru, opakovane zdôrazňuje všeobecný rozhľad, ktorý podľa nej ľuďom nesmie chýbať.
Americká filmárka Ava DuVernayová
Ava DuVernayová je priekopníckou režisérkou a producentkou. Stala sa prvou černoškou, ktorú nominovali na Oscara v kategórii najlepší režisér. Zároveň je prvou ženou inej farby pleti, ktorá režírovala film s rozpočtom viac ako sto miliónov dolárov – ide o disneyovskú adaptáciu Struny času (A Wrinkle In Time) z roku 2018.
Stojí aj za známym seriálom When They See Us (2019), ktorý bol v tom roku zároveň najúspešnejším na Netflixe. Za tento seriál získala až 16 nominácií na Emmy, jednu si aj odniesla domov. Spolu s Beyoncé sú jedinými černoškami na svete, ktoré dostali viac ako jednu nomináciu na sošku Emmy v rámci jednej sezóny. DuVernayová je zároveň najviac zarábajúcou afroamerickou režisérkou v histórii USA. Svoju filmársku kariéru pritom odštartovala „až“ vo veku 32 rokov, prvý film začala písať a natáčať v roku 2003.
View this post on Instagram
Príbehy, ktoré vo filmoch spracúva, sú často bolestivými bodmi v americkej histórii, no DuVernayová sa teší obľube kritikov. Pri snímke Selma či minisérii When They See Us je aj rada, že ľudia jej filmy často vnímajú ako vstupný bod k hlbšiemu porozumeniu afroamerickej histórie.
„Politika a popkultúra sú jedno a to isté,“ povedala v rozhovore pre The Guardian. „Teda AOC [Alexandra Ocasiová-Cortezová – pozn. red.] je rocková hviezda, Stacey Abramsová, Michelle Obamová. Práve teraz sa zdá, že prioritizujeme ženy a ľudí tmavej pleti, ale som si istá, že bieli muži si hovorili, že JFK [John Fitzgerald Kennedy – pozn. red.] je rocková hviezda, alebo Reagan.“
Česká speváčka a obhajkyňa ľudských práv Ridina Ahmedová
Ridina Ahmedová je česká speváčka a autorka podcastu Sádlo, v ktorom upozorňuje na body shaming, s ktorým sa nielen ženy musia vyrovnať každý deň. Jej heslom je, že každý nesie zodpovednosť za svoje vlastné telo. Nikto podľa nej nemá právo obúvať sa do druhých za to, ako vyzerajú.
View this post on Instagram
Začať s projektom Sádlo nebolo pre ňu jednoduché. Hovorí, že každá spomienka na to, ako ju iné deti nazývali „bravčovým“, v nej vyvoláva pocit strachu a hanby. Napokon sa však odhodlala začať rozprávať, „odistila bombu“ a stala sa hlasom množstva ľudí, ktorí s body shamingom bojujú tiež.
„Za svoje telo nesiem zodpovednosť,“ povedala v rozhovore pre Respekt. „Je len na mne, ako sa k nemu budem správať a či ho podporím tak, aby bolo čo najzdravšie. Ale nie som povinná vyhovieť predstavám iných ľudí.“
Nanešťastie, deň žien je potrebný ešte aj v roku 2021. Pôvodný cieľ – úplnú rodovú rovnoprávnosť pre všetky ženy – sme totiž ešte stále nedosiahli. Naďalej existuje rozdiel medzi platmi žien a mužov, pretrváva aj násilie voči dievčatám a ženám a celosvetovo ženy zaostávajú aj pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť. Podľa OSN má takmer 90 % svetového obyvateľstva nejaké predsudky voči ženám.
Práve tento rok si vyžaduje viac pozornosti ako kedykoľvek predtým. OSN predpokladá, že sme pre pandémiu urobili obrovský krok späť. Vzhľadom na množstvo domácich prác a starostlivosti o rodiny, ktoré robia vo väčšej miere ženy, sme sa v oblasti rovnoprávnosti podľa OSN posunuli späť o 25 rokov. Pandémia tiež zhoršila situáciu pre dievčatá a ženy, ktoré zažívajú domáce násilie, a to tak vo svete ako aj na Slovensku.
Až 9,5 milióna žien celosvetovo prišlo alebo môže prísť o svoje reprodukčné práva. Najbližší príklad extrémneho obmedzenia týchto práv sme minulý rok videli v Poľsku. Po smrti Ruth Bader Ginsbergovej v USA sa interupcie znovu dostali medzi horlivo diskutované témy aj za veľkou mlákou. neustali. Od 1. marca platí aj na Slovensku nová vyhláška, podľa ktorej interrupcia na žiadosť ženy už nebude hradená z verejného zdravotného poistenia ani pre ženy nad 40 rokov.
Amnesty International na Slovensku upozorňuje, že ide o ďalší krok späť. Práve pre množstvo prípadov sexuálneho a domáceho násilia je bezplatná interrupcia nevyhnutné minimum pre zmiernenie extrémnych následkov pandémie na ženy a dievčatá.
