Dezinformácie môžu byť oveľa nebezpečnejšie ako si si možno myslel.
Problematika dezinformácii nie je ničím novým, v súčasnosti ide však o čoraz viac pálčivý problém. Môžu za to aj sociálne siete, prostredníctvom ktorých sa klamlivé a zavádzajúce informácie šíria veľmi rýchlo. Sociálne siete ich regulujú len minimálne a regulácia štátom momentálne neexistuje. Prečo sú dezinformácie nebezpečné a ako sa dá proti nim bojovať?
Dezinformácie sú nebezpečné z viacerých hľadísk. Oslabujú demokraciu, dôveru v tradičné médiá a inštitúcie, polarizujú spoločnosť a v niektorých prípadoch sú dokonca životu nebezpečné. „Vyvolávajú strach, obavy ľudí, agresivitu a ovplyvňujú aj volebné správanie – výsledkom je napríklad to, že sa do parlamentov, k rozhodovaniu, k moci dostávajú antisystémové strany, neofašisti, ktorí spochybňujú základné demokratické princípy, čo je veľmi nebezpečné,“ vysvetľuje Miroslava Kernová z portálu omediach.com.
V súvislosti s dezinformáciami sa veľa hovorí o sociálnych sieťach, pri ktorých mnohí volajú na poplach, vzhľadom na ich nutnú reguláciu. Do boja proti nim sa zapojila aj známa satirická stránka Zomri. Ako vnímajú tento problém oni? „Facebook pristupuje k regulácii opatrne pravdepodobne preto, že nikto na svete zatiaľ nenašiel nejaký efektívny nástroj na potlačenie toho, čo sa deje. Môžeme si to predstaviť aj na našich memečkách. Viaceré by niekto mimo nášho zmyslu pre humor, alebo mimo kontextu mohol chápať doslovne a teda by sa dali tiež považovať za dezinformáciu. Existujú tam veľmi tenké hranice a treba to poriadne vždy premyslieť.“
Dezinformácie v minulosti
Dezinformácie nie sú ničím novým, používali sa už dávno v histórii, väčšinou s cieľom vyhrať vojny, alebo dosiahnutia iného, politického úspechu či zisku. Už počas Rímskej ríše bola využitá propaganda proti Markovi Antoniovi, ktorá mala pošpiniť jeho povesť. Mnoho ďalších príkladov sa objavilo počas prvej aj druhej svetovej vojny, taktiež sú spojené s prezidentskými voľbami USA v roku 2016, s vojnou v Sýrii, konfliktmi na Ukrajine či v spojitosti s nedávnym Brexitom.
Zámery ľudí pri využívaní dezinformácií, sa nezmenili ani v súčasnosti. Či už sú to politici oháňajúci sa Sorosom, migrantmi alebo šírenie klamlivých informácii pre poškodenie niekoho povesti. Okrem politických motívov sú jedným z ďalších dôvodov využívania dezinformácií peniaze. Majitelia rôznych pofidérnych webov na nich zverejňujú falošné správy, na čo im veľké množstvo ľudí naletí. Web má následne vysokú návštevnosť a oni profitujú z reklamy umiestnenej na webe.
Čo je horšie, momentálne sa stále častejšie stretávame s tým, že dezinformácie na svojich sociálnych sieťach šíria aj politici. Výnimkou nie sú ani mnohí hudobníci či iné známe osobnosti s obrovskými fanúšikovskými základňami. Takíto ľudia vedia dezinformácie a propagandu šíriť veľmi ľahko a dostáva sa tak k masám ľudí. Môže sa to zdať ako zanedbateľný problém, no po čase môže prerastať v násilie, nedôveru v štátne inštitúcie a odpor voči akejkoľvek inakosti.
Príkladom môže byť spôsob, akým viacerí predstavitelia ĽSNS komunikovali tematiku migrantov. Šíritelia dezinformácií či propagandy v komunikácii často využívajú strach ľudí, negatívne emócie a podkopávajú dôveru médií. Konzumenti propagandy sú následne naozaj presvedčení, že sa sem hrnú tisícky migrantov, ktorí chcú znásilňovať ženy a dcéry, poberať štátne prídavky a pod. Migranti sú v ich očiach dehumanizovaní a v prípade, že niekde príde o život 200 cudzincov, títo ľudia si povedia: „dobre im tak, aspoň neprišli k nám.“ Je to veľmi rýchla cesta vedúca k násiliu.
Boj s dezinformáciami
Hoaxy, propaganda a akékoľvek falošné informácie sú nebezpečné z viacerých hľadísk. Ako sa dá však proti nim bojovať? Prvým dôležitým krokom by mala byť prevencia - rozvíjanie kritického myslenia nielen u mladých, výučba mediálnej výchovy na školách a ďalšie kroky vedúce k vzdelávaniu ľudí. Druhým krokom by mala byť regulácia sociálnych sietí, webov a osôb, ktoré dezinformácie šíria.
Sociálne siete, ktoré sú doslova živnou pôdou pre šírenie dezinformácií, sú v podstate neregulované. Do boja proti dezinformáciám sa preto zapájajú aj mnohé organizácie či spoločnosti. Medzi nimi sú napríklad aj 365.bank, ktorí sa v rámci boja s dezinformáciami spojili so známou satirickou stránkou Zomri a portálom omediach.com.
„Dezinformácie, konšpirácie a hoaxy považujeme za dnešný problém. Túto tému sme si zvolili za kľúčovú v rámci aktivít našej spoločenskej zodpovednosti, pretože chceme prispieť svojim dielom k jej riešeniu. Sme presvedčení, že je na mieste, ak aj súkromný sektor v rámci svojho mediálneho priestoru otvára aj takúto pálčivú, ale veľmi dôležitú problematiku,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
365.bank v spolupráci so Zomri predstavili anti-cenu Kýbel gitu za najväčšie hlúposti šíriace sa na internete. „Cieľom projektu bolo vtipným spôsobom, s dávkou určitej nadsázky, poukázať na najväčšie dezinformácie a hoaxy na internete,“ dopĺňa Linda Valko Gáliková.
Zomri s viac ako 300 tisíc fanúšikmi tiež uvedomuje, že nesie určitú spoločenskú zodpovednosť, preto si vyberajú, čo na svojej stránke uverejnia. „Doba, keď sme špliechali hocijaké memes je za nami. Možno je to pre niektorých skalných aj smutne, ale taký je život.Patrí to k nejakému prirodzenému vývoju,“ vysvetľujú.
V 365.bank si myslia, že informovanosť je veľmi dôležitá a čím viac relevantného a kvalitného obsahu bude vznikať, tým bude jednoduchšie pretaviť potrebu kritického myslenia do praxe. Preto v rámci svojich aktivít zorganizovali niekoľko diskusií s Denníkom N a s webom omediach.com vytvorili samostatnú sekciu zameranú proti šíreniu hoaxov, pričom táto sekcia bola na webe najčítanejšia.
Miroslavy Kernovej z webu O médiách, sme sa opýtali, ktoré dezinformácie boli tento rok okrem tých v spojitosti s koronavírusom najviac populárne. „Šírili sa konšpirácie spojené s 5G sieťou, čipovaním, hoaxy o únosoch detí, bielych, čiernych dodávkach, dezinformácie spojené s dianím v Bielorusku, na Ukrajine, falošné vyjadrenia známych ľudí, ktoré nikdy nepovedali – napríklad falošné výroky Havla, Lasicu či Billa Gatesa, falošné šeky a súťaže na facebooku na vylákanie peňazí a osobných údajov.“
Ľudia, ktorí podliehajú dezinformáciám
Niekto by si možno myslel, že dezinformáciám podliehajú iba nevzdelaní ľudia, no prieskumy ukázali, že to nie je úplná pravda. „Za posledné dve desaťročia sa výrazne zmenil spôsob prijímania informácií, ľudia prijímajú informácie z nedôveryhodných zdrojov. Niekedy bol základný zdroj informácií večerné televízne spravodajstvo, noviny, či hlavné spravodajské portály denníkov. Dnes je pre mnohých zdrojom poznania len ich uzavretá sociálna bublina, kvôli ktorej majú klapky na očiach pred vedou a faktami,“ vysvetľuje Miroslava Kernová.
Ľudí, ktorí veria dezinformáciám, môžeme vidieť denne na sociálnych sieťach, prípadne sa objavujú v našom okolí. Čo môžeš robiť, ak vidíš, že niekto na sociálnej sieti šíri hoax? „Treba to okomentovať a dať tam nejaké vysvetlenie prečo je to hoax, pretože to neslúži pre toho, kto napísal, ale pre ľudí, ktorí sa následne budú pozerať na ten komentár,“ radia admini Zomri.
Ak máš v okolí niekoho, kto verí dezinformáciám
Môže to byť tvoj otec, babka, kamoš či kamoška, ktorí veria, že 5G nás bude ovládať alebo podľahli inému hoaxu. Čo môžeš robiť v takomto prípade? „Neútočiť na neho, vypočuť si ho a paradoxne v osobnom kontakte si z neho nerobiť srandu kvôli tomu, čomu verí, lebo sa od vás vzdiali. Je to dlhý proces kým niekto prestane veriť dezinformáciám,“ odporúčajú admini Zomri.
Aj ty ako jednotlivec sa môžeš zapojiť do boja proti dezinformáciám. Miroslava Kernová radí, ako na to. „Najlepšie, ak ich nebude šíriť. Ak k nemu podozrivá informácie príde, s ktorou sa v bežných serióznych médiách nestretol, nech sa zamyslí, či v ňom nevyvoláva zbytočné emócie – hnev, nadšenie – či ním nemanipuluje, čo je znak dezinformácií. A potom, nech si preverí cez vyhľadávače, či o tom niektoré zo serióznych médií informovali. A určite nech si pozrie zdroj informácií – či to nie je pochybný autor, web a podobne. Jednoducho je potrebné používať pri prijímaní informácií kritické myslenie.“
