Malá pomôcka k debate s ľuďmi, ktorí o Covid-19 a pandémii majú nedostatok informácií alebo rovno podľahli konšpiráciám.
„Covid-19 nie je ozaj taký nebezpečný. Na bežnú chrípku zomiera oveľa viac ľudí a doteraz to nikomu nevadilo. Nosenie rúšok nemá význam. Berme si príklad zo Švédska.“ Tieto a ďalšie podobné otázky či tvrdenia kolujú v rozhovoroch, na internetových fórach a hlavne na sociálnych sieťach už mesiace.
Od začiatku pandémie sa toho veľa zmenilo, máme k dispozícii presnejšie a komplexnejšie dáta. Aj napriek tomu, že prípadov posledné dní pribúda, stále je okolo kopec ľudí, ktorí sú skeptickí alebo až neveriaci. A hlavne neinformovaní (alebo dezinformovaní). Ako s nimi debatovať? Pomôcť môže táto malá príručka odpovedí na najčastejšie názory skeptikov o tohtoročnej pandémii.
Koronavírus a celá pandémia je výmysel. Nepoznám jediného známeho, ktorý by bol nakazený.
Ako už povedal Bohuš v legendárnej scéne filmu Dedičství, nie vždy musíš niečo osobne spoznať, aby si vedel, že to existuje. Je veľmi veľká pravdepodobnosť, že si ešte nestretol Inuita (eskymáka) a možno ani albína. Ale určite nepovieš, že preto žiadni Inuiti ani albíni neexistujú. V priebehu písania tohto článku stúpol počet pozitívne testovaných na Slovensku z 12- na zhruba 15-tisíc. Takže, žiaľ, je dosť možné, že onedlho nejakého budeš poznať.
Tvrdenie, že koronavírus neexistuje bolo populárne hlavne počas prvej polovice tohto roka, kedy boli dáta nedostatočné a ich komunikácia v médiách a na sociálnych sieťach sa stále menila. Dnes už celosvetovú pandémiu koronavírusom berú za fakt aj osobnosti či inštitúcie, ktoré boli doteraz, jemne povedané, skeptické. Zmenili svoju rétoriku, ale niektorí z nich tému stále zľahčujú.
Existenciu tohto vírusu a jeho globálne šírenie potvrdila nie iba Svetová zdravotnícka organizácia, ale aj Ruská federácia, USA, Izrael, Vatikán, Greenpeace, FIFA, Apple aj Microsoft... jednoducho všetci z akýchkoľvek názorových táborov. Pozitívne testovaných s miernym aj ťažkým priebehom liečenia bolo vo svete doteraz viac ako 35,8 milióna ľudí a z toho už viac ako 1 milión zomrelo.
Preto ak je aj v októbri niekto presvedčený, že Covid-19 neexistuje, komunikácia s ním je prakticky nemožná. Takýto človek svojim názorom uráža všetkých pacientov, ich rodiny a tisíce zdravotníkov.
Mimochodom, nie je to nejaký nový fenomén. Strach a nedostatok informácií už v našom regióne vyčínali. Napríklad počas východoslovenského roľníckeho povstania z roku 1831, keď ľud považoval dezinfekciu proti zavlečenej cholere za jed, ktorými ich zemepáni chcú otráviť.
Koronavírus tu je už roky, až teraz to inštitúcie a média vytiahli aby spôsobili „niečo“
V médiách kolovali správy o tom, že o tomto víruse sa v novinách písalo už pred 7 rokmi, ale až teraz z toho robia senzáciu. Nie je koronavírus ako koronavírus. Vtedy to bolo MERS-Cov s inými charakteristikami než terajší Covid-19.
Covid-19 je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva koronavírus SARS-COV-2 (Severe Acute Rspiratory Syndrome Coronavirus 2). Po prvý raz bol u pacientov identifikovaný v decembri 2019, odtiaľ to pomenovanie. Ide o jeden druh zo širokej skupiny koronavírusov, každý s odlišným stupňom zdravotnej závažnosti. Je z rovnakej rodiny ako nebezpečný MERS (Middle East Respiratory Syndrome) objavený v roku 2012. Nakazilo sa ním okolo 2 500 ľudí, ale až viac ako tretina chorobe podľahla.
Alebo SARS (Severe acute respiratory syndrome), ktorého epidémia postihla v roku 2003 okolo 8 400 ľudí s mortalitou 11 percent. Ako je zjavné, napádajú respiračný systém človeka, ale ostatné parametre ako rýchlosť šírenia, inkubačnú dobu či mortalitu majú odlišné.
