Šli sme sa pozrieť na odchod prvého vlaku do Chorvátska a porozprávali sme sa ľuďmi o tom, či sa boja nákazy a ako sa na dovolenku pripravovali.
Na bratislavskej hlavnej stanici sme večer očakávali viac ruchu. Krátko po deviatej mal totiž prísť prvý vlak smerujúci do Chorvátska. Dostupné ceny známej spoločnosti Regiojet, no najmä vidina dovolenky pri mori po mesiacoch viac či menej dobrovoľnej karantény Slovákov opantala a lístky beznádejne vypredali. Cestujúci začali prichádzať už pol hodinu pred plánovaným odchodom vlaku.
Na stanici sme boli aj my – hoci sme na dovolenku zatiaľ neodcestovali, porozprávali sme sa s ľuďmi, ktorí sa napriek pandémii koronavírusu odhodlali ísť do zahraničia. Zaujímalo nás, či sa aspoň trochu nebáli a akým spôsobom sa na dovolenku pripravovali.
- Či mali so sebou ľudia dostatočne veľa rúšok a dezinfekcie
- Aká panovala na stanici atmosféra
-
Ako reagovali rodičia maturantov, ktorí sa s kamarátmi vybrali na výlet do Chorvátska
- Či sa báli nákazy
- Čo si mysleli o pribúdajúcich prípadoch
Väčšina mala na krku rúška, niektorí cestovali aj napriek strachu z nákazy
Stanica bola v podstate prázdna do deviatej. Niekoľko cestovateľov sme našli roztrúsených vo vestibule, ďalší radšej čakali na nástupišti či pred stanicou, kde nemuseli mať na tvárach rúška. Čakáreň na poschodí, ale aj čakáreň Regiojetu boli zatvorené. Krátko pred deviatou začali prichádzať väčšie skupinky ľudí, ktoré zjavne odchádzali na dlhší čas. Prezrádzali ich obrovské kufre či batohy na chrbtoch.
„My ideme do Slovinska, nie do Chorvátska,“ vysvetlila nám sympatická mladá žena, ktorá na dovolenku cestovala s manželom. Hoci sa trochu obávali situácie s koronavírusom, už nemohli vydržať doma. „Už niekedy v marci som potrebovala vypnúť a ísť na dovolenku. Po štyroch mesiacoch doma sme sa v podstate vôbec ani nerozhodovali – hneď ako boli lístky dostupné, sme ich kúpili.“
Trojica česky hovoriacich chalanov s dobrou náladou to mali s rozhodovaním podobne. „My sme sa nebáli, ale on áno,“ ukázal prstom na svojho kamoša najukecanejší z nich. „Ja sa trochu bojím,“ priznal druhý. Vysvitlo, že si zbalil oveľa viac rúšok než ponožiek, pre istotu ich mal vraj až tridsať. Partička cestovala až do Zadaru, pričom časť dovolenky plánovali stráviť v Chorvátsku a časť v Slovinsku.
Po celý čas sa smiali a hoci si naštudovali opatrenia, ktoré teraz platia v zahraničí, nechceli si z toho robiť príliš ťažkú hlavu. „Je to podobné ako na Slovensku. Vieme, že teraz sprísnili nosenie rúšok v obchodoch a v MHD. Najmä dúfame, že sa za tých deväť dní dovolenky doma nič nezmení.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či ľudia zvažovali, aké bezpečné je vycestovať do Chorvátska
- Či mali rodičia strach pustiť svoje deti na dovolenku
- Koľko stála spiatočná cesta Regiojetom k moru
- Kto nám povedal, že koronavírus je len marketingový ťah
