V Keni počas pandémie stúplo násilie. Ak to v slume dostane jeden, budú to mať všetci, hovorí šéfka SlovakAid (Rozhovor)

Predstav si, že prídeš domov zo školy a z kohútika ti netečie pitná voda. Vlastne v dome žiadnu vodu nemáte. Alebo si predstav, že tvoja mama ochorela a najbližší lekár je desiatky kilometrov ďaleko. Jediná možnosť, ako sa tam dostať, je ísť peši. 

Nie všetci ľudia na tomto svete si môžu dovoliť taký luxus, ako máme my na Slovensku. Často si ho vôbec nevážime a navyše nevidíme zmysel v pomáhaní iným.

Lucia Kišš sa k humanitárnej práci dostala prvýkrát ako stredoškoláčka v Kanade. Na cestu do Dominikánskej republiky si musela zarobiť sama, a ako dobrovoľníčka tam učila angličtinu a pomáhala v domovoch dôchodcov. 

Keby ste sa ma vtedy spýtali, či sa chcem vrátiť na Slovensko, tak poviem, že určite nie. Ale teraz som rada, že som tu. 

„Odvtedy mám k tomu neuveriteľne blízky vzťah, fakt to formuje človeka," tvrdí riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá vystupuje pod značkou SlovakAid.

Magisterský titul v odbore rozvojové štúdiá získala Lucia Kišš na Oxforde. Následne pracovala v Európskej komisii a niekoľkých medzinárodných organizáciách v Bruseli a Indonézii. Pred skúsenosťou v SlovakAid pôsobila ako riaditeľka odboru inklúzie marginalizovaných rómskych komunít na Ministerstve vnútra.

V jednoduchosti - čo presne robí SlovakAid?

SlovakAid je značka, pod ktorou Slovensko poskytuje rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc. Teda v jednoduchosti, zo slovenského rozpočtu pomáhame vo svete. Máme rôzne nástroje, ktoré určuje vláda a zákon, ktoré môže naša agentúra používať, ako dotácie, mikrogranty či finančné príspevky.

Ďalej máme napríklad programy na podporu podnikateľskej spolupráce, na výmenu skúseností s partnerskými krajinami či vysielanie dobrovoľníkov a expertov do rozvojových krajín.

Koľko peňazí je vyčlenených z rozpočtu SR na takúto pomoc?

Každý rok máme na agentúre určený rozpočet, ktorý schvaľuje vláda. Na rok 2020 je to 7 miliónov eur. Je tam presne určené, koľko peňazí môžeme dať na ktorú krajinu. Napríklad na Keňu máme na dotácie tento rok schválených 500 tisíc eur.

Čo sa týka celkového rozpočtu SR, je to viac. V roku 2019 poskytla SR rozvojovú spoluprácu v objeme 101 miliónov eur. Možno sa to zdá veľa, ale jej podiel na hrubom národnom dôchodku, teda celkového príjmu slovenských domácností, predstavoval iba 0,11%. 

Ako sa teda slovenské peniaze dostanú k ľuďom v zahraničí, ktorí to potrebujú?

Najčastejší spôsob spolupráce sú dotácie. Na tie sa nám hlásia hlavne slovenské mimovládne organizácie, ktoré potom realizujú projekty priamo v zahraničí. Peniaze sú väčšinou poskytované na 2 až 3 roky a maximálne môže jeden projekt získať 250 tisíc eur.

Aké konkrétne projekty takto teraz podporujete?

Medzi humanitárnymi projektami máme napríklad vzdelávanie detí sýrskych utečencov či ohrozených rodín v Libanone. Ďalej rôzne zdravotnícke projekty ako poskytovanie pomoci cez mobilné zdravotnícke kliniky, takéto projekty máme napríklad v Južnom Sudáne. Ďalej pomáhame stavať studne s pitnou vodou v Iraku.

Na druhej strane v Moldavsku a Gruzínsku pokrývame viac technické projekty, napríklad ako správne využívať vodné a odpadové hospodárstvo. Na západnom Balkáne podporujeme najmä rozvoj podnikania alebo projekty v oblasti zlepšovania kvality vody.

Na východe Ukrajiny, kde stále prebiehajú boje, máme okrem psychosociálnej podpory aj projekt na výstavbu nových domov alebo rekonštrukciu tých zbúraných. 

Dotácie môžu dostávať rôznorodé organizácie, ktoré majú vždy partnera v zahraničí. Všetky schválené projekty za minulý rok nájdete v našej Výročnej správe, ktorá je zverejnená na webe SlovakAid.