Ako byť zdravší? Vedecky podložené spôsoby, ako si posilniť imunitu

Ľudské telo tvoria bilióny buniek. Väčšina týchto buniek prejde pomyselnou vysokou školou a následne vykonáva jedno povolanie. Hovoríme, že sú úzko špecializované. Pri slove imunita si mnoho z nás predstaví biele krvinky, tzv. leukocyty. V animovanom seriáli Bol raz jeden život nám ich zobrazili ako armádu bielych policajtov požierajúcich strapaté nebezpečné baktérie. 

Imunitný systém možno chápať ako komplexnú, zosynchronizovanú sieť buniek, orgánov, tkanív a látok. Tento účinný obranný systém nás chráni pred infekciami tým, že identifikuje a následne zničí škodlivých votrelcov z vonkajšieho prostredia (baktérie, vírusy, plesne, chcemické látky, toxíny), ale aj z jeho vlastného sveta (poškodené alebo vírusom napadnuté bunky). Bez imunitného systému by bolo ľudské telo ako otvorené pole, čakajúce na útok baktérií, vírusov a parazitov.

Vstup len na vlastné riziko! Ako to teda celé funguje?

Bunky ľudského tela medzi sebou intenzívne komunikujú a sledujú všetky aktivity v ich okolí. Alfou a omegou správne fungujúceho imunitného systému je jeho schopnosť rozpoznať vlastnú bunku (či už zdravú alebo abnormálnu nádorovú) od tej cudzej. Deje sa to pomocou špecifických molekúl, tzv. receptorov, ktoré sa nachádzajú na povrchu všetkých buniek a fungujú ako čítacie kódy. Prostredníctvom týchto povrchových senzorov bunky komunikujú. Správne fungujúcu imunitu si môžeme predstaviť ako čítačku, ktorá kódy vlastných zdravých buniek pozná a následne ich ignoruje, no pri tých cudzích alebo pozmenených spustí poplach. Imunitná obrana pozostáva z dvoch častí,  ktoré sú pri svojej činnosti úzko prepojené.

Neadaptívna vrodená imunita: Tento typ imunity vznikol počas evolúcie skôr a vyskytuje sa v rôznych podobách u všetkých zivočíchov ale aj u rastlín. Všetci sme sa narodili s určitou úrovňou obrany proti rôznym patogénom, ktorá sa aktivovala v prvej sekunde nášho života. Celé sa to deje pomocou : 

• Vonkajšie bariéry tela (koža, sliznice čreva)
• Fagocytov (bielych krviniek rôznych funkcií – neutrofily, monocyty, makrofágy, dendritické bunky a mastocyty), ktoré vedia neželaného votrelca pohltiť
• Enzýmov nachádzajúcich sa napríklad v slinách, slzách, v pote
• Špecifických procesov (zápalová reakcia sprevádzaná opuchom a začervenaním tkaniva)

Adaptívna antigénna špecifická imunita: Špecifická obrana je výsadou zložitejších foriem života – stavovcov a na rozdiel od vrodenej nešpecifickej sa vyvíja až v priebehu života pri priamom stretnutí napríklad s určitou baktériou alebo vírusom. Vtedy zohrávajú dôležitú úlohu dva druhy bielych krviniek – B lymfocyty a T lymfocyty. 

Na rozdiel od vrodenej imunity, dokáže špecifická imunita vytvárať imunologickú pamäť. To znamená, že bunky špecifickej imunity si pamätajú svojich nepriateľov. Dokážu rozoznať a zapamätať si určitú látku - tzv. antigén.

Ak B lymfocyty objavia cudzí antigén, začnú vylučovať protilátky.  Tie v tele fungujú ako kľúč, ktorý pasuje do svojho špecifického zámku.  Protilátky sa doslova nalepia na baktériu a tým ju označkujú, čo uľahčí rozpoznanie takejto baktérie ďalšími imunitnými bunkami, tzv. fagocytmi, ktoré ju usmrtia. Každý B lymfocyt vytvára len jeden druh protilátky, preto potrebujeme miliardy B lymfocytov aby nás ochránili pred nesmierne pestrým zoznamom patogénov.

T lymfocyty sú vybavené povrchovými receptormi, ktoré identifikujú antigény na povrchu našich vlastných buniek. Ak bunku napadne vírus alebo baktéria, sofistikovaný systém molekúl, nazývaný hlavný histokompatibilný komplex (MHC) náhodne vyberie bielkoviny z vnútra napadnutej bunky, na ktoré sa naviaže. Spolu vytvoria akúsi vlajku s čiarovým kódom, ktorú vystavia na povrchu napadnutej bunky. Tento čiarový kód bude obsahovať nové nepoznané miesta (nové antigény), ktoré upozornia T-lymfocyty na prítomnosť nepriateľa v bunke.

Imunokompetencia - stav, kedy náš imunitný systém funguje správne a vyvolá v prípade aktivovaného poplachu primeranú imunitnú reakciu.

Tak toto už trochu preháňaš

Prehnané reakcie:  neprimerané reakcie imunity, ktoré do určitej miery nechcene poškodzujú aj vlastné bunky organizmu. Pri alergiách imunitný systém prehnane reaguje na v podstate neškodné podnety, napríklad na zložky peľových zrniek, antigény roztočov v prachu, v srsti zvierat alebo niektoré zložky potravy. 

Nedostatočné reakcie: poruchy imunity spôsobené absenciou alebo nedostatatočnou funkciou niektorých zložiek imunitného systému. Dôsledkom je potom znížená obranyschopnosť organizmu a zvýšená náchylnosť k infekciám.

Byť či nebyť?  

Tvorba imunity vlastným telom je základným princípom ochranných očkovaní. Sú to postupy ktorými sa cielene a zámerne zvyšuje odolnosť imunitného systému proti cudzorodým látkam a mikroorganizmom. 

Pasívna imunizácia: Pacientovi podajú už hotové protilátky proti danému špecifickému antigénu.

Aktívna imunizácia: Očkovanie, kedy do tela aplikujeme vakcínu, čiže oslabený alebo usmrtnený mikroorganizmus. Takáto vakcína v organizme vyvolá tvorbu ochranných protilátok alebo špecifických T-lymfocytov. Výhodou tohto typu imunizácie je tvorba už  imunologickej pamäte. Ak by sa organizmus v budúcnosti s infekciou stretol, bude už poznať patogény, proti ktorým má zakročiť.  Aj napriek mnohým kritikám je očkovanie stále ten najúčinnejší spôsob, ako získať odolnosť proti infekciám. 

Čo na imunitu zaberá a čo nie?

Genetika do istej miery predurčuje silu imunitného systému, avšak zo štúdií dvojičiek vieme, že veľkú úlohu hrajú aj nededičné vplyvy. Sú to baktérie, ktorým sme vystavení po celý život, ale aj faktory životného štýlu (stres, spánok, strava a cvičenie), ktoré formujú schopnosť nášho tela zareagovať na takéto vplyvy. 

Aj keď sa táto myšlienka zdá byť akokoľvek lákavá, už v prvom momente narazíme na fakt, že imunitný systém je obrovský komplex buniek a procesov. Tento komplex potrebuje k správnej zdravej funkcii rovnováhu a harmóniu, pričom ho stále úplne nechápeme.

Na to aby sme získali odpoveď na otázku, či existuje priama súvislosť medzi životným štýlom a zvýšenou/zníženou imunitou vedci skúmajú účinky výživy, cvičenia, veku, psychologického stresu a ďalších faktorov na imunitnú reakciu u zvierat aj u ľudí.

Keď chceš byť zdravý, jedz vitamíny! Alebo nie?

Aj takéto tvrdenie sa nám možno vybaví pri téme imunita. Niektorí z nás nedajú nedajú dopustiť na vitamíny ukryté v čerstvej zelenine a ovocí, iní zas uprednostňujú dávku multivitamínového komplexu v jednej tabletke.

Treba mať však na pamäti, že tak ako existujú vzájomné interakcie liekov, kedy môže jeden zvýšiť alebo znížiť účinok toho druhého, existujú aj interakcie liekov a vitamínov.

Mnoho ľudí si v takomto prípade môže nevedomky skôr uškodiť ako pômocť. Nemali by sme preto bezhlavo hádzať do seba tabletky vitamínov, ale najskôr zistiť, ktorý vitamín nášmu telu chýba a po konzultácii s lekárom ho začať dopĺňať. Svojvoľné dávkovanie vitamínov v kombinácii napríklad s fajčením alebo inými liekmi nám môžu spôsobiť vážne komplikácie.

Antioxidanty na tanieri 

Najlepšia a najzdravšia stratégia ako si zaistiť správne fungujúci imunitný systém je konzumácia vyváženej stravy a potravín s vysokým obsahom antioxidantov nachádzajúcich sa najmä v zelenine a ovocí. 

„Sme to, čo jeme“ - aj toto bol jeden zo záverov štúdie zameranej na podporu imunitného systému pomocou antioxidantov. Antioxidanty sú zlúčeniny, ktoré chránia bunky pred voľnými radikálmi. Ak sa voľné radikály hromadia, môžu podporovať stav známy ako oxidačný stres, ktorý súvisí s mnohými chronickými ochoreniami.  

Nízke hladiny antioxidantov sú spojené s narušenými imunitnými odpoveďami a zvýšenou náchylnosťou organizmu na infekcie. Treba však myslieť na to, že viac nemusí vždy znamenať lepšie. Všetkého veľa škodí a  aj nadmerný príjem antioxidantov môže mať presne opačný efekt s toxickými účinkami. 

Otázka za milión: Zabraňuje vitamín C bežnému prechladnutiu? 

Vitamín C alebo kyselina askorbová je asi najznámejší, no zároveň najkontroverznejší vitamín zo všetkých. Veľká časť živočích a rastlín je schopná vytvoriť si vitamín C z jednoduchých cukrov. Človek však takúto vymoženosť nemá, a preto je nútený prijímať vitamín C z ovocia a zeleniny (bobulovité ovocie, kivi, citrusové plody, papája, paradajky, brokolica, kapusta, špenát).

Odporúčaný denný príjem vitamínu C je  80 - 100 mg, avšak v otázke dávkovania je v medicínskej literatúre a jej odporúčaniach veľký rozpor. 

Vitamín C stimuluje tvorbu bielych krviniek známych ako lymfocyty a fagocyty, ktoré pomáhajú chrániť telo pred infekciou.  Pomáha zlepšovať prirodzenú obranyschopnosť organizmu pred zápalmi tým, že zvyšuje hladinu antioxidantov v krvi. Podieľa sa na tvorbe kolagénu, ktorý je nevyhnutný pre rast zdravých kostí a zubov, tkanív a cievnej výstelky. Pomáha udržiavať pokožku zdravú tým, že urýchľuje hojenie povrchových rán a zmien na koži spôsobené napríklad nadmerným opaľovaním. 

Všetkého veľa škodí, aj veľa vitamínu C, pretože bolo potvrdené, že užívanie viac ako 2 000 mg vitamínu C za deň môže viesť k nevoľnostiam a hnačke. Konzumácia príliš veľkého množstva vitamínu C môže zvýšiť množstvo oxalátu v obličkách, čo môže viesť k obličkovým kameňom.

Ako je to teda s tým prechladnutím?

Táto kontroverzná otázka bola súčasťou diskusií mnohých vedeckých tímov a ich štúdií, často však s protichodnými interpretáciami.  Fakt, že vitamín C za istých okolností môže byť súčasťou prevencie a liečby nádchy je všeobecne známy.  Čo sa však potvrdilo a čo nie? 

Veľká metaanalýza viacerých štúdií s viac ako 11 000 pacientmi, prišla so záverom, že príjem vitamínu C v dávke (aspoň 200 mg denne) skutočne znižuje riziko prechladnutia približne o polovicu, avšak len u pacientov s nadmernou fyzickou záťažou (maratónski bežci, lyžiari a armádne jednotky). U bežných ľudí to však neplatí a nie je žiadnou prevenciou pred respiračnými chorobami. Pozitívnou správou tejto metaanalýzy bol aspoň fakt, že  u 8 % dospelých a 14 % detí dokázal skrátiť dobu liečby prechladnutia a zmierniť jeho symptómy.  

Zlatý prášok pre zdravie

Kurkuma je pre svoju zlatožltú farbu nazývaná zlatým korením alebo indickým šafranom. Je známa už stáročia ako korenina, netoxické farbivo a svoje miesto má aj v tradičnej ajurvédskej medicíne .

Aktívnou zložkou kurkumy je učinný antioxidant kurkumín, ktorý má na konte protizápalové účinky a dokáže zlikvidovať voľné radikály, čím bráni nežiaducemu oxidačnému stresu. Vďaka týmto vlastnostiam dokáže prispieť k zdravému tráveniu, pomôcť pri zápaloch čriev a priedušnosti čriev. Stimuluje tvorbu žalúdočnej kyseliny, a preto jej užívanie vo veľkých množstvách (nad 1000 mg) môže mať za následok opačný efekt a navodiť reflux, nadúvanie, hnačku. 

Kurkuma pomáha urýchliť rekonvalescenciu po operačných zákrokoch a taktiež účinne pôsobí pri liečbe reumatickej artritídy. Zistilo sa, že podporuje funkciu krvných ciev tým, že zvyšuje prietok krvi a znižuje krvný tlak, avšak ľudia, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi, by sa mali vyhnúť konzumácii veľkých dávok kurkumy. 

Odporúčaný denný príjem kurkumínu je 0–3 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Vysoké dávky sa však neodporúčajú dlhodobo.

Štipľavá šálka vitamínov

Aktívnou látkou zázvoru je gingerol, ktorý mu dodáva typickú pikantnú chuť a je zodpovedný za jeho protizápalové a antioxidačné účinky. Vedci potvrdili, že táto látka prispieva k ochrane srdcovo-cievneho systému tým, že zlepšuje prietok krvi v cievach a znižuje krvný tlak.  Svoje využitie našiel v liečbe žalúdočných nevoľností,  ale taktiež potláča kašeľ uvoľnením hladkých svalov dýchacích ciest. Výťažok zo zázvoru potláča rast rôznych druhov baktérií, napríklad tých, ktoré sú zodpovedné za zápaly ďasien v ústnej dutine. 

Už štvrť lyžicky mletého zázvoru 3x denne znižuje intenzitu a skracuje celkovú dobu bolesti počas menštruácie a jeho efekt bol porovnateľný s dostupnými liekmi proti bolesti.

Aj pri zázvore je dôležité vyhnúť sa konzumácii príliš veľkého množstva a dodržiavať odporúčanú dávku, pretože to môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti, pálenie záhy alebo hnačku. Maximálna odporúčaná denná dávka je 4 gramy postrúhaného zázvoru. Ľudia so srdcovými ochoreniami, s poruchou zrážanlivosti krvi, cukrovkou alebo žlčovými kameňmi a taktiež aj tehotné ženy by sa mali pred prijatím zázvoru ako doplnku poradiť so svojím lekárom.

Dávka zdravia v jednej tabletke alebo smrtiaci vitamínový mix?

Všetkého veľa škodí, aj vitamínov. Vitamín je organická molekula, ktorú organizmus potrebuje v malom množstve pre správne fungovanie mnohých telesných funkcií, vrátane imunitného systému. Multivitamíny sú potravinové doplnky, ktoré obsahujú niekoľko rôznych vitamínov a minerálov, a to buď samostatne alebo v kombinácii s ďalšími zložkami.

Známa je americká štúdia počas ktorej vedci  22 rokov sledovali skupinu vyše 38-tisíc žien. 

Z výsledkov vyplynulo, že ženy, ktoré užívali dlhodobo multivitamínové prípravky s obsahom vitamínov B6, B9, železa, magnézia a zinku, mali o 3 až 6 percent vyššiu celkovú úmrtnosť v porovnaní s tými, ktoré multivitamíny neužívali. 

Na počiatku bolo črevo

70 až 80% imunitných buniek tela sa nachádza v črevách. Vznikajú už pri narodení.  Náš imunitný systém sa vyvinul spolu s rozmanitou črevnou mikroflórou nielen preto, aby vytváral obranu proti patogénom, ale aby poznal a toleroval prospešné mikróby. Na vzniku a vývoji vrodenej aj získanej imunity človeka sa podieľajú aj mikroorganizmy čreva. Pri normálnom fyziologickom pôrode sa prvé baktérie dostanú do črevného traktu bábätka a osídlia ho. Črevná flóra je preto veľmi dôležitá  pre ďalší vývoj imunitného systému dieťaťa. Preto sú novorodenci narodení cisárskym rezom náchylnejší na rôzne alergické ochorenia. 

Telu prospešné baktérie  (laktobacily a bifidobaktérie) vytvárajú na povrchu čreva účinnú bariéru, spúšťajú tvorbu protilátok a tak bránia prenikaniu škodlivých látok a  mikroorganizmov cez črevnú stenu do celého organizmu človeka.

Aj téma týkajúca sa  probiotík má dve strany mince a u vedcov neexistuje jednoznačný záver, ktorý by odporučil pravidelné užívanie probiotických tabletiek. 

Na jednej strane sú štúdie, ktoré lobujú za pozitívny efekt probiotík, ktoré pri správnom fungovaní ovplyvňujú vznik kardiovaskulárnych ochorení, zápalov, hnačiek, ekzémov a cukrovky, znižujú riziko infekčných ochorení, vrátane bežných ochorení dýchacích ciest a nachladnutia.

Na druhej strane sú však aj výsledky štúdií, ktoré tvrdia, že probiotiká nefungujú a nemožno ich považovať za univerzálny doplnok vhodný pre všetkých a dokonca aj ich kombinované užívanie s antibiotikami môže mať skôr negatívne vedľajšie účinky. 

Na základe uvedených zistení môžeme dospieť k záveru, že budúcnosť probiotík nie je v ich univerzálnosti, ale práve v ich možnosti upravenia na mieru na jedinečný mikrobióm čreva každého človeka zvlášť.

 Nevyspatý maratónec a jeho imunita

Aj bez výskumov každý vie, že kvalitný spánok zdraviu prospieva. Aj vedci sa zhodujú na tom, že spánok je nevyhnutný pre správne fungujúci imunitný systém dospelých a detí, ako aj pre celkový psychický a fyzický stav. Nedostatok spánku súvisí s celým radom psychických a fyzických problémov vrátane zvýšeného rizika obezity, cukrovky a srdcových problémov. Nedostatočný spánok môže tiež viesť k narušeniu hormonálnych funkcií a zníženiu schopnosti odvrátiť infekcie. Podľa dostupných štúdií môže nedostatok spánku znížiť obranyschopnosť tela a ovplyvniť aj to, ako rýchlo sa z choroby zotavíte.

 Počas spánku váš imunitný systém uvoľňuje proteíny nazývané cytokíny, ktoré telo využíva imunitných reakciách. Nedostatok spánku môže znížiť produkciu týchto ochranných cytokínov, čo môže viesť k zápalu.

Nie je cvičenie, ako cvičenie. 

Vedci sa  zhodujú na tom, že miernym pravidelným cvičením sa skutočne môžeme dopracovať k silnejšiemu imunitnému systému. 

Naopak, príliš veľa cvičenia môže mať skôr negatívny účinok na ľudskú imunitu. Toto tvrdenie podporili zistenia, podľa ktorých sa funkcia imunitného systému znižuje u športovcov (atléti, maratónski bežci) počas dlhodobého, nepretržitého a intenzívneho tréningu.

Posledný klinec do rakvy – dlhodobý stres

Psychický stav človeka a úroveň stresu dokážu do veľkej miery ovplyvniť jeho imunitný systém. Na druhej strane, za zhoršeným psychickým stavom sa môže skrývať zhoršený imunitný systém. Dlhotrvajúci stres môže znížiť schopnosť tela bojovať s infekciami. Ukázalo sa totiž, že stres može potláčať vrodené a adaptívne imunitné reakcie zmenou rovnováhy buniek regulujúcich zápalové reakcie. Počas stresu sa uvoľňujú hormóny ako napríklad  kortizol a adrenalín. Spoločne pomáhajú telu vyrovnať sa so stresom. Pri dlhodobom strese môžu stresové hormóny časom ovplyvniť spôsob, akým telo funguje. Imunitné bunky si môžu navyknúť na zvýšené hladiny kortizolu v krvi a stávajú sa voči nemu rezistentné, čo môže viesť k zápalovej reakcii.