Juraj Bednár hľadá odpovede na to, aký je skutočný rozdiel medzi programami a ľuďmi. V Bratislave vedie alternatívnu kaviareň, kde sa dá platiť len kryptomenami.
Juraj Bednár je podnikateľ a hacker. Vyštudoval umelú inteligenciu a podľa vlastných slov sa v súčasnosti snaží prísť na to, aký je skutočný rozdiel medzi programami a ľuďmi.
Svoj prvý program napísal, keď mal 6 rokov. Keď sa mu v škole nechcelo písať písaným písmom, tak spravil si program aj na to a učiteľkám nosil úlohy vytlačené na tlačiarni. Je veľký zástanca open-source systémov, bol pri šírení Linuxu na Slovensku, spolupracoval na jeho preklápaní do slovenčiny.
V súčasnej dobe sa venuje najmä IT bezpečnosti. So svojím tímom „white hat“ hackerov, teda etických hackerov, sa snažia ako prví nájsť dieru v systémoch, na ktoré by mohli útočiť „dark hat“ hackeri. Testovali napríklad niekoľko webových aplikácií pre finančný sektor, teda poisťovne a banky, ale aj pre rôzne internetové obchody. V Bratislave stojí za kaviarňou Paralelná polis.
- Aký je rozdiel medzi dobrými a zlými hackermi
- Ako sa k internetovej bezpečnosti stavajú štátne inštitúcie
- Ako vyzerali prvé „hacky“ na Slovensku, keď ešte nebol rozšírený internet
- Čo sa dá objednať na darkwebe a aké nástrahy tam číhajú
Nedávno si vydal knihu s názvom Hackni sa! Píšeš v nej, že máš „superschopnosť“ pochopiť široké spektrum oblastí a prepájať poznatky z nich. Čo to znamená?Veľa ľudí sa v dnešnej dobe špecializuje. Niekto chce byť len dobrý programátor, iný len vedec. Problém je v tom, že títo ľudia nedokážu dobre komunikovať, lebo každý je hlboko posadený vo svojej téme, a tak úplne nerozumejú tomu, čo robí niekto iný. Bežný príklad je, že projektový manažér, ktorý ma riadiť projekt výstavby ciest, nevie ako sa stavia cesta. Takýto ľudia si potom skôr prekážajú a nevedia až tak využiť svoju expertízu aby niečo dodali. Ja som zistil že je veľmi zaujímavé, keď sa v rôznych oblastiach ponorím trochu hlbšie a hlavne prepojím ich – o tom presne je tá kniha. Má dosť rôzne témy, napríklad ako súvisí biohacking s kryptomenami. Na pravý pohľad nijak, ale keď sa človek ponorí do oboch oblastí, tak tam nájde prepojenia, ktoré dávajú zmysel a dajú sa využiť. Takže si myslím, že práve ľudia, ktorí vedia fungovať medzi rôznymi odvetviami, budú vytvárať novú hodnotu.
Knižka je o tom, ako si zmeniť nastavenie mysle na niečo takéto a v tom je dobrý hacking. Lebo hacker nemusí úplne do detailov vedieť ako niečo funguje, stačí, keď to vie nejakým spôsobom nabúrať, alebo urobiť to čo chce. Hacking si nepredstavuj len ako naprávanie do počítačov. Jeden podarený hack je napríklad, že chlapík zobral elektrický vysávač a spravil k nemu diaľkové ovládanie. A pritom nevedel ako sa stavia robotický vysávač. On sa len naučil minimum informácii o tom prístroji, aby ho mohol ovládať.
Biohacking je to isté. Nie som lekár, neviem do detailov ako funguje ľudské telo. Ale viem, že keď spravím nejaký konkrétny experiment – napríklad prestanem jesť lepok, viem zmerať či sa potom cítim lepšie alebo nie. A vtedy som vlastne vyhackoval svoje telo takým spôsobom, ako mi to lekár nikdy nepovedal. Takže je to o tom nebáť sa pozerať sa na témy, ktorým nerozumiem a možno sa ich aj bojím. Ja som bol z biológie katastrofálny, ledva som neprepadol, lebo to bolo o učení sa anatomických názvov
Veď už od detstva si si vymýšľal programy na zjednodušenie učenia. Na biológiu sa nedal spraviť?(úsmev) Veľa vecí sa tak dá spraviť... Veľa programov je inšpirovaných práve biologickými systémami – najmä v umelej inteligencii, ale toto bolo proste niečo, čo ma na škole nebavilo. Ale aj napriek tomu, že ma to nebavilo, sa viem na tú oblasť pozrieť tak, že si napríklad nájdem pre mňa vhodný experiment, teda hack, ktorý mi zlepší živote, keď ho použijem.
V tej knižke je jedna celá kapitola o hackerskom spôsobe rozmýšľania. Veda v správnom matematicko-logickom výstupe vychádza z nejakých predpokladov a logickými krokmi vyvodí záver. Hacking na to ide presne opačne, že chcem vyskúšať niečo, čo už existuje, preto robím postupne nejaké zmeny. Pri PC hackingu to môže byť napríklad formulár, do ktorého treba zadať dátum narodenia. Skúšam, čo sa stane, keď tam namiesto svojho dátumu pošlem milión núl. Nikto to nečaká, veď prečo by som to robil? A v nejakej časti programov, ktoré majú takýto formulár sa stane to, že program spadne a potom už len môžem skúmať to, prečo sa to stalo a ako sa to dá využiť.
To ťa len tak napadne takéto niečo vyskúšať?
Áno, lebo viem, že toto je veľmi častá zraniteľnosť, volá sa „buffer wareflow“. Využíva to, že programátor si v pamäti určí miesto, že treba vložiť 8 číslic. Či mu naozaj prišlo osem čísel už neskontroluje. A ten milión núl mu vlastne prepíše akoby ďalšiu časť pamäte, to znamená zmení tie iné časti v pamäti. Čiže ak by sa neskôr v tej pamäti objavil kód o tom, či som administrátor – 0 alebo 1 a ja mu tam dám jednotku, tak sa zrazu stanem administrátorom. To je IT hacking.
Vo svojej knižke si napísal, že sa považuješ za etického hackera. Je takéto niečo etické? Aký presne je rozdiel medzi „dobrým a zlým“ hackerom?Je to určite o vnútornom presvedčení. Veď aj konanie hackera vychádza z určitých hodnôt. Ja tvorcov vydieračských softvérov nepovažujem za hackerov. Skôr za ani nie veľmi šikovných programátorov.
Pýtam sa aj preto, lebo ľudia vnímajú už len slovo „hacker“ negatívne. Ako niekoho, kto sa mi nabúra do počítača za účelom urobiť niečo zlé.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aký je rozdiel medzi dobrými a zlými hackermi
- Ako sa k internetovej bezpečnosti stavajú štátne inštitúcie
- Prečo považuje štátnu ekasu, ktorá zaznamenáva bloček z každého nákup,u za nebezpečnú
- Ako vyzerali prvé „hacky“ na Slovensku, keď ešte nebol rozšírený internet
- Prečo presadzoval Linux a kde všade ho dnes nájdeme
- Čo sa dá objednať na darkwebe a aké nástrahy tam číhajú
- Čo je Paralelná polis a prečo uprednostňuje kryptomeny
