Origin najnovšieho marveláckeho hrdinu je snímkou, ktorá napriek svojim kvalitám nejde dostatočne ďaleko, aby naplnila svoj potenciál.
Univerzum filmov z dielne Marvelu (narastajúce do nebezpečne veľkých rozmerov) sa nikdy nebálo primiešať do svojich projektov stávku na občasný psychedelický vizuál (Thor, Ant-Man a jeho výprava medzi častice), no cesta, na ktorú sa nás rozhodol zobrať najnovší marvelácky hrdina je v tomto smere odhodením akýchkoľvek zábran. Sekvencie pripomínajúce stav po požití ilegálnych látok idú často za hranicu toho, čo by sme normálne považovali za prípustné. Zaujímavým spôsobom však takmer vždy fungujú a jazdu, akou tento film je, sme v MCU ešte nezažili. Derricksonova snímka je príjemným osviežením, tak potrebným v štádiu, kedy tieto filmy začínajú svojou opakujúcou sa šablónou strácať schopnosť skutočne zaujať. Ak však čakáte revolúciu a odvážne vykročenie z bezpečných mantinelov Marvel vesmíru, ste na zlej adrese. Napriek tomu sa Strange v jasne vytýčených pravidlách origin príbehu gigantického štúdia prezentuje nečakane hravo a snaží sa priniesť na stôl niečo nové.
Snímka často vyzerá ako pohľad cez kaleidoskop - je hypnotická a s každým novým pohybom odhaľuje ďalšiu dimenziu nekonečných možností. Možností, ktorých potenciálu vo väčšine prípadov zaradilo štúdiu ručnú brzdu. Strange teda vyvoláva aj určitú ambivalenciu pocitov, keď sa na jednej strane divák s radosťou necháva unášať predostreným príbehom a na druhej pociťuje určitú frustráciu z pateticky odbitých vzťahových a príbehových záležitostí, ktoré boli rozohrané s prekvapujúcou komplexnosťou. Snímka o inteligentnom, arogantnom mužovi, ktorý je najlepší v tom čo robí a zároveň má obrovský strach so zlyhania ponúka zaujímavú paralelu, takmer až autoportrét štúdia za samotný film zodpovedného. Je zaujímavé zamyslieť sa nad projektom v podobnom kontexte, keďže jeho nosná dejová linka je opäť raz nie príliš pútavou záležitosťou. Kvalita Cumberbatchovho „kúzelníka“ spočíva viac v prevedení prezentovaného materiálu.
Avizovaný vesmírny Iron Man má našťastie v podaní Benedicta Cumberbatcha a pod taktovkou Scotta Derricksona svoju vlastnú osobnosť a auru. Áno, sebecký génius s osobitým zmyslom pre humor žijúci v presklenom luxusnom apartmáne má s aktuálne najpopulárnejším superhrdinom na filmovom plátne veľa spoločné. Faktom ale ostáva, že ich odlišnosti sa neobmedzujú len na fakt, že Stephen Strange reže skalpelom a Tony Stark humorom. Cumberbatchova postava je emocionálne publiku relatívne vzdialená a jeho pohŕdanie a nadradenosť nad okolím pôsobí o poznanie chladnejšie a odmeranejšie. S Benedictovou svojskou charizmou potom zaujímavým spôsobom funguje aj humor, ktorý sa síce nevyhne zabehnutým infantílnym vtípkom, no tentoraz má aj niečo do seba. Nevyhneme sa unáhlenému úvodu, kedy už po pár minútach nájdeme Stephena v nemocnici po autonehode. Tá mu vzala celú jeho kariéru a po neúspešných pokusoch napraviť hrozné zranenie rúk sa Strange vydá hľadať vykúpenie za hranicami západnej medicíny. Tam stretáva Tildu Swinton a jej Ancient One, doprevádzanú sidekickom Mordom. Zrodenie nového hrdinu môže začať.
Origin príbehy superhrdinov začínajú byť pre súčasné publikum únavné a nezaujímavé, no sú nevyhnutným „zlom“ pri predstavovaní nových postáv. Inými slovami, pokiaľ váš protagonista nie je slávna figúrka kalibru Batman (BvS) alebo Spider-Man (Civil War), je problém ju len tak hodiť do víru udalostí. Marvel sa blíži k bodu, kedy žmýkanie ďalších a ďalších postáv už nemusí fungovať a bude na čase začať odznova. Zatiaľ je zjavným prístupom postupné zapracovávanie nových postáv do univerza, zatiaľ čo starí ťahúni (Iron Man) pomaly vyhliadajú svoj koniec. Doctor Strange je azda prvou skutočne zaujímavou a hlavne silnou (rozumej schopnou utiahnuť generáciu nových hrdinov) postavou predstavenou po prvých Avengers. Je to z veľkej časti zásluha skvelého Cumberbatcha. Celé obsadenie je v tomto smere obrovským pozitívom, Tilda Swinton pevne naviguje svoju časť príbehu a s podporou Chiwetela Eijofora a Benedicta Wonga dodáva obmedzene rozvitým postavám (na Marvel) neobvyklú auru. Škoda je potom najmä ďalšieho generického a zahodeného záporáka. O to viac, keď ho stvárnil skvelý Mads Mikkelsen. Jeho plán spočívajúci v ukradnutí popisu tajného rituálu a privolaní nadprirodzenej bytosti, ktorá zničí celú planétu (áno, tušíte správne..) by nemohol byť viac nezaujímavý.
Oveľa zaujímavejším je proces transformácie Cumberbatchovho hrdinu. Nielen preto, že je hravý a uveriteľný, ale najmä pre Benedictove skvelé herecké schopnosti. Vážnosť so správnou prímesou uvoľnenosti, s akou pristúpil k tejto úlohe má za následok, že sa naňho pozerá tak dobre, že ľahko prehliadnete vágnosť spomínanej premeny. Čím viac sa potom blížime k finále, tým viac sa prejavujú jasne nastavené hranice. Tie najmä scenáristom zväzujú ruky pri snahe rozpliesť zaujímavo zamotané klbko inak, ako to spravil Alexander s gordickým uzlom. Do vetra vyhodený potenciál veľmi frustruje, zároveň však vyvoláva nádej smerom k pokračovaniu. To by sa mohlo pustiť do komplexnejšieho bádania a priniesť nám kúzelníka s väčšou hĺbkou (Strange totiž nie je tak povrchný ako sa na prvý pohľad môže zdať).
Tohtoročné Civil War sa bralo možno príliš vážne a snažiac sa napriek prehnanému humoru presvedčiť o svojej dôležitosti, nepresvedčilo stopercentne. Doctor Strange sa až tak seriózne neberie a pôsobí paradoxne oveľa uveriteľnejšie a to aj napriek tomu, že vyzerá ako LSD trip. Palec hore si azda prvýkrát za dekádu MCU filmov zaslúži aj hudba, ktorá slúži scénam a postavám a negeneruje len konvenčné a príhodné tóny do tej-ktorej scény. Zážitkom sú aj akčné sekvencie, občas vyzerajúce doslova fantasticky a po dlhých rokoch ponúkajúce novú perspektívu k tomuto druhu materiálu v rámci univerza. Povzdbudzujeme aj k zhliadnutiu oboch potitulkových scén, najmä tá druhá (naznačujúca zápletku pokračovania) je skvelá.
Ak sa Marvelu občas dostáva prílišnej chvály za odvážnosť a risk, ktorý niektorými zo svojich počinov podstupujú, je to preto, ako inteligentne dokážu naservírovať nerdovskú komiksovú tradíciu zabalenú do tradičného hollywoodskeho menu. Spomeňte si, ako na seba fanúšikovia nešetrili chválou za podporovanie „filmu, v ktorom sú hrdinami medvedík čistotný a poondiaty strom“. Snímky ako Guardians of the Galaxy navodzujú dojem riskantného podniku len preto, že záchranné siete sú prefíkane schované prvoplánovému pohľadu. To do veľkej miery platí aj pre Doctor Strange. Avšak, jedna vec je predstaviť nový svet a zblížiť s ním publikum, no úplne odlišnou úlohou je zobrať svet známy a predstaviť ho v úplne novom šate. Doctor Strange je prvou kapitolou univerza Marvelu, ktorá nám predstavuje tú druhú, náročnejšiu a zaujímavejšiu úlohu. Úspešne sa mu podarilo vyšliapať cestu pre nové zajtrajšky vo svete MCU. Na otázku, čo vidí v Stephanovej budúcnosti odpovedá Tilda Swinton: „Potenciál“. A nie je jediná. 7.5/10
