Will Smith je zdevastovaný otec, ktorý stratil svoju milovanú dcérku. Ako sa s tragédiou vyrovnáva?
Vidieť Willa Smitha na striebornom plátne je vždy radosť. Po kontroverznej DC komiksovke Suicide Squad by sa mu už hodil nejaký ten poriadny film s ambíciami na Oscara a on sám to iste vie. Tentokrát si vybral melodramatický projekt Collateral Beauty od režiséra odľahčujúcich snímok ako Diabol nosí pradu či Marley a ja a treba uznať, že vďaka dvom trailerom boli očakávania celkom vysoké. Willa predsa doplnil celý áčkový herecký ansábel a bola by škoda, ak by sa táto dráma dostala do vôd priemeru s tým, že by sme na ňu čoskoro zabudli. Ako to teda dopadlo?
Už v prvých momentoch sa spoznávame s reklamným manažérom Howardom (Will Smith) prežívajúcim osobnú tragédiu - stratu svojej milovanej šesťročnej dcérky, ktorá podľahla zákernej chorobe. Howard stráca chuť do života, prenasledujú ho spomienky na minulosť a hlavou mu behajú samovražedné myšlienky. Agentúra je z veľkej časti postavená práve na ňom, čo sa v prítomnosti odzrkadľuje v negatívnom smere. Ak sa jeho psychický stav nezlepší, nadídu zle časy. Howardova vlastná terapia zahrňuje písanie listov nie ľuďom, ale veciam, konkrétne trom abstraktným pojmom - láske, smrti a času. Jeho kolegovia, ktorí ho berú ako svojho blízkeho, sa rozhodnú pre zaujímavé riešenie. Tým je najatie trojice hercov (Keira Knightley, Jacob Latimore a Helen Mirren). Ich úlohou je dané abstrakcie stvárniť a spletitou cestou priviesť Howarda naspäť do reality.
Otváracia sekvencia s padajúcim dominom a podmanivou hudbou je skvelým začiatkom filmu. Už tu je možné zachytiť symboliku rozpadávajúceho sa života postaršieho zdevastovaného Howarda, a keď úvodné titulky zmiznú z obrazu, plátno pohltia chladnejšie farby. Rýchlo sa stretávame s viacerými postavami a spoznávame ich vlastné životy a strastiplné situácie, ktoré ich vo svojom vnútri trápia. Vzhľadom na skrátenú stopáž to celé prichádza akosi príliš rýchlo a samotnému Smithovi by sa hodilo viac priestoru na rozšírenie jeho životného príbehu, ktorý by pridal na celkovej emocionalite. S takýmto obsadením to môže vyzerať, že si každý herec chce trochu z deja uchmatnúť pre seba. Nie je to veľmi negatívny aspekt, avšak snímke by som na hodinu a pol dlhej stopáži pár minút pridal. V skratke, niektoré dejové odbočky mohli byť vynechané a nahradené ďalšími čriepkami mozaiky Howardovho života. Divák si s ním jednoducho potrebuje vybudovať lepší vzťah, čo sa nedeje.
Scénár je so svojím námetom trošku pritiahnutý za vlasy, ale práve tento fakt ho robí tak krásnym. Musím však uznať, že by sa z neho dalo vyťažiť čosi viac - niečo, čo by dostalo k slzám aj tých otrlejších a náročnejších návštevníkov kina. Collateral Beauty sa nesie v depresívnom duchu, je plné zaujímavých myšlienok a citácii hodných na zamyslenie a ponúka momenty, pri ktorých budete s jednotlivými postavami súcitiť. Film si budete užívať po celý čas a zrejme vás bude aj baviť. Avšak, nájdu sa aj ďalšie negatívne stránky. Príbeh je príliš predvídateľný a záver vás neprekvapí tak, ako by mal, a tu na emocionálnej čiare zlyháva. Keďže som pochopil, koľká bije už pri prvom náznaku vedúcemu k finálnemu zapadnutiu do skladačky deja, nebol som vo finále tak dojatý, aký bol tvorcovský zámer. A to je veľká chyba. Myslím, že ak by ma scénár nepripravoval len na koniec, dali by sa jednotlivé scény vystavať o čosi lepšie. Snímka je sprevádzaná hudbou, ktorej melódie skvele ladia s jednotlivými scénami.
Kamere niet čo vytknúť a čo sa vizuálu týka, získa si vás už pri vyššie spomenutom úvode. A čo herci? Na Willa sa dobre pozerá, aj keď je veľkú časť filmu v slzách. Medzi ostatnými však zaostáva a pozornosť si získava najmä herečka Helen Mirren. Howardovi priatelia sú sympatickí a nájdu sa aj okamihy, kedy sa prichytíte pri miernom smiechu. Ale ak čakáte veselú komédiu, vytešení z kina odchádzať nebudete. Collateral Beauty si vás snáď aj napriek pár zádrhelom získa a čo vy viete, možno predsa len odídete poriadne dojatí. Snímka zaváňa lacnotou a je cítiť, že scénáristi podcenili svojich divákov a hrajú sa s nimi ako len chcú. Hlavná myšlienka je naozaj krásna a ja sám mám v obľube projekty na podobnú tématiku. S hodnotením preto neviem ísť nižšie, ale chápem, prečo tento počin vedia ostatní recenzenti takmer roztrhať v zuboch. 6,5/10
