Umne rytmizovaná výpoveď o láske a boji za správnu vec.
120 BPM režiséra Robina Campilla je vášnivou výpoveďou nielen o boji proti HIV z prelomu 80. a 90. rokov vo Francúzsku. Tamojší tohtoročný kandidát na Oscara v kategórii cudzojazyčný film rozpráva o udalostiach okolo iniciatívy ACT UP - hnutia, ktoré požadovalo, aby vláda, ako aj farmaceutické korporácie, investovali do seriózneho výskumu v oblasti AIDS a prestali sa vyhýbať konfrontácii so samotným problémom. Tento kokteil neodvratnej tragédie a vzdorovitej eufórie dávkuje svoj do veľkej miery vzdelávací obsah v skvelom rytme, ktorý dnes ťažko nájsť aj u veľkorozpočtovej produkcie.
Rozprávanie nám predstavuje zaujímavý východiskový bod, kedy máme možnosť sledovať mítingy a plánovanie rozličných demonštrácií a kreatívnych akcií odporu, ktoré sa prelínajú s pozorovaním samotného pretavovania týchto plánov v skutočnosť. Centrálna skupina ľudí sa zároveň nachádza v nezávidenia hodnej pozícii. Zatiaľ, čo korporácie a vláda robia všetko pre to, aby ich ignorovali, Act up má problém získať podporu mladých ľudí, ktorých postoj je v tínedžerskom veku odmietavý voči čomukoľvek s príchuťou "toto je to, čo by si mal robiť". Hoci úmysly aktivistov sú najmä prevencia medzi novou generáciou, mladí ľudia na prelome desaťročí pohŕdajú našou ústrednou skupinou s naznačením faktu, že v ich mysliach si homosexuálna komunita nezaslúži rovnaký súcit ako väčšina. To je ostatne aj vtedajší všeobecný postoj k HIV, ktoré sa verejná mienka snaží limitovať na páry rovnakého pohlavia.
Okrem reflektovania akcelerácie výskumu doposiaľ stále nevyliečiteľnej choroby, o ktorú sa do veľkej miery zaslúžila práve spomínaná iniciatíva, sa BPM sústredí aj na vnútornú drámu medzi jednotlivými členmi. Ako v každej skupine, ani tu vzťahy nefungujú vždy ideálne a spoločný cieľ sa občas stáva vzdialenejším, než by si naši protagonisti želali, čo robí oveľa bolestivejším fakt, že väčšina z nich je HIV pozitívna. Najvýraznejšou postavou na plátne je Sean, útly, inteligentný muž, ktorého morálny kompas je neoblomný a nikdy neváha konfrontovať čokoľvek, čo popiera ideály iniciatívy, vrátane vlastných kolegov ustupujúcich tlaku farmaceutických korporácií.
Neprehliadnuteľný extrovert je vždy na čele akcie. Nathan je naopak tichým typom preferujúcim pozorovanie pred aktívnou účasťou a jedným z mála HIV negatívnych členov. Vznikajúci vzťah medzi ním a Seanom však mnohé zmení. Za zmienku určite stoja aj postavy ako Sophie, hlas rozumu medzi organizátormi či Thibault, ktorého autorita v skupine často narúša priateľskú dynamiku a necháva nás pozorovať konfrontácie medzi samotnými aktivistami, často vedúce k spätnému reflektovaniu ich vlastnej morálky.
Všeobecné skúmanie dôvodov pre vznik Act up, ako aj praktického fungovania skupiny sa s pribúdajúcimi minútami stáva špecifickejším, aby napokon vyvrcholilo ako veľmi osobná a sústredená dráma, pre ktorú boli predošlé udalosti viac kontextom ako pointou. Je to práve vzťah Nathana a Seana, ktorý dáva príbehu naratívny drive a postupne sa stáva ústrednou témou.
Drvivú väčšinu stopáže má rozprávanie skvelé tempo, pričom nestráca svoju sústredenosť. V tomto ohľade vadí možno len posledný akt. Ten nohu z plynu predsalen trochu uberie, čo funguje v kontraste s predošlým rytmom veľmi príjemne, no problém nastáva, keď sa niektoré scény začnú tiahnuť dlhšie, ako by pri ich výpovednej hodnote bolo potrebné. Tonálne je snímka našťastie vyrovnaná, čo v preklade znamená, že vie, čím je a nesnaží sa o zbytočné žánrové presahy. Väčšina hereckých výkonov je dostatočne dobrých, aby podobne ťažkú látku utiahla, pričom je treba vyzdvihnúť výbornú ústrednú dvojicu - Nahuel Pérez Biscayart a Arnaud Valois.
Napriek zvolenej téme nejde v tomto prípade len o prostý „Oscar bait“. Naopak, máme tu pútavé rozprávanie o realisticky napísaných postavách, na ktorých bude divákom rozhodne záležať a ich neodvratné osudy dozaista zanechajú silný dojem. Snímka má rozhodne čo povedať, zároveň však informácie doručuje len s jemným naznačovaním morálnych lekcií, nikdy skutočne nemoralizuje a nepoučuje. Nemožno hovoriť o majstrovskom diele, no rozhodne ide o film, ktorý stojí za to vidieť. 7/10
