Najslávnejší hrdinovia DC prvýkrát pokope.
Filmový vesmír vychádzajúci z komiksových hrdinov stajne DC nevzniká práve tak, ako by si fanúšikovia a samotní tvorcovia predstavovali. O problémoch a komplikovanom vzniku týchto projektov ste sa mohli dočítať v nielen našich článkoch. Po nie príliš hladkej produkcii sa teraz do našich kín dostáva ďalší diel skladačky a my si za chvíľu povieme, ako to dopadlo. Predtým si však dovolím osobnú odbočku, aby som načrtol svoj vzťah k predchádzajúcim filmom univerza.
Aby bolo jasno, z Man of Steel som bol takmer úplne nadšený a mnohými preklínaný súboj Batmana a Supermana mám veľmi rád. Až Suicide Squad mi výrazne pošpinilo pohľad na DCEU a nepomohla ani úspešná Wonder Woman s príšerným záverom. Na aktuálny Justice League som sa však aj napriek posledným dvom kúskom a nie príliš vydarenej kampani tešil a bol som zvedavý, ako Zack Snyder oživí spojenie ikonických hrdinov. Spojenie sa na plátne nakoniec podarilo, no ako....to už je druhá vec.
Mimozenský zloduch Steppenwolf chce zničiť svet smútiaci za Supermanom. Výčitkami zmietaný Bruce Wayne/Batman zistí, že Zem je v ohrození a pokúsi sa dať dohromady skupinu ľudí s nadprirodzenými schopnosťami, aby našu planétu zachránili. Tí sa musia naučiť spolupracovať ako tím a zviesť boj proti zdanlivo neporaziteľnému nepriateľovi. Popis deja znie strašne tuctovo a bohužiaľ, aj taký je. Menšie odbočky boli v kampani zatajené, takže ich tu nebudem vyťahovať. Nedočkáte sa však ničoho neočakávaného. Teda ak za neočakávané nepovažujete hnev nad výslednou podobou filmu.
Justice League je typickým producentským projektom vznikajúcim v pôrodných bolestiach. Prepisovanie, prestrihávanie a pretáčanie sa na výslednom filme nemilo podpísalo. Snaha o priblíženie sa Marvelu si definitívne vybrala svoju daň a celok pôsobí ako niečo, čo sa nejako narýchlo zlepilo dohromady. Prizvanie Jossa Whedona sa odzrkadlilo viac než by človek čakal. Väčšinou tu chýba Snyderov výrazný autorský rukopis a celá snímka pôsobí v lepšom prípade zameniteľne a nezaujímavo. V tom horšom, nechcene zábavne. Tvorcovia evidentne nezachytili, prečo je konkurencia tak úspešná. Nie je to kvôli generickým príbehom, opozeraným veľkofilmovým atrakciám, nudnému vizuálu ani smiešnym záporákom. Je to kvôli sympatickým hrdinom, ktorých si diváci stihli obľúbiť. Tu však nikto taký nie je.
Staré postavy dostávajú málo priestoru a nové trpia nedostatočnou prepracovanosťou. Chýbajú tu malé ľudské momenty, vďaka ktorým by sme si ich mohli obľúbiť. Nejaké náznaky tu síce sú, ale to by som sa musel pustiť na pole spoilerov. Týkajú sa totiž postavy, ktorá je v kampani zatajovaná. Nie je toho však toľko, aby to výsledný dojem zachránilo. Nejakým zázrakom sa však podarilo na plátno preniesť všetky negatíva, ktoré som spomenul. Ale pekne poporiadku.
Celý príbeh a dejové zákruty sme videli už mnohokrát predtým. Nedokážu strhnúť ani prekvapiť. Iba si automaticky odškrtávate očakávané "zvraty" a klišé, ktoré sme mnohokrát videli. Atmosféra (aj vďaka relatívne krátkej stopáži) chýba a stávka na viac detské a menej temné podanie sa takisto nevyplatila. A pritom potenciál na osudový epos je cítiť takmer v každej scéne. Zabíja ho však prílišná skratkovitosť a pocit, že v pôvodnej verzii je film omnoho dlhší a komplexnejší. Násilné skracovanie sa tak opäť nevyplatilo.
Absolútne chýba nejaký druhý plán a nadstavba, vďaka ktorým by mal film šancu zaujať skúsenejšieho diváka a predchádzajúce počiny DCEU odlišoval od konkurencie. Oproti ambicióznej (aj keď nie úplne ideálnej) štruktúre BvS je to studená sprcha. Navyše, absentuje tu zaujímavejší vizuál a režijné nápady, ktorými inokedy Snyder plytvá. Je to celé stávka na istotu a štáb si zjavne vravel, že keď nič nové nevyskúšajú, nič nepokazia. Pokazili.
Nepomáha ani nevýrazná hudba Dannyho Elfmana. Tá je na samostatný posluch skvelá a poteší vzkriesením slávnych motívov z Burtonovho Batmana a Donnerovho Supermana, no v spojení s obrázkami nefunguje. Kapitolou samou o sebe je potom antagonista. Hitchcockov výrok, že akčný film je tak dobrý, ako jeho záporák, sa opäť potvrdil. Steppenwolf nebudí rešpekt ani strach. Jediná emócia, ktorú vo vás vyvolá je pobavený úsmev. Jeho plán je nezaujímavý a pôsobí iba ako rekvizita, vďaka ktorej musia hlavné postavy spojiť svoje sily. Navyše svojím jednaním až príliš pripomína Thanosa. Celé to tak reflektuje akúsi kompiláciu The Worst of Marvel. Akurát s postavami z konkurenčného vydavateľstva.
Čo sa naopak (aspoň trochu) podarilo? Veľa toho nie je, ale topiaci sa aj slamky chytá, takže si tých pár kladov poďme povedať. Tým najväčším je casting. Herci sa do svojich rol typologicky hodia, aj tu je však ALE. Problém je v tom, že samotné postavy sú buď veľmi zle napísané (Cyborg, Flash), nedostanú adekvátny priestor (Aquaman, Batman) alebo sú nad možnosti svojich predstaviteľov (Superman, Wonder Woman). V rámci tímu nefungujú a ich šaškovanie v kostýmoch začne byť po čase otravné. Vôbec sa Affleckovi nečudujem, že sa snaží z tohoto projektu vyvliecť.
Pri tomto trápení je nakoniec pozitívna aj stopáž. Ubieha to síce nezaujímavo, no relatívne svižne. Občas poteší príjemná humorná vsuvka (etuda pre Aquamana a laso Wonder Woman je dokonca výborná) a po technickej stránke ide o tradične výborne ošetrený veľkofilm, takže všetko je správne nasvietené, otrikované, ozvučené atď. To je však vo filmoch tejto kategórie skôr samozrejmosť, než niečo, z čoho by sme mali byť nadšení. Navyše nám to môže byť úplne jedno, keď namiesto digibordelu na plátne skúmate dno kelímku s popcornom. Je to totiž napínavejšie, než to, čo sa odohráva vo filme.
Verím však tomu, že Justice League si svojich divákov nájde. Ako nenáročný výplach s atrakciami a občasným infantilným humorom by zopár ľudí tento počin mohol osloviť. Napríklad tích, čo neriešia prkotiny typu, že hlavní hrdinovia namiesto zachraňovania sveta zachraňujú seba navzájom, prípadne anonymnú ruskú rodinu. To som si nevymyslel, to tam vážne je. Tvorcovia sa bez akejkoľvek sebareflexie vrhli do boja s konkurenciou s veľkou odvahou, ale prázdnymi zásobníkmi. To sa síce málokedy vypláca, no ponúkli väčšinovému divákovi to, po čom túži. Teda aspoň na prvý pohľad, na ten druhý je to bolestivé. Spomínať s láskou na Batman Forever totiž nie je príjemný zážitok.
Justice League v mnohom pripomína nevydarené X-Men: Apocalypse. Ako pri mutantoch, aj tu sa tvorcovia série vykašľali na ambície a vytvorili zameniteľnú žánrovku, pripomínajúcu najúspešnejšieho hráča na trhu. Vznikol tak nemastný-neslaný, nesympatický a nudný príspevok do trendu, ktorý nutne potrebuje nejakú revolúciu. Možno vás Justice League poteší (nedokážeme si predstaviť prečo, ale budiš), v mojom prípade sa to nepodarilo. A mrzí ma to, veľmi ma to mrzí. 5/10
P.S: Film má dve potitulkové scény
P.S. 2: 3D je opäť úplne zbytočné a často rušivé
