Môže isť o pozostatok z výbuchu hviezd alebo aktívnej fázy čiernej diery v strede našej galaxie.
Mliečna dráha je galaxia, ktorej súčasťou je Slnko a aj naša planéta a miliardy ďalších hviezd. Astronómov však stále má čím prekvapovať.
The Atlantic spomína na dávny nález Farhada Yusef-Zadeha, ktorý v nej objavil zvláštnu štruktúru vyžarujúcu rádiové vlny. Údajne mu pripomínala tenučké vlákna a keďže nedávala žiadny zmysel, považoval ich za chybu alebo rušenie na záberoch z teleskopu.
Od 80. rokov minulého storočia ale rôzni vedci našli vyše 100 takýchto objektov a dodnes nevedia úplne vysvetliť, prečo a ako vlastne vznikajú. Ich vzhľad podľa webu mnohým pripomína pozemské zvieratá ako pelikán, myš či had.
“What the astronomer had mistaken for an imperfection turned out to be an entire population of cosmic structures at the heart of the galaxy.” https://t.co/rIlOVGA1mh
— Adrienne LaFrance (@AdrienneLaF) September 21, 2019
Všetky tieto štruktúry sa nachádzajú v úplnom centre Mliečnej dráhy, okolo obrovskej čiernej diery. „Neboli objavené nikde inde,“ spomína pôvodný objaviteľ, teraz pracujúci ako profesor na americkej Northwestern University.
Vedcom sa teraz podarilo zamerať na dve z nich, ktoré sú však doslova gigantické. Zdá sa, že všetky takéto objekty sú súčasťou oveľa väčšej štruktúry, ktorú pochopíme, až keď sa od nich rozhodneme "odzoomovať".
Snáď najlepšie by na to mal poslúžiť teleskom MeerKAT v Juhoafrickej republike, keďže spomínané centrum našej galaxie sa počas dňa nachádza presne nad ním.
„V strede galaxie sa pred pár miliónmi rokov stalo niečo veľmi rýchlo,“ hovorí Fernando Camilo z miestneho observatória.
Môže ísť o pozostatky výbuchu zhluku hviezd alebo vzplanutia samotnej čiernej diery, ktorá si pravdepodobne v minulosti prešla takouto aktívnou fázou. Uvoľnená energia by pretavila medzihviezdnu hmotu, teda prach, žiarenie a magnetické pole vo vesmíre do takýchto obrazcov.
To by vysvetľovalo aj produkovanie rádiových vĺn, ktoré môžeme zachytávať aj na Zemi.
Na presnejšie výsledky ale budeme podľa Camila potebovať ešte veľa obehov nad viacerými pozemskými teleskopmi. Až potom veda dokáže uspokojivo rozkľúčovať všetky merania.
