Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Piatok 15. 11. 2019 meniny má Leopold

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Miesta
2
Tomáš Blahuta
9. september 2019, 13:33

Navštívili sme najchudobnejší región bývalého Československa ukrytý v hlbokých Karpatoch

Počas svojej histórie región patril nielen našej spoločnej republike, ale aj Uhorsku, Maďarsku či Sovietskemu zväzu.

Tomáš Blahuta
9. september 2019, 13:33
Navštívili sme najchudobnejší región bývalého Československa ukrytý v hlbokých Karpatoch
Zdroj: Tomáš Blahuta / REFRESHER
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
2
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

„Prosím, nevychádzajte z vlaku. Najskôr kontrola, potom sa pokračuje ďalej,“ oznamuje nám vlakvedúca v malej súprave na stanici v Čope. Okolo nás plot, kamery a vojaci. Prekročili sme totiž hranicu EÚ a vstúpili do krajiny, kde je stále vojna, hoci ďaleko za horami a poliami. Vybrali sme sa na Ukrajinu, na miesta, ktoré od Slovenska kedysi neoddeľovala hranica. Práve pred 100 rokmi, 10. septembra 1919, sa Podkarpatská Rus stala súčasťou novovznikajúceho Československa.

 

Učebnice dejepisu máme od prvého ročníka plné svetových tém, mien aj udalostí. Hoci by sme sa mali učiť o historickom dianí až kdesi po koniec 20. storočia, veľa učiteľov to nestíha. Vzdelávanie o našej i cudzej minulosti zväčša končí na druhej svetovej vojne, prípadne ešte na udalostiach v Československu, zväčša v spojení s komunistickým režimom.

 

To, čo sa dialo v sedemdesiatych či deväťdesiatych rokov je už za hranicou učenia. Hoci napríklad rozdelenie ČSFR vyzerá, akoby bolo stále pomerne nedávno, je to už vyše štvrť storočia. Čo by si vedel povedať napríklad o pomlčkovej vojne či vojne v Afganistane?

 

 

O vzniku Československa sa, samozrejme, učíme, veď ide o významnú časť našich vlastných dejín. Avšak všetky jeho dôležité okolnosti a dôsledky študenti neovládajú. Vieš napríklad, z akých regiónov sa skladala prvá ČSR? Odpoveď bude samozrejme logická - Česko a Slovensko. Avšak málokto spomenie Moravu a ešte aj Podkarpatskú Rus.

 

Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

 

Práve posledná spomenutá „krajina“ je pre nás veľkou neznámou a náročnou úlohou by bolo ju aj ukázať na súčasnej mape sveta. Je to v Rusku, kdesi na Balkáne či to je ten Kaliningrad? Nie, nie a nie. Leží hneď za našimi východnými hranicami a práve tam sme sa boli pozrieť. Naša cesta teda viedla na územie dnešnej Ukrajiny.

Kedysi Uhorsko, potom Československo, Sovietsky zväz a dnes Ukrajina

Podkarpatská Rus je vo svojej podstate Zakarpatská oblasť. Záleží, z ktorého centra sa na tento región pozeráš. Ak z Bratislavy či Prahy, tak je to Podkarpatská Rus, pretože sa rozprestiera pod vrcholkami polonín a lesov rozľahlých Karpát. Ak sa však na vec pozrieš z Kyjeva či Moskvy, všetko podstatné leží práve ze touto prírodnou prekážkou.

 

NAČÍTAŤ CELÝ ČLÁNOK BEZPLATNE
Podpor tvorbu kvalitného obsahu
Roky tvoríme kvalitné autorské články, ktoré nikde inde nenájdeš. Ak chceš viac takýchto článkov, predplať si REFRESHER+ a dostaneš ďalšie výhody.
CHCEM PODPORIŤ

A čo viac, je tu o hodinu viac ako na Slovensku. A to je trošku komplikácia. „Koľko je teraz hodín? 14 Kyjeva, 13 Slovenskotak vždy oznamoval čas chalan, ktorý nás sprevádzal.

 

Historický vývoj zveril toto miesto Rusínom, čo je slovanská odnož bez vlastného štátu ako napríklad Lužickí Srbi v Nemecku. Rusínov máme v súčasnosti aj na Slovensku, prevažne na severovýchode. Ako územie dnešného Slovenska, aj Podkarpatská Rus bola stovky rokov integrálnou súčasťou Uhorska.

 

Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

 

Až do času, keď sa rozpútala prvá svetová vojna. Udalosti spred jej začiatku mali za následok, že si nemaďarské obyvateľstvo Uhorska chcelo presadiť svoje požiadavky. A tak Česi, Slováci a Rusíni vytvorili svoj nový štát - Československú republiku. Hoci v jej prvej podobe žilo viac Nemcov ako Slovákov, Rusínov bolo ešte menej.

 

 

Podkarpatská Rus bola najchudobnejšou a najmenej vyspelou časťou štátu. Avšak počas československého obdobia sa tunajšie pomery zlepšili. Stopy pozitívnych zmien z predvojnového obdobia sú tu vidieť dodnes. Problém však nastal ešte pred rozpútaním druhej svetovej vojny, kedy pripadla Maďarsku.

 

Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

 

Po jej ukončení mala byť opäť pričlenená k ČSR, ale tomu zabránilo kontroverzné stretnutie komunistických predstaviteľov v Mukačeve v miestnej kinosále. Navozili tam autobusmi zástancov pripojenia k ZSSR a tí tak vytvorili dojem veľkého chcenia Rusínov pripojiť sa k Sovietskemu zväzu. Po svetovom konflikte sa aj tak stalo a dodnes ide preto o súčasť Ukrajiny. Centrom oblasti je mesto Užhorod tesne za hranicami, dôležité je aj Mukačevo.

Ako sa sem dostať? Pozor na štátnu hranicu

Cestovanie je dnes ľahšie ako kedykoľvek predtým. Platí to aj o cestách medzi Slovenskom a Ukrajinou. Ak sa chceš ísť pozrieť na Podkarpatskú Rus, tvojím východiskovým bodom budú sprvu Košice. Odtiaľ železnice vypravujú vlaky až do Mukačeva. Za pár eur a po niekoľkých hodinách cesty prejdeš najstráženejšou hranicou široko-ďaleko, čas sa ti posunie o hodinu dopredu a vystúpiš už vo „východnej Európe“.

 Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

 

Prípadne môžeš ísť autom, motorkou alebo nejakým z dostupných autobusov. Treba však rátať s kontrolami a zdržaním na hranici, keďže zároveň prechádzaš aj koncom schengenského priestoru. A pozor na množstvo prepraveného tovaru, na všetko sú limity. Nemôžeš ísť len tak na Ukrajinu a doniesť si odtiaľ 20 krabičiek cigariet, lebo sú lacnejšie ako u nás a treba platiť clo.

Mukačevo, brána do majestátnych Karpát

Našou prvou zastávkou bolo Mukačevo s 85 000 obyvateľmi. Prvým viditeľným rozdielom medzi tunajšími pomermi a Slovenskom boli autobusy, resp. mestská hromadná doprava. Zatiaľčo u nás hromžíme nad nefungujúcou klimatizáciou a sem-tam špinavými sedadlami, tu stále jazdia staručké maršrutky. Klimatizácia je, samozrejme, veľkou utópiou, no v uliciach zhliadneš aj autobus, ktorý poznáš z domu.

 

Centrum mesta tvoria útulné uličky, ktorým dominuje stožiar s ukrajinskou vlajkou a socha Cyrila a Metoda. Neprehliadneš tu ani zelenú budovu mestskej radnice. Ak by ti bolo málo, pokochať sa môžeš aj pravoslávnymi a ďalšími chrámami v okolí. A samozrejme, dominantou je hrad Palanok. Je síce od ruky, ale veľa v hradov v okolí zasa nenájdeš. Najbližšie v Užhorode, ale o ňom neskôr.

 

Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

 

Na mesto ti však bohato bude stačiť jeden deň. Od Mukačeva na sever i na východ sa rozprestierajú hlboké lesy Karpát, kam sme v ďalšej časti našej cesty zamierili aj my.

Boržava - prechod čučoriedkovými poliami

Nastal čas presunúť sa na sever hlbšie do karpatských lesov. Za svoj spôsob prepravy sme si zvolili železničné spojenie a nevedeli sme, čo od toho čakať. Z Mukačeva sme nakoniec vyrazili staručkým vlakom, ktorý bol síce rozmernejší ako tie naše, ale za to klimatizácia, nejaký náznak novoty či nedajbože Wi-Fi boli opäť len snom. Ale nesťažujeme sa, pretože sme na našu cestu ani jedno z toho nutne nepotrebovali. A tak sme sa kochali výhľadmi.

 

 

Ešte za slabšieho dopoludňajšieho slnka vystupujeme v mestečku Volovec v obklopení prenádherných polonín. Práve nádherná príroda je to, čo nás sem dotiahlo. Hneď nad osídlením sa totiž týči známa Boržava. Nie je malá, no nie je to ani žiaden Mount Everest. Výstup hore sme mali naplánovaný z Volovca, avšak muž, u ktorého sme sa ubytovali, nám bez zbytočných rečí svojvoľne vybavil odvoz za smiešnu cenu.

 

Nasadli sme do dodávky a išli nevedno kam, no sľúbili nám, že nás dovezú na najlepší východiskový bod. Aj to splnili. Naraz sme sa ocitli v stredisku s lanovkou, ktorou sme sa opäť za lacný peniaz vyviezli na miesto, kde už začala naša dlho naplánovaná túra.

 

 

Spočiatku sme sa rozhliadali po okolí, ktoré už hneď na začiatku bolo ako na dlani. Vôkol nás prechádzali terénne autá a nákladiaky s ľuďmi. A tí zhrbení neustále čosi zbierali. Nevedeli sme, čo.

 

Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

 

Nakoniec sme sa dopátrali ku skutočnosti, že celé svahy okolo nás boli pokryté čučoriedkami. Tisícky, desaťtisícky bobúľ všade navôkol. Raj! Niekoľko sme ich vyskúšali aj my a boli super. Ale čas nás tlačil, tak sme sa dali do zdolávania kopca.

 

Míňali sme jeden vrcholček za druhým, až sme sa dostali do prvej polovice našej cesty. Mučivé stúpranie ukončil Veľký vrch s nadmorskou výškou 1 598 metrov nad morom. Z neho sme už len klesali. „Je to tu prenádherné. Videli sme fotky na internete a rozhodli sme sa sem ísť a pochodiť to tu čo najviac. Neľutujeme,“ prezradili nám dvaja Česi, ktorých sme na vrchu stretli.

 

Míňali sme nákladiaky, skupinky turistov aj fotografov. Neboli ich húfy, túra dá zabrať. Výhľady však boli priam rozprávkové. Poloniny sú totiž typy kopcov, ktoré na svojom hrebeni nemajú stromy a sú holé. Ich názov pochádza od starých Slovanov a zopár ich máme aj na Slovensku. Ba celý národný park - Poloniny na severo-východnom cípe krajiny.

 

Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

Užhorod plný československých pozostatkov

Posledný deň sme venovali najväčšiemu mestu tejto oblasti. Leží v tesnej blízkosti Slovenska a to až tak, že z konca letiskovej dráhy je to na naše územie čo by si kameňom dohodil. Má vyše 100 000 obyvateľov, teda ak by patrilo Slovensku, bolo by tretím najväčším mestom krajiny. Čo nás však najviac zaujalo, bola československá vládna štvrť.

 

Nachádza sa v blízkosti centra a je pozostatkom funkcionalistickej československej architektúry. Práve Adolf Liebscher mladší sa tu postaral o vytvorenie miesta, ktoré má potenciál získať nálepku UNESCO. Doposiaľ ju však nemá kvôli najrôznejším komplikáciám. „Je to veľmi pekná štvrť, avšak nestarajú sa o ňu tak, akoby sa patrilo,“ tvrdí náš sprievodca.

 

Navštívili sme región, ktorý nám zobrali Sovieti.

 

Hoci staršia generácia spomínala na československú éru pozitívne, u mladých ide skôr o neznámu. Nezažili ČSR a odmalička žijú jednoducho na Ukrajine. Sťahuje sa sem aj veľa ich krajanov, pretože ide o najzápadnejší cíp Ukrajiny v susedstve vyspelého sveta - Európskej únie a západu. O Podkarpatskú Rus však majú záujem aj Maďari, konkrétne ich politici. „Nech dajú Zakarpatie komukoľvek, je mi to jedno, len nech ho nedajú Maďarom, “ prezradil nám postarší a energický taxikár v staručkej Lade.

 

Nie je žiadnym tajomstvom, že maďarské úrady s radosťou rozdávajú maďarské pasy a veľa rodených Ukrajincov tak mení občianstvo za maďarské. Jedným z dôvodov je vyšší dôchodok. Nedávno však došlo aj k premenovaniu významného námestie. Námestie T.G. Masaryka premenovali na Námestie Sándora Petőfiho. Bol síce slovenského pôvodu, narodil sa ako Alexander Petrovič... ale horlivým vlastencom nebol.

Náhľadový obrázok: Tomáš Blahuta / REFRESHER Tagy: fotoreport, Slovensko, Ukrajina, reportaz, Podkarpatská Rus
Pridaj sa k tým, ktorí nas podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
16
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.