Výnimočná pôdna baktéria možno skrýva tajomstvo k lepšiemu psychickému stavu.
Depresia, stres a úzkosti nemusia prameniť len zo psychických strát či nezhôd v živote. Zlý psychický stav býva často aj výsledkom nedobrej fyzickej kondície. Pojmy „depresia“ a „úzkosť“ často používame iba na vyjadrenie našej aktuálnej nálady, no okrem toho ide o psychiatrické pojmy, ktoré označujú symptómy psychickej poruchy či priamo psychickú poruchu.
Vedci aktuálne skúmajú vplyv zlého fyzického stavu človeka na ten psychický, informoval portál Vice, aj keď na tému zatiaľ ešte nie je publikovaná žiadna štúdia. Zatiaľ vieme, že depresiu, stres a úzkosť najsilnejšie spôsobujú najmä zápalové ochorenia.
Zápal je reakciou nášho tela na útok pred vonkajšími hrozbami, no pokiaľ pretrváva dlhšiu dobu, telo môže byť zmätené a nebude vedieť, kedy svoje „bojové jednotky“ stiahnuť. Príkladom takýchto ochorení sú astma, artritída, cukrovka typu 1, alergie či chronický zápal čreva.
Nie je presne jasné, ako presne zápaly vplývajú na ľudskú psychiku, no asociácia tu existuje. Vedci sa takisto zaoberajú dohadom, že psychické poruchy, a tým pádom negatívny pohľad človeka, zápaly len podporujú, a zápaly zasa spätne podporujú psychické poruchy, čím sa vytvára nebezpečný začarovaný kruh.
V hre je však teraz pôdna baktéria Mycobacterium vaccae, ktorá čiastočne znižuje zápal, no takisto pomáha pri redukovaní negatívnych dopadov na psychiku pacienta. Vysvetlenie, ako baktéria funguje, je pritom veľmi prekvapivé.
Väčšina ľudí dnes žije v mestách a vieme, že náš mestský štýl života nás automaticky chráni pred mnohými baktériami, vírusmi a parazitmi, ktoré ostávajú na vidieku. Naše telo nie je týmto baktériám v detstve vystavené, preto si voči nim nevytvorí imunitu.
Spomínaná baktéria je v niektorých ohľadoch veľmi podobná mnohým hrozbám, ktoré spôsobujú viaceré zápalové ochorenia, preto ak by jej telo bolo vystavené od detstva v malých množstvách, malo by príležitosť so zápalovými ochoreniami lepšie bojovať. Existuje dokonca štúdia, ktorá tvrdí, že deti vyrastajúce na vidieku sú na tom psychicky lepšie než tie z mesta.
Odborníci tak tvrdia, že ak by sme baktériu v tých správnych množstvách v detstve vložili do tela vo forme vakcíny, náš imunitný systém by sa mohol naučiť, ako redukovať značnú časť nepríjemných symptómov, ktoré postihujú ľudskú psychiku. A medzi tri najčastejšie patria práve stres, úzkosť a depresia.
Podľa vedcov by bolo ideálne, ak by sa baktéria do tela vpichávala už v prvých rokoch života, spolu s ostatnými rutinnými vakcínami. Už v detstve by sa tak ľudské telá naučili lepšie bojovať so zápalmi a s ich vplyvom na psychiku. Uvažuje sa dokonca aj o druhej vakcinácii, ktorá by sa pacientovi podala po prežití akejkoľvek väčšej traumy, aby sa imunitný systém ešte väčšmi naštartoval.
