Jadrová energetika môže v ľuďoch vyvolávať pocit neistoty.
Popularita seriálu Chernobyl v mnohých Slovákoch vyvolala otázky týkajúce sa bezpečnosti našich jadrových elektrární. Z toho dôvodu sme sa okrem rozhovoru s niekdajším likvidátorom rádioaktívneho odpadu či objasnením ilegálneho turizmu v Černobyle rozhodli s otázkami osloviť aj Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Riaditeľka kancelárie úradu Miriam Vachová nám vysvetlila napríklad to, aké sú reálne šance jadrovej havárie na Slovensku a prezradila nám, čo všetko bude zahŕňať takzvaný Národný havarijný plán.
Samozrejme sme sa dostali aj k téme seriálu Chernobyl a spýtali sme sa, či v ľuďoch nemôže vyvolávať zbytočný strach z jadrovej energetiky. Prebrali sme taktiež základné rozdiely medzi haváriou v Černobyle a Fukušime, či si Slovensko z týchto tragédií vzalo nejaké ponaučenie, no a taktiež sme sa spoločne pozreli na to, ako Slováci vnímajú bezpečnosť našich jadrových elektrární.
- Postoj ÚJD SR voči seriálu Chernobyl
- Názory Slovákov na bezpečnosť slovenských jadrových elektrární
- Aké sú šance jadrovej havárie na Slovensku
- Ako by v prípade jadrovej havárie postupoval štát a čo predstavuje takzvaný Národný havarijný plán
- Či sú ľudia bývajúci v blízkosti jadrových elektrární dostatočne informovaní o postupe v prípade jadrovej havárie
Jadrová elektráreň Mochovce (23. august 2018)
Aký máte názor na seriál Chernobyl od HBO? Myslíte si, že medzi ľuďmi šíri zbytočný strach o jadrovej energetike, alebo naopak vhodnou formou informuje o neslávne známej černobyľskej havárii?
Nie je to dokument, odzrkadľuje poňatie témy tvorcami. Myslím si, že u neinformovaných ľudí môže vyvolať obavy, pretože môžu nadobudnúť pocit, že projektové riešenia a prístupy k riadeniu jadrového zariadenia sa nezmenili, čo samozrejme nie je pravda.
Samozrejme, jadrová energetika, ako každé priemyselné odvetvie, prináša pozitíva, no zároveň, ak sa nerešpektujú pravidlá, má aj svoje riziká.
Za haváriou v Černobyle stojí množstvo faktorov. Myslíte si, že najväčšiu vinu nesie zástupca hlavného inžiniera Ďatlov?
Nie sme kompetentní sa vyjadriť, ale áno, bolo tam viacero faktorov a určite to nebola vina jedného človeka.
Prečo majú do dnešnej doby niektorí obyvatelia Slovenska strach z jadrovej energetiky?
Podľa výsledkov celoslovenského prieskumu, vykonaného v apríli 2019, u slovenskej verejnosti prevažuje názor, že slovenské jadrové elektrárne sú bezpečné. Takto sa vyjadrilo 73 % percent respondentov, čo je od roku 2017 nárast o 7 %, pričom 20 % sa vyjadrilo, že sú „rozhodne bezpečné“ a 53 %, že sú „skôr bezpečné“. Naproti tomu sa 22 % opýtaných vyjadrilo, že slovenské jadrové elektrárne „nie sú bezpečné“, z toho 18 % respondentov si myslí, že sú „skôr nebezpečné“ a 5 % je presvedčených, že sú „rozhodne nebezpečné“. Tu oproti roku 2017 poklesol podiel z 27 % na súčasných 22 %.
Čím si túto obávajúcu sa menšinu odôvodňujete?
Všade na svete sa nájdu ľudia, ktorí majú obavy z jadrovej energetiky, väčšinou prameniace z neznalosti technológií a pracovných postupov a tiež z neznalosti ochranných opatrení, ktoré sú v jadrových elektrárňach aplikované. Nedôveru vniesli aj skúšky jadrových zbraní a hrozba ich použitia počas studenej vojny.
Mohli by sme označiť oblasť jadrovej energetiky za nebezpečnú?
Samozrejme, jadrová energetika, ako každé priemyselné odvetvie, prináša pozitíva, no zároveň, ak sa nerešpektujú pravidlá, má aj svoje riziká. Oblasť bezpečnosti jadrovej energetiky sa stále vyvíja. Systematicky sa snažíme určiť čo najviac možných aj veľmi málo pravdepodobných rizík, ktoré sú spojené s využívaním energie z jadra. A všetky sa snažíme eliminovať. Na tie, ktoré eliminovať nevieme, sú prijaté kompenzačné opatrenia.
Aká je reálna šanca, že by sa podobná jadrová havária ako v Černobyle mohla stať aj u nás?
Reaktor v Černobyle pracoval na úplne inom princípe využívania jadrovej energie ako naše reaktory. V našich reaktoroch je vznik podobnej situácie vylúčený konštrukciou reaktora a tiež použitým jadrovým palivom. Samotný projekt, princíp fungovania našich jadrových elektrární patrí k tým inherentne bezpečným. Bezpečnosť je zaručená fyzikálnymi princípmi, na základe ktorých funguje zariadenie bez zásahu zvonku. Zariadenie je schopné odolávať rôznym vplyvom napríklad zlyhaniam techniky alebo ľudským chybám, keďže má vysokú úroveň bezpečnostných rezerv.
To znamená, že prevádzkové parametre sú v pozitívnom smere ďaleko od bezpečnostného limitu týchto parametrov. Prejaví sa to v tom, že zariadenie pri technickom zlyhaní vydrží dlho v bezpečnom stave bez dodatočných zásahov operátora. Previerky, ktoré sa robili v rámci takzvaných záťažových testov po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima potvrdili výnimočnú odolnosť tohoto projektu. Robila sa napríklad skúška, pri ktorej bola simulovaná úplná strata elektrického napájania a prívodu chladiacej vody. Napriek tomu elektráreň preukázala, že by vydržala bez vonkajšieho zásahu tri dni.
...približne 65 % obyvateľov sa cíti byť dobre informovaných o tom, ako sa správať v prípade jadrovej havárie
Bolo by Slovensko dostatočne pripravené, keby prišlo k jadrovej havárii? Existujú pre tento prípad krízové plány ako postupovať?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako by v prípade jadrovej havárie postupoval štát
- Čo predstavuje takzvaný Národný havarijný plán
- Či sú ľudia bývajúci v blízkosti jadrových elektrární dostatočne informovaní o postupne v prípade jadrovej havárie
- Rozdiely medzi haváriou vo Fukušime a v Černobyle
- Či si Slovensko vzalo z týchto tragédií ponaučenie
