So študentami vychádzam dobre. Niektorí sa so mnou fotia, iní pomáhajú, tvrdí legenda študentského mestečka Zombo.
Známy bezdomovec Zombo je jednou z najväčších ikon bratislavského študentského mestečka Mlyny v Bratislave. Podľa miestnych žije v útrobách Slávičieho údolia už viac ako 15 rokov. Ide o bezdomovca z africkej Angoly, ktorého pozná snáď každý študent, ktorý býva na tamojších internátoch.
Spolunažívanie s miestnymi bolo doposiaľ úplne v poriadku. Zombo bol priateľský, niekedy sa so študentami zabával, popíjal, občas mu dokonca darovali peniaze, jedlo či oblečenie. V poslednej dobe sa však vraj zmenil na nepoznanie. Údajne je agresívny a podľa výpovedí svedkov mal už fyzicky napadnúť minimálne dve študentky.
Rozhodli sme sa, že ho prídeme navštíviť a porozprávať sa, čo sa s ním stalo, či sú obvinenia ohľadom jeho osoby pravidvé, ako sa k tomu stavia a prečo sa z kedysi mierumilovného a nekonfliktného človeka, ktorý študentov obťažoval maximálne tým, či mu nedajú cigaretu alebo pár drobných, stal agresor.
Po našom príchode do študentského mestečka však po bezdomovcovi Zombovi nebolo ani stopy. Pýtali sme sa na neho nielen študentov, ale aj pracovníkov miestnych krčiem a bistier.
Každý ho poznal, no nikto nám nedokázal povedať, kde sa momentálne nachádza. Po pár hodinách pátrania sa nám ho konečne podarilo nájsť. Potuloval sa v uličkách rušného študentského mestečka. V ruke držal cigaretu a popíjal lacné víno z plastovej fľaše.
Je však dôležité spomenúť, že prvý rozhovor sme so Zombom robili ešte minulý rok. Ten sa týkal predovšetkým jeho osobného života, rasizmu, ktorý zažíva či života bez domova v útrobách Mlynskej doliny.
- Čo hovorí na obvinenia o útokoch na študentky
- Koho mal podľa jeho slov skutočne zbiť a kvôli čomu
- Prečo na neho SBS-kár vytiahol slzný sprej
- Či chodí po uliciach ozbrojený
- Čo ho priviedlo na Slovensko
- Ako sa stal bezdomovcom
- Akým spôsobom sa stretával s rasizmom
- Prečo sa rozhodol práve pre Mlyny
- Ako na neho reagujú študenti bývajúci na internátoch
Študenti sa sťažujú na to, že si sa zmenil a si agresívny. Vraj si mal dokonca v autobuse napadnúť už dvakrát dve mladé dievčatá. Je to pravda?
Nie je. Bolo to úplne inak, ale ľudia si vymysleli vlastný príbeh podľa seba.
Ako to teda bolo?
Okradli ma. Zobrali mi môj telefón a chcel som, aby mi ho vrátili.
Kto ťa okradol?
Jeden muž na hlavnej stanici.
A jeho si napadol?
Dostal jednu šupu a spadol na zem. Ale to som sa len bránil, lebo mi chcel ukradnúť moje veci.
Čiže so študentami nemáš žiaden problém?
Nie. S každým vychádzam dobre, oni mi často pomáhajú. A som im za to vďačný.
Boli aj iné konflikty okrem tej krádeže telefónu?
Keď som šiel minule autobusom, tak ma odtiaľ chceli vyhodiť kvôli tomu, že vyzerám ako bezdomovec. A pritom som mal pri sebe aj kartičku s fotkou a lístok. Neverili mi, že som to ja, lebo to je stará fotka a mam tam krátke vlasy. Už som sa dlho neholil a nestrihal, tak sa na seba nepodobám. Musím sa už ostrihať.
To boli revízori?
Neviem kto to bol. Ale vodič si ma našťastie zastal. On ma pozná. Tak im povedal, že som to ja.
Ich si teda nijako nenapadol?
Nie.
Študenti hovoria, že si sa zmenil a že si agresívny. Vraj si mal problémy aj s ochrankou na Mlynoch.
To ten SBS-kár má problém so mnou. Už 17-krát ma vyhodil zo Šturáku. Ja tam chodím na svätú omšu do UPeCe (pozn.red: Univerzitné pastoračné centrum) a nikdy nebol problém, ale zrazu som mu asi začal vadiť. Dokonca na mna vytiahol aj slzný sprej.
A s ním si sa nebil?
Nie nie, on vždy aj tak vytiahne slzák.
A ty chodiš ozbrojený?
Nie, vôbec.
Ani pri sebe nemáš nejaký nožík?
Nie, ale asi budem mať. Lebo už sa začínam o seba báť. Ale nemám nič, ani čierne zbrane.
Nemáš posledné obdobie nejaké problémy? Napríklad zdravotné?
Žiadne. Už dlho som nemal. Som zdravý ako ryba.
Riaditeľ internátov na Mlynoch sa vyjadril, že sa dohodli aj s políciou a mestom, že voči tebe nekompromisne zakročia. Bola v posledných dňoch za tebou polícia?
Áno, to kvôli tej šupe, čo som dal chlapovi, ktorý mi ukradol mobil. Ale vyriešilo sa to. Spútali ma a odviedli na stanicu, ale potom ma pustili. Dali mi aj nejaké papiere, ale ja som to vyhodil do koša.
Ako dlho si tam bol?
Len pár hodín. Ja som nevinný. Ja tu žijem v harmónii. Aj s ostatnými bezdomovcami. Pomáham im.
Aké je vlastne tvoje skutočné meno?
Volám sa Zombo. Celým menom Zombo Antony Ricardo.
Podľa mena a tvojho prízvuku asi nie si zo Slovenska. Odkiaľ teda pochádzaš?
Z Angoly.
Kedy si prišiel na Slovensko?
V osemdesiatom deviatom.
Čo ťa sem priviedlo?
V tom čase to bolo ešte Československo. Prišiel som sem študovať a neskôr som cestoval po celom Slovensku. Býval som v Skalici, v Žiline, na Orave, v Trnave, a na na iných miestach. Bol som už takmer všade.
Čo si študoval?
Obchodnú dopravu a strojarinu v Trnave.
Ako dlho ti trvalo, kým si sa naučil po Slovensky?
Deväť mesiacov.
To je pomerne krátka doba vzhľadom na to, aká je slovenčina ťažká.
Spočiatku to bolo ťažké, ale nerobilo mi to problém. Ovládam veľa jazykov. Portugalčinu, španielčinu, francúzštinu.
Máš v Angole stále rodinu?
Áno, mám tam všetkých.
V Bratislave už žijem asi 15 rokov. Býval som takmer v každej časti. Mlyny mám však najradšej.
Aké boli tvoje začiatky na Slovensku?
Našiel som si frajerku a obaja sme boli študenti, bývali sme na internáte. Ona potom odišla do Námestova, kam som za ňou občas chodil, ale nášmu vzťahu sa už nedalo nijako pomôcť. Ja som potom odišiel študovať do Nitry. Neskôr som šiel do Zvolena a odtiaľ do Bratislavy, kde bývam už približne 15 rokov.
Kde si býval po tom, ako si prišiel do Bratislavy?
Rôzne. U kamarátov, na ubytovniach a podobne. Už som býval takmer v každej mestskej časti Bratislavy.
Kde bývaš teraz?
Tu, na Mlynoch.
Myslel som, či bývaš niekde v podnájme alebo na ubytovni.
To je individuálne, raz tam, raz tam. Je mi to jedno. Niekedy u kamarátov, inokedy, keď je teplo, tak aj von.
Pred schátranou jedálňou na Mlynoch trávi počas dňa väčšinu svojho času
Ako si sa dostal na ulicu?
Bol som ešte stále mladý, nevedel som dobre po Slovensky a bola kríza. Rozišiel som sa s frajerkou a nevedel som sa nikde zamestnať. V tom čase to bolo veľmi ťažké. Teraz je to už lepšie, občas si niečo privyrobím sám, občas mi dajú peniaze študenti, kamaráti alebo majitelia tunajších bistier. Mám tu veľa známych, ktorí mi pomáhajú.
Študenti v Mlynskej doline sú super. Občas sa zastavia, porozprávajú, pozvú ma na pivo alebo mi dajú pár drobných. Niektorí sa so mnou dokonca aj fotia.
Prečo si vlastne stále na ulici a nevieš sa z nej dostať?
Ja nie som na ulici, veď som ti hovoril, že mám bývanie.
Ale nebol si konkrétny. Tak si bezdomovec alebo nie?
To je moja osobná vec. Nechcem sa k tomu vyjadrovať.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Cez deň robím veľa vecí. Nemusí ťa zaujímať, čo všetko.
V poriadku, rešpektujem to. A odkiaľ máš peniaze? Privyrábaš si niekde?
Samozrejme. Občas chodím brigádovať na stavby. Staviam lešenia alebo zatepľujem. Obsluhoval som aj CNC stroj. Som predsa vyštudovaný strojár.
Prečo si sa rozhodol práve pre Mlyny?
Mal som tu veľa dobrých kamarátov, za ktorými som chodil. Taktiež sa mi to tu páči, všade je veľa zelene, pekná príroda, lesy. Je to tu fajn.
Zastavujú sa pri tebe aj tunajšími študenti?
Áno, s niektorými občas chodím na pivo a rozprávame sa. Sem tam mi dajú aj nejaké peniaze alebo jedlo. Niektorí sa so mnou dokonca aj fotia.
Čo najbizarnejšie sa ti stalo, keď si sa zabával so študentmi?
Raz som sa od jedného z nich dopočul historku, že ma na Slovensko údajne vyslal môj africký kmeň, aby som šiel študovať medicínu, lebo v dedine vraj chýbal lekár, no ja som sa už nikdy nevrátil a namiesto štúdia medicíny som začal piť alkohol a stal sa zo mňa bezdomovec. Keď som to počul, začal som sa smiať.
Keď som prišiel na Slovensko, zažíval som rasistické posmešky pomerne často. Teraz je to už inak, so všetkými vychádzam priateľsky.
Posmievali sa ti niekedy ľudia kvôli tvojej farbe pleti?
Keď som prišiel na Slovensko, tak sa mi to stávalo často, ale teraz už vôbec. Na Mlynoch to nik nerieši. S každým tu mám priateľské vzťahy. Nič negatívne sa mi tu nedeje.
Ani žiadne konflikty s inými bezdomovcami?
Nie, práve naopak, pomáhame si.
Kam sa chodíš stravovať, sprchovať a vykonávať základné ľudské potreby?
Buď si nakúpim jedlo v supermarkete alebo keď nemám peniaze, chodím tu do prevádzok na Mlynoch, kde mi dajú zadarmo teplú stravu.
Mnohí bezdomovci v Bratislave sú zanedbaní, ale ty si celkom dobre oblečený a ostrihaný. Kto ťa striháva a odkiaľ máš oblečenie?
Je to môj štýl. Oblečenie mám svoje, ale napríklad túto rifľovku, čo mám práve na sebe, mi dali chalani z miestneho klubu. Čo sa týka vlasov, strihám sa vždy sám. Mám vlastný elektrický strojček.
Čo robíš vo voľnom čase?
Rád počúvam vážnu hudbu alebo ľudovky (smiech).
Čo by si chcel v živote ešte dosiahnuť?
Chcel by som sa viac modliť. Chodím občas aj do UPeCe na sväté omše. Som hlboko veriaci.
