Bratislavčanku Zuzanu nechal manžel na ulici, dnes žije v slume so štyrmi psami (Fotoreportáž)

44-ročná Zuzana je už 9 rokov bez oficiálneho bydliska. Podľa sčítania z roku 2016 je jednou z dvoch tisícok Bratislavčanov, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii. Jej príbeh však nepatrí do tých všedných, nepodľahla totiž žiadnemu návyku, ktorý ju obral o všetko. 

Zuzana sa na ulici ocitla kvôli manželovi. Ten jedného dňa zmizol z povrchu zemského a ju obral o strechu nad hlavou, keďže dom, v ktorom bývali, bol oficiálne napísaný iba na neho. Ona bola s malou dcérou na materskej dovolenke a nedokázala si za krátky čas nájsť náhradné ubytovanie. 

Na začiatku prebývala u rodiny a kamarátov, ale uvedomovala si, že im nemôže ostať večne na obtiaž. Keď sa sociálni pracovníci dozvedeli o jej zložitej životnej situácii, rozhodli sa, že takéto podmienky nie sú vhodné pre život dieťaťa. 5-ročnú dcéru jej preto odobrali a umiestnili ju do detského domova. 

To všetko sa udialo pred 9 rokmi a odvtedy sa snaží žiť tak, ako najlepšie vie vzhľadom na situáciu, v akej sa ocitla. Zuzanu sme našli v provizórnom domčeku v lesíku pri nedostavanom bratislavskom metre, kde žije spoločne s novým partnerom a štyrmi psami. Ich životné podmienky sme so súhlasom nafotili a teraz ti prinášame fotoreportáž o tom, ako niektorí tvoji spoluobčania žijú. 

Pri prechádzke v Janíkovom dvore pri rakúskych hraniciach určite natrafíš na nedostavané bratislavské metro, ktoré je dnes známym bodom stretnutia miestnych pouličných umelcov. Tí jeho steny počas rokov nečinnosti stihli ozdobiť veľkým množstvom grafitov. My sme prešli na druhú stranu tohto metra, ktorá viedla do zalesnenej časti preč zo sídliska. 

Hneď pri prechode na druhú stranu sme pochopili, prečo je pri vstupe tabuľa, ktorá varuje, že je v tejto časti zakázané zbavovať sa svojho odpadu. Čakal nás celkom šokujúci pohľad na skládku smeti, ktorá sa rozprestierala po oboch stranách cesty. 

Po obídení skládky sme pokračovali cestou hlbšie do lesa, ktorá nás viedla preč od civilizácie. Aspoň sme si to mysleli. Po niekoľkých minútach chodenia sme v diaľke v stromoch zbadali schovanú malú nenápadnú búdku, odkiaľ vychádzali kúdole dymu. Nebyť dymu, nepredpokladali by sme, že v tomto obydlí môže naozaj niekto bývať. 

Vybrali sme sa teda smerom k búdke, presvedčiť sa na vlastné oči, kto môže žiť v tak malom priestore. Cestou tam sme sa predierali konármi, kým sme našli vychodenú cestičku smerujúcu do búdky. Pri ceste boli rozložené rôzne dosky a drevá, ktoré boli pravdepodobne určené na kúrenie. 

Keď sme prišli bližšie, vybehli za nami štyri strážne psy, ktoré po nás štekali. Našťastie zároveň s nimi vyšla aj majiteľka a svojich ochrancov upokojila. S pani Zuzanou sme sa potom dali do reči, keďže sme boli veľmi zvedaví, ako sa do takéhoto obydlia dostala. 

Začala nám teda rozprávať svoj príbeh. Zuzana je bývalá zdravotná sestra, ktorá zvládla túto robotu vykonávať 5 rokov. Počas svojej krátkej kariéry zažila všelijaké momenty, ale zlom nastal, až keď sa prvýkrát ocitla tvárou tvár smrti. Jej dlhoročný pacient, o ktorého sa starala, jedného dňa skonal a ona bola tá, ktorá našla jeho telo. 

V tom okamihu sa v nej niečo zlomilo. Aj napriek tomu, že počas života zažila mnoho smrteľne chorých ľudí, ktorí eventuálne zomreli, tento prípad ju zobral osobne. Zistila, že na takúto prácu nie je psychicky stavaná a smrť pacienta znášala oveľa horšie, ako si predstavovala. Rozhodla sa preto, že skončí a nájde si radšej inú robotu. Zuzana bola čerstvo vydatá, bývala s manželom v jeho dome, a preto si myslela, že má dostatočne stabilné zázemie na to, aby začínala odznova.

Po nejakom čase však zistila, že je tehotná. Hľadanie novej kariéry sa na nejaký čas odložilo a Zuzana sa naplno začala venovať svojej rastúcej rodine. Narodila sa jej dcéra a ona našla nové naplnenie, pri ktorom úplne zabudla na svoj kariérny život. Keď dcéra dovŕšila 4 roky, Zuzanine manželstvo sa dostalo do problémov.