Milujúci syn a manžel, ktorý jedného dňa zavraždil 14 ľudí. V listoch na rozlúčku opísal neznesiteľné bolesti hlavy

Charles Whitman bol obyčajným americkým chlapcom. Vyrástol v úplnej a dobre usporiadanej rodine, v ktorej sa mu dostalo všetkej opatery, i keď vzťah so svojím otcom nemal ideálny. Po úspešnom ukončení základnej školy vychodil bez akýchkoľvek ťažkostí aj strednú, koniec koncov mu bolo v IQ teste nameraných nadpriemerných 139 bodov (priemer 100).

Nasledoval nástup do armády a založenie vlastnej rodiny. Nič nenasvedčovalo tomu, že Charles spácha niečo, čomu bude len ťažké uveriť, no stalo sa. Jedného dňa zobral svoju útočnú pušku a začal strieľať po náhodných okoloidúcich. Kde sa stala chyba a čo sa v Charlesovom živote pokazilo? 

Malý Charles

Charles Joseph Whitman sa narodil na Floride v roku 1941 a bol najstarší z troch synov manželov Whitmanových. Celú rodinu do určitej miery poznačila otcova autoritárska povaha. Pre svoju rodinu síce spravil všetko, čo bolo v jeho silách, no na druhej strane od každého člena vyžadoval patričnú dávku dokonalosti a neomylnosti.

Porušenie domácich pravidiel sa často nezaobišlo aj bez fyzických trestov. Treba však podčiarknuť, že sa pohybujeme v 40. rokoch. Fyzické tresty boli tak oveľa rozšírenejšie a vnímali sa ako bežná súčasť výchovy na rozdiel od súčasnosti.

Rodina bola tiež silno katolícky založená, čo možno pripísať matke Margaret, ktorá sa v takomto duchu rozhodla vychovávať aj svojich synov. Nedeľné sväté omše tak boli pre rodinu Whitmanových samozrejmosťou. Všetci traja chlapci navyše aj v jednom z kostolov slúžili.

Malý Charles bol opisovaný ako nekonfliktné a zdvorilé dieťa, navyše veľmi inteligentné, čo ostatne potvrdil aj IQ test, ktorý absolvoval ako 6-ročný. Hodnota 139 bodov preukázala výnimočné kognitívne schopnosti (takýto výsledok má len veľmi malé percento populácie). Rodičia ho tak v jeho akademických úspechoch náramne podporovali, na druhej strane aj malé zlyhania viedli ku pokarhaniam najmä zo strany pedantného otca.

Odchod do armády

Možno aj otcova vášeň pre strelné zbrane priviedla napokon mladého Charlesa až do armády. Odmalička sa totiž všetci traja synovia učili so zbraňami zaobchádzať. Pravidelne tiež podnikali s otcom poľovnícke výlety, počas ktorých sa stal Charles vášnivým lovcom. Mesiac po absolvovaní strednej školy sa následne prihlásil do armády, konkrétne do Námornej pechoty Spojených štátov amerických, čo svojmu otcovi zatajil.

Akonáhle sa o nových skutočnostiach dozvedel, snažil sa synov pokus o nástup do armády sabotovať, bolo však už neskoro. V tej dobe Charles už mieril na základňu Guantanamo Bay, kde mal vykonávať službu celých 18 mesiacov. Počas rok a pol trvajúcej služby potvrdil svoje kvality v streľbe, keď dosiahol 215 z 250 možných bodov.

Velitelia vyzdvihovali najmä jeho presnú mušku na dlhé vzdialenosti, ako aj na pohybujúce sa ciele. Po úspešnom ukončení vojenskej služby požiadal americkú armádu o štipendium, ktoré chcel uplatniť na vysokej škole. Aj v tomto mu napokon bolo vyhovené a po tom, čo absolvoval kurzy matematiky a fyziky, ocitol sa v roku 1961 na University of Texas v Austine, kde sa rozhodol študovať strojárstvo.

Po roku na univerzite stretol svoju budúcu manželku Kathleen Leissnerovú, s ktorou sa oženil už po necelom pol roku. Leissnerovej rodina sa o Charlesovi vyjadrila ako o inteligentnom a ambicióznom mladíkovi, ktorý bude určite dobrým manželom pre ich milovanú Kathleen.

Charles a Kathleen

Nutkavé myšlienky a bolesti hlavy

Prvý väčší problém nastal v roku 1963, keď armáda Spojených štátov amerických usúdila, že Whitmanove známky nie sú na čerpanie štipendia dostačujúce a nariadili mu, aby nastúpil do aktívnej služby. O 3 roky neskôr sa objavili problémy aj v rodine. Charlesova matka Margaret po dlhoročnom popieraní vystúpila s pravdou von a priznala, že ju jej manžel celé roky fyzicky napáda a je rozhodnutá sa s ním rozviesť.

Keďže sa Charles obával, že by mohol otec veľmi zle znášať matkino odsťahovanie, prišiel jej aj so svojím najmladším bratom na pomoc. Pri týchto udalostiach bola dokonca privolaná aj polícia. Mama sa napokon aj s najmladším synom presťahovala do Texasu za Charlesom. Otcove nekonečné telefonáty o tom, aby sa aj so synom vrátila, znášal Charles veľmi zle.

Trpel pocitmi silného hnevu a zmätku. To vyvrcholilo až návštevou niekoľkých rôznych univerzitných lekárov. Po predpísaní liekov sa po prvýkrát dostavili aj silné bolesti hlavy.

V marci roku 1966 vyjadril Whitman počas návštevy psychiatra značné znepokojenie ohľadom jeho zdravotného stavu. Psychiater Whitmanovi povedal, aby v poradenstve pokračoval, prípadne skúsil aj psychoterapiu, no Whitman sa už do ordinácie nikdy nevrátil.

Matka a manželka zbavené života

31. júla 1966 bol pre Charlesa deň ako každý iný. Spolu s manželkou boli ešte na návšteve svojich priateľov. Nikto by nepredpokladal, že sa o pár hodín Austin premení vo vojnovú zónu. Už v tento deň však začal Charles niečo spriadať, keďže si v miestnom železiarstve kúpil ďalekohľad a nôž.

Odporúčané

Miška z Ruže skončila s OnlyFans: Už ma nebavilo sedieť vedľa frajera a písať cudzím chlapom „Ahoj, miláčik“ 17. júna 2026 o 11:30

Odporúčané

Peter so sestrou varili 2 000 obedov denne v závodnej jedálni, dnes majú bistro v Sabinove. Ľudia nám neverili, že zatvárame 19. septembra 2026 o 7:00

Odporúčané

„Viac sa pilo, lebo nebolo toľko možností zábavy.“ Gen Z a mileniáli porovnali, ako dnes vyzerá ich párty život 13. augusta 2026 o 11:00