Dráma Bradleyho Coopera sa od Vox Lux neodlišuje len tým, že získala Oscara.
Už len po náhľade na fotografie zo snímky ukazujúce extravagantný zjav Natalie Portman azda od Vox Lux nikto nečakal ľahko stráviteľnú hudobnú drámu. Bez akýchkoľvek ideálov o sladkom happy ende či dojemnom závere som sa aj ja pustil do príbehu, od ktorého som bol pripravený na mnohé.
Predpokladane temnejšie ladený dej ma zaujal ihneď v začiatkoch, kedy je divák vystavený záberom, ktoré sú inšpirované nechválne známou udalosťou z minulosti USA (nebudem prezrádzať, uvidíš sám).
Tá okrem iných zasiahne aj malé dievčatko menom Celeste. Mladá hrdinka sa ale s týmto hrozivým zážitkom vyrovná pomerne rýchlo a spoločne s jej sestrou ho pretaví do začiatku úspešnej hudobnej kariéry.
V danej časti filmu postavu Celeste stvárňuje talentovaná Raffey Cassidy (The Killing of a Sacred Deer) a roly jej sestry Eleanor sa ujme Stacy Martin. Raffey sa ako Celeste predstaví v tom najlepšom možnom svetle a svojím vystúpením prirodzeným spôsobom poukáže na prerod mladej veriacej školáčky na rebelujúcu popovú hviezdu.
Režisér Brady Corbert síce v prezentovaní minulosti Celeste neponúka nič, čo by sme už doposiaľ v rámci kinematografie nevideli, ale vývoj hlavnej postavy je napriek tomu zaujímavý a jeho sledovanie dokáže udržať pozornosť. Príjemný zážitok v tejto časti obohatila aj naozaj slušná práca s kamerou.
So vstupom Natalie Portman prichádza ale zbytočne rýchly skok od mladosti po dospelosť, kedy je už Celeste zobrazovaná ako hudobným priemyslom zničená speváčka. I keď táto 37-ročná rodáčka z Izraela patrí medzi moje favoritky, ňou prezentovaný výkon vo Vox Lux som jej ani v najmenšom neveril.
Správanie dospelej Celeste na mňa pôsobilo vrcholne neautenticky, afektovane a miestami priam neznesiteľne. Kontrast medzi jej mladosťou bol tak obrovský, že som sa s vystupovaním horkokrvnej a papuľnatej ženy nedokázal nijak stotožniť.
Odôvodnenie jej výstredných reakcií nevedel zachrániť ani miestami prítomný rozprávač (Willem Dafoe) objasňujúci určité scény. Jeho hlas bol naopak popravde skôr kontraproduktívny a snímke ako takej nič nedodal.
Stále som ale veril, že nás filmári napríklad prostredníctvom rozhovorov s jej dcérou dokážu s postavou dospelej Celeste zblížiť. No nestalo sa tak. Namiesto toho nám predsunuli jej čudesné excesy a skutočne bizarný záver s podivuhodným speváckym predstavením. Viac už ale zo záverečnej časti filmu prezrádzať nebudem.
Vox Lux by sa dal v istom smere porovnať k filmu A Star Is Born. V oboch prípadoch išlo o minuloročné hudobné drámy, ktorých hrdinovia boli šoubiznisom zdevastovanými osobnosťami a ich život, ako inak, obklopoval alkohol či drogy.
Najnovší projekt Bradyho Corberta (Vox Lux) bol oproti tvorbe Bradleyho Coopera (A Star Is Born) odťažitejším a temnejším, čo by v konečnom dôsledku nemuselo ani prekážať, ale iba v prípade, ak by sa rovnako nestaval aj k divákom. Zo všetkých vyššie menovaných dôvodov hodnotím film šiestimi bodmi z desiatich.
Snímka ma svojou prvou polovicou neohúrila, no dostatočne zaujala. S príchodom Natalie Portman som ale dostal nepríjemnú facku, z ktorej som sa akosi nedokázal prebrať. Ak sa ti ale podľa môjho názoru strojený výstup Portman bude naopak pozdávať, môžeš si pripočítať jeden bod navyše.
