Mladý režisér Teodor Kuhn natočil film inšpirovaný tragickou udalosťou a jeho dopadmi na rodinu zavraždeného.
Od zavraždenia Daniela Tupého uplynulo vyše 13 rokov. Dodnes nie je za tento čin nikto odsúdený a nenesie zaň trvalé následky. Aj preto sa tvorcovia snímky Ostrým nožom rozhodli natočiť film inšpirovaný touto udalosťou.
Jednou z hlavných postáv tejto výpovede nespravodlivosti je aj Dávid. Ten je v maturitnom ročníku na priemyslovke a túži po štúdiu na vysokej škole. Naráža však na nesúhlas otca Ľudovíta, ktorý považuje v jeho prípade vysokú školu za nezmysel a má celkom iné predstavy o jeho budúcnosti. Tej sa však mladík nedočká, keďže sa stane obeťou útoku „holohlavých slovenských nacionalistov.“
Vo filme sú prítomné dve dejové línie, pričom obe zobrazujú vraždu nevinného študenta Dávida inak. Na jednej strane je zúfalá rodina, na tej druhej kompetentné orgány, ktoré túto udalosť vnímajú po svojom.
Ľudovít chodí z polície na úrady, nerozumie, prečo všade naráža na nepochopenie a stopku zo strán kompetentných, prečo je vrah jeho syna na slobode a nevie sa domôcť spravodlivosti. Každá nespravodlivosť však má svojho pôvodcu, ktorý je v tomto prípade silnejší a v lepšej pozícií než Ľudovít. Neostáva mu teda nič iné, len bojovať, alebo sa s tým zmieriť.
Ostrým nožom je smutný príbeh, ktorý pracuje s emóciami diváka. Na jednej strane dojme, no na druhej sklame, pretože má potenciál vyburcovať v človeku hnev a túžbu po spravodlivejších zajtrajškoch. Celkom ma mrzí, že film nevenoval väčšiu pozornosť protestom verejnosti, pričom jej nesúhlas s vraždou Dávida tvorcovia ilustrovali v priestoroch telocvične so zopár ľuďmi. Chýbala tomu sila a je škoda, že sa tvorcovia rozhodli ísť touto menej výraznou cestou.
A pritom titulná pieseň, tá v sebe nesie melodicky znateľnú túžbu niečo zmeniť a nerezignovať na spoločnosť v tomto stave. Chápem, že snímka je touto tragickou udalosťou zľahka inšpirovaná a nevypovedá priamo o okolnostiach vraždy Daniela Tupého. Aj napriek tomu tam je ale prítomných pomerne veľa závažných spoločných prienikov, ktoré by nezaškodilo spracovať.
Vyzdvihujem spôsob, akým režisér pracoval s konfliktom otca, syna a následne otca a spoločnosti, so vzájomnými tajomstvami a sčasti aj neodkrytými skutočnosťami. Počas celého filmu sa s týmto tajomnom pomerne dobre pracuje a divák netrpezlivo čaká, v ktorej časti vyjdú tieto skutočnosti na povrch. Kameru a celkové prevedenie jednotlivých záberov tiež hodnotím pozitívne a patria medzi celkové klady.
Menší problém som však mala so strihom. Napríklad hneď v úvode nesedí svetlo spojené s príchodom policajtov k Dávidovým rodičom, ktoré zobrazovalo skoršie ráno. Keď sa ale rodičia vezú autom na identifikáciu syna, vonku je tma, hoci vyrazili takmer okamžite po príchode polície. Inak povedané, drobné chybičky sú prítomné.
Taktiež ma miatla postava hlavného vyšetrovateľa, ktorá bola charakterovo nemastná neslaná, a teda nestelesňovala spravodlivosť ani nespravodlivosť. Aj kvôli tomu som nevedela zaujať k postave jasné stanovisko. Prečo takto zmätočne zobrazili jednu z kľúčových postáv, mi stále nie je jasné.
Veľký otáznik pripisujem prebiehajúcej rekonštrukcii policajného oddelenia. Prečo je to súčasťou príbehu? Ide o metaforu, ktorá má ešte výraznejšie podčiarknuť neschopnosť vyšetrovacích úradov vykonávať svoju prácu naplno, alebo ide o to, že tieto zložky potrebujú zmenu a nové podmienky pre realizáciu spravodlivosti?
Ak to malo ilustrovať nespôsobilosť policajtov a úradov kvalitne vykonávať svoju prácu, tak to pokladám za zbytočný nános, ktorého podstatu dostatočne demonštrovali zobrazené charaktery jednotlivých postáv.
V rámci hereckých výkonov treba oceniť výkon Romana Luknára, ktorý zvládol úlohu smútiaceho otca uveriteľne, čo sa však o jeho hereckej partnerke Ele Lehotskej tak úplne povedať nedá. Jej výkon bol v porovnaní s hereckým kolegom výrazne slabší. Vo filme sa predstavili aj slovenskí raperi Momo a Moloch, ktorí sa stvárňovali negatívne postavy v príbehu. Nečakajte však, že sa na plátne zdržia výrazne dlho. Aj bez ich dlhšej prítomnosti to ale vidím na šesť a pol boda z desiatich a palec hore.
Ostrým nožom miestami skľučuje, miestami dojme, inokedy bezdôvodne špičkuje, no zároveň niektoré situácie detailnejšie nedoťahuje. Pozitívom je však aj dobrý scenár, ktorý vie zaujať a v spojení so zaujímavými zábermi predstavuje príjemný vizuálny zážitok. Je však škoda, že dostatočne nevyužil svoj príbehový potenciál, a to najmä vzhľadom na dobu, v ktorej vznikal.
