Smrteľné stroje chceli byť štartom novej fantasy série. Nakoniec tvorcovia zrejme budú radi, keď sa film zaplatí.
Smrteľným strojom som fandil už od začiatku, hoci marketingová kampaň mi prišla pomerne matná. Ale stále som dúfal a veril, že dostanem skutočne skvelé (alebo aspoň nadpriemerné) fantasy dobrodružstvo. Koniec-koncov, na scenári sa podieľal samotný Peter Jackson (Pán prsteňov) a dohliadal aj z producentského kresla.
Smrteľné stroje boli navyše pomerne ambicióznym projektom a pre samotného Jacksona išlo o jeden z vysnívaných projektov. Knižná predloha od Philipa Reeva číta celkom 4 knihy, takže je jasné, že tvorcovia mali zámer rozbehnúť ďalšiu veľkú epickú fantasy na štýl Pána prsteňov. A tej by som sa rozhodne nebránil. Teda, aspoň dovtedy, kým som nevidel film.
Príbeh sa odohráva v roku 3118, presne tisíc rokov po tzv. „Hodinovej vojne“. Počas nej zanikol svet tak, ako ho poznáme a s ním aj väčšina civilizácie. Tí, ktorí prežili, žijú najmä v pohyblivých mestách, ktoré sa na obrovských kolesách presúvajú pustatinou. Keďže energií a surovín je nedostatok, platí tu zákon silnejšieho a veľké mestá si podrobujú menšie. Tým najväčším a najobávanejším mestom je Londýn.
Práve ten hneď na začiatku pohltí jedno menšie mestečko, čo chce využiť hlavná hrdinka Hester Shaw (Hera Hilmar) a zabiť londýnskeho vodcu Thaddea Valentina (Hugo Weaving), pretože Valentine jej zabil matku.
Do toho sa pripletie mladík Tom Natsworthy (Robert Sheehan) a po nepodarenom útoku na Valentina spolu s Hester vypadnú (doslova) z Londýna a skysnú uprostred pustiny. To je však len začiatok epického dobrodružstva. Teda, aspoň niečoho, čo by chcelo byť epické dobrodružstvo.
Na úvod som zmienil, že reklamná kampaň bola na potenciálny fantasy trhák až príliš matná. Teraz to už chápem, pretože matný a nezaujímavý je celý tento film. Neviem, koho nápad bol posadiť na režisérske kreslo Christiana Riversa, ale nebolo to najšťastnejšie riešenie. Rivers je možno schopný pomocný režisér, ale ukočírovať podobnú veľkoprodukciu proste nedokáže. A vo filme je to cítiť z každého záberu.
Niežeby mu teda scenár pomáhal. Príbeh je totiž strašne priehľadný a klišovitý. Chýba mu akákoľvek originalita či prepracovanosť. Všetko sme už skrátka videli tisíckrát v tisíckach iných filmoch a Smrteľné stroje bohužiaľ nepridávajú nič navyše. Dialógy sú mizerné a 90 percent času len vysvetľujú zákonitosti filmového sveta.
Pôsobí to strašne nútene a viac než čokoľvek to ukazuje na neschopnosť prirodzene popísať mechanizmy univerza, v ktorom sa príbeh odohráva. Samotný post-apo svet je navyše strašne neživotný a vyzerá skôr ako taká efektná maketa. Keď sme svojho času v Pánovi prsteňov prechádzali všetky tie úžasné lokácie, naozaj sme verili, že Stredozem dýcha a žije. Tu sa nič také nedostaví.
Až nechcene komicky pôsobí fakt, že kľúčové a zlomové udalosti sú dielom čistej náhody a nijako nevyplývajú z logiky či schopného rozprávania. Tým pádom Smrteľným strojom chýba akékoľvek napätie či strach o postavy.
To pramení aj z toho, že hlavní hrdinovia sú strašne necharizmatickí a nudní. Hester má síce nejaký náznak zaujímavosti, ten je ale potopený klišé motiváciami a patetickými flashbackmi. Naproti tomu Robert Sheehan je ako Tom doslova na facku. Absolútne nepotrebná, otravná postava, ktorá je tam skôr na obtiaž.
Medzi Tomom a Hester navyše absolútne hapruje chémia. Takže keď začnú tvorcovia brnkať na romantické struny, pôsobí to strašne trápne a nechcene smiešne, pretože z pohľadu postáv nevideli žiadny uveriteľný či prirodzený náznak nejakej náklonnosti.
Z hereckého osadenstva jedine Hugo Weaving pôsobí spôsobom, že má čo hrať a scény s ním do istej miery zachraňujú celú snímku. Ale nie dostatočne. Čo sa týka technickej stránky, tak tu si je Rivers istejší. Efekty sú kvalitné a niektoré scény sú skutočne veľkolepé.
Je ich však veľmi málo (najlepšia je zrejme hneď tá úvodná s „lovením mesta“) a akčné scény sú navyše šialene neprehľadné. Vinou hlúpučkého scenára je taktiež jasné, že sa postavy zo všetkého vysekajú a Rivers sa ani nesnaží budovať nejakú postupnú tenziu vo vnútri jednotlivých scén.
Neviem, ako na Smrteľné stroje budú reagovať fanúšikovia predlohy. Z niektorých detailov je cítiť, že kniha je prepracovaná a kvalitná, ale rovnako je cítiť, že na plátno sa z nej dostala len chatrná kostra a halabala posplietané motívy.
Áno, tomuto projektu som fandil. Dostal som však príšerné sklamanie, ktoré neobstojí ani keď vypneš mozog a chceš si len užiť vizuálnu atrakciu. Viac než štyri body z desiatich teda zo mňa nikto nevypáči. Napokon teda chválim akurát tak nápad s pohybujúcimi sa mestami, dobrého Weavinga a jeden podarený vtip so „starými bohmi“.
V dobe, kedy máme k dispozícii skvelé príbehy, ako Pán prsteňov, Hviezdne vojny či Mad Max: Šialená cesta, nevidím dôvod, prečo by som sa mal zapodievať s nejakou smiešnou napodobeninou. Vo výsledku sa tak Smrteľné stroje radia hneď vedľa Eragona, Zlatého kompasu či Temnej veže. A mám dojem, že aj tie ma bavili viac.
P.S.: Som mimoriadne zvedavý na tržby. Niečo mi hovorí, že tento drahý nepodarok škaredo vybuchne a ďalších dielov sa nedočkáme. Ale nemôžem tvrdiť, že by ma to nejako mrzelo.
