Antropológ, ktorý ako prvý profesionál vstúpil na územie Sentinelov tvrdí, že mýty o ich agresii sú naivné.
O domorodom kmeni obývajúcom odľahlý indický ostrov Severný Sentinel si mohol v nedávnej dobe počuť už viacero informácií. Za celosvetovou pozornosťou z poslednej doby stojí predpokladané zavraždenie 26-ročného Američana, ktorý chcel medzi kmeňom rozšíriť kresťanstvo.
Úrady sa v aktuálnej dobe snažia získať jeho telo, ale už z pozorovania ostrova predbežne zistili, že dostať sa na ostrov bez ohrozenia bude mimoriadne náročné. Skúsený antropológ T. N. Pandit nad kmeňom dáva výstražný prst hore, ale zároveň dodáva, že reakcie sa musíme snažiť pochopiť najmä z ich uhľa pohľadu.
84-ročný Pandit zo svojich osobných skúseností s kmeňom verí, že Sentineli sú mierumilovní a reputácia agresorov je bezpredmetná. Pri prvých pokusoch z roku 1967 o stretnutie s kmeňom musela byť podľa jeho slov celá expedícia veľmi opatrná. Kmeň totiž dával najavo, že na ich území nie sú vítaní, ale žiadnemu členovi tímu neublížili.
„Je mi veľmi ľúto smrti tohto mladého muža, ktorý sem pricestoval až z Ameriky. Ale urobil chybu. Mal dostatočnú šancu na to, aby sa zachránil, ale napriek tomu zotrval a zaplatil za to svojím životom,“ vyjadril sa pre BBC T. N. Pandit.
V čom sa odlišovala expedícia antropológa Pandita od pokusov Američana Johna Allena Chaua? K celej záležitosti totiž pristupovali veľmi opatrne a pokiaľ im domorodci naznačili, že prekročili ich líniu, Pandit so svojím tímom ustúpil.
Sentinelom priniesli rôzne dary ako hrnce, panvice, množstvo kokosových orechov či železné nástroje (kladivá, dlhé nože a podobne). Okrem toho však so sebou vzali troch príslušníkov ďalšieho neďalekého kmeňa Onge, ktorí im mali pomôcť delegovať ich slová a upozorniť ich, ak by správali nevhodne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Spočiatku jeho tím veľmi nepochodil a zakaždým sa musel stiahnuť. Najväčší prelom nastal až v roku 1991, kedy k ním členovia kmeňa pristúpili s úplným pokojom. „Boli sme zmätení z toho, prečo nám umožnili vstup. Stretnúť sa s nami bolo ich rozhodnutie, ktoré sa odohrávalo za ich podmienok,“ povedal Pandit.
Domorodci im dovolili priplávať loďami k ostrovu bez akéhokoľvek ohrozenia, ale ďalej na územie ich však nepustili. Toto rozhodnutie musel Panditov tím rešpektovať. K nejakej forme komunikácie však stihnúť nedošlo, pretože Sentinelovia boli zaujatí darmi a skôr sa rozprávali len medzi sebou.
Pandit potvrdil, že členovia expedície boli vždy vyšetrení na prípadne prenosné choroby. Do jeho tímu sa teda vždy dostali len ľudia v dobrej zdravotnej kondícii. Podľa Pandita nie sú členovia kmeňa žiadnymi agresormi, pretože nikdy na nikoho neútočili bez príčiny. Nežiadaní návštevníci ostrova sú tí, ktorí narušujú ich prirodzene izolované prostredie. Ich postoj by sme preto podľa neho mali rešpektovať a nechať ich osamote.
