Nudia ťa mainstreamové horory? Potom stojí za to zaloviť v nezávislých vodách.
Pokiaľ už máš dosť lacných „ľakačiek“, afektovaných exorcizmov a posadnutých bábik, možno ťa poteší, že existujú aj horory, ktoré sa vydávajú inou a ambicióznejšou cestou. Nie nadarmo sa hovorí, že hororovému žánru sa darí najmä v nezávislých vodách.
Iste, máme tu aj mainstreamové kúsky, ako V zajatí démonov či It a rozhodne proti nim nič nemáme, ba práve naopak. V prípade týchto dvoch hororov ide o viac než solídne odvedenú hororovú prácu, ktorá sa zaslúžene teší z úspechu a priazne divákov aj kritikov.
Považujeme však za potrebné upozorniť aj na možno menej známe, ale o to kvalitnejšie žánrové kúsky. Filmy z tohto rebríčka patria teda medzi tie najlepšie nezávislé či artovejšie ladené horory, ktoré sa k nám v 21. storočí dostali. Pevne veríme, že si v nich nájdeš svojho favorita.
- Prečo sa Robert Pattinson hodí aj do hororového žánru
- Ktorý film je podľa nás najlepším nezávislým hororom 21. storočia
- Aký film z prostredia psychiatrickej liečebne, ktorý však nie je žiadnou priemernou „duchárčinou“, nás poriadne vydesil
- Ktorí dvaja režiséri si v rebríčku „ukradli“ takmer polovicu miest
- Akému hororu s témou smrteľnej nákazy by si mal dať určite šancu
10 najlepších hororov 21. storočia, ktoré vám naženú poriadnu husiu kožu
31. januára 2021 o 17:03
10. Maják (The Lighthouse, réžia: Robert Eggers, 2019)
Režisér Robert Eggers sa preslávil pôsobivým hororom Čarodejnica a v roku 2019 nám priniesol snímku The Lighthouse, v ktorej zahviezdil talentovaný Robert Pattinson a skúsený Willem Dafoe.
Pattinson stvárnil mladíka Thomasa Howarda, ktorý sa v práci zaúča od starého strážcu majáka Thomasa Wakea. Toho bravúrne stvárnil Dafoe. Izolácia opusteného ostrova začne postupom času liezť obidvom hrdinom na mozog, a tak si dlhé chvíle začnú krátiť napríklad popíjanim alkoholu. Vo viacerých scénach je výrazný najmä Robert Pattinson, ktorému hororová rola dokonale sadla.
The Lighthouse sa skutočne nepríjemným spôsobom pohráva so zmyslami diváka, ktorý veľakrát netuší, či sleduje realitu, alebo obyčajné preludy. Pre radového diváka je preto The Lighthouse pomerne neprístupný, no žánroví milovníci si v snímke rozhodne nájdu to svoje.
9. It Comes at Night (réžia: Trey Edward Shults, 2017)
It Comes at Night patrí k tej skupine filmov, na ktoré sa diváci veľmi tešili, ale väčšina z nich napokon zostala sklamaná. Do istej miery za to môžu trochu zavádzajúce trailery, ale podľa nášho názoru je snímka Treya Edward Shultsa mimoriadne silnou hororovou drámou.
Prenesieme sa v nej do nešpecifikovanej budúcnosti, kedy bol svet zachvátený neznámou nákazou. Paul a jeho rodina sa snažia nájsť únik na izolovanej chate v lesoch a riadia sa prísnymi bezpečnostnými pravidlami. Keď sa však do ich domu vláme zúfalý Will, ktorý hľadá jedlo pre manželku a syna, rozhodne sa ich Paul pozvať žiť do svojho domu.
Snímka je plná pohlcujúcej temnej atmosféry, výborných hercov, na čele s Joelom Edgertonom (ktorý sa podieľal aj ako producent) a dôkladne prekreslených postáv. Režisér divákovi žiadnym spôsobom nepodlieza a niektoré otázky necháva dráždivo nezodpovedané, takže budeš musieť prevetrať aj mozgové závity.
Shults dodal snímke na myšlienkovej podnetnosti a po jej skončení sa o nej dá dlho diskutovať. Nie je síce pre každého, ale ide o inteligentnú a svojskú žánrovku, ktorá sa právom dočkala uznania kritikov.
8. Zabitie posvätného jeleňa (The Killing of a Sacred Deer, réžia: Yorgos Lanthimos, 2017)
Yorgos Lanthimos je skutočne originálny filmár a jeho snímky sú veľmi znepokojivé a desivé, ale určitým spôsobom aj vtipné a surreálne zvláštne. Patrí to aj pre jeho veľmi netradičný horor Zabitie posvätného jeleňa. Hlavným hrdinom je úspešný kardiochirurg Steven, ktorý spolu s manželkou a deťmi žije pokojný život.
Svoj voľný čas však Steven trávi so 16-ročným Martinom, záhadným tínedžerom, ktorý sa postupom času stáva súčasťou jeho rodiny. To však so sebou prinesie veľmi nečakané a tragické následky.
Zabitie posvätného jeleňa je pomalý, sústredený a poriadne temný zážitok. Lanthimos v ňom odkazuje na Stanleyho Kubricka, bizarná atmosféra a čierny humor môžu prezrádzať inšpiráciu absurdným divadlom a, samozrejme, sa tu výdatne pracuje aj s motívmi antických tragédií.
Celému filmu navyše dominujú fantastickí Colin Farrell, Nicole Kidman a najmä démonický Barry Keoghan. Výsledkom je dielo, kde si budeš musieť veľa vecí interpretovať po svojom. Pokiaľ máš však rád podobne ladené surreálne snímky, tak neváhaj.
7. Neutečieš (It Follows, réžia: David Robert Mitchell, 2014)
Človek by si myslel, že kvalitný a originálny horor v slasherovom duchu (najlepšie nájdeš v našom rebríčku) už dnes v podstate nie je možné natočiť. V roku 2014 však prišiel David Robert Mitchell a divákom vytrel zrak peckou Neutečieš. V ňom sa záhadná smrtiaca kliatba medzi tínedžermi prenáša pohlavným stykom.
Presne na to doplatí aj mladá Jay. Po sexe so sympatickým mladíkom bude musieť bojovať o život. Začínajú ju totiž prenasledovať prízraky. Ako však kliatbu zlomiť? Snímka bodovala sympatickými postavami, výborným nápadom a sebavedomým prevedením.
Neutečieš sa po zásluhe stal senzáciou medzi kritikmi. Medzi divákmi to mal spočiatku náročnejšie, ale napokon si dokázal nájsť svoje obecenstvo. Navyše sa mu podarilo rozpútať na horor nevídane živé diskusie a interpretácie. Mitchellov film je totiž možné vnímať skrz striktne hororový uhol pohľadu, ale dajú sa v ňom nájsť paralely pre témy intimity, ľudskej sexuality a ich sociálne vnímanie.
6. Slnovrat (Midsommar, réžia: Ari Aster, 2019)
Ari Aster so svojím skvostom Hereditary rozvíril v roku 2018 žánrové vody hororu. Fanúšikovia režiséra preto od neho po oznámení natáčania ďalšieho projektu očakávali ďalšiu nálož poctivého mrazenia v zátylku. Midsommar si pre seba ukradla mladá herečka Florence Pugh, ktorá stvárnil postavu Dani.
Spoločne so svojím priateľom Christianom (Jack Reynor) a kamarátmi sa vyberú na výlet do Škandinávie, kde plánujú osláviť letný slnovrat. Za krátku chvíľu však mladá partia zistí, že miestni dedinčania majú veľmi zvláštne spôsoby a ich oslava zahŕňa nielen netradičnú zábavu, ale tiež ľudské obete.
Midsommar je spočiatku tajomný, neskôr thrillerovo napínavý a hororovo desivý. Divák od samého začiatku tuší, že s okolitými obyvateľmi a ich praktikami nie je čosi v poriadku, no napriek tomu nikdy nevie, čo od nich vlastne čakať. Táto skutočnosť vytvára intenzívnu a mimoriadne nepríjemnú atmosféru neistoty, ktorá sa prelína od úvodných minút až po záverečné titulky.
5. Session 9 (réžia: Brad Anderson, 2001)
S trochou nadhľadu by sme mohli povedať, že Session 9 mierne predbehol svoju dobu. V roku 2001 sa darilo najmä priemerným „duchárčinám“ či hororovým remakom. Režisér Brad Anderson však prišiel s veľmi dôslednou a pomalou žánrovkou, ktorá zježila chlpy na tele nejednému divákovi.
Skupina robotníkov musí za týždeň opraviť bývalú psychiatrickú liečebňu. Jeden z nich objaví v budove staré záznamy sedení s pacientkou s disociatívnou poruchou osobnosti a v okolí sa začnú diať zvláštne veci. Pokiaľ od Session 9 očakávate niečo ako ďalší Grave Encounters, tak rýchlo prelaďte.
Andersonov film je totiž plnohodnotným psychologickým hororom určeným pre vnímavých a premýšľavých divákov. Jeho udalosti, ako aj záver si budeš musieť do istej miery interpretovať po svojom.
Atmosféra je brilantná a fanúšikovia tu nájdu hneď niekoľko pamätných scén, ktoré zamrazia až do špiku kostí. Škoda, že sa snímka nedostala do širšieho diváckeho povedomia. Pokiaľ máš však rád kvalitné a premyslené horory, tak neváhaj.
4. Uteč (Get Out, réžia: Jordan Peele, 2017)
Nenápadná žánrovka Uteč od komika Jordana Peeleho vyvolala v Amerike veľký poprask, hlavne tematizovaním citlivých otázok rasizmu a predsudkov. Peeleho film sprevádzali nadšené kritiky a samotná snímka to dotiahla až do oscarového súboja. Zo štyroch nominácií premenila ocenenie za najlepší pôvodný scenár. Na horor skvelé vysvedčenie, čo povieš?
Mladý fotograf Chris a jeho priateľka Rose sa vydajú na návštevu k Roseiným rodičom. Chris však má mierne obavy, keďže rodičia jeho priateľky netušia, že Chris je černoch. Môže to však byť v dnešnej dobe problém? Zvítanie prebehne vrelo, ale starý pár a dvaja černošskí sluhovia sa správajú veľmi zvláštne. Je táto návšteva naozaj taká bezpečná?
Peeleovi sa podarilo skĺbiť skvelú neistú a nervóznu atmosféru s poriadne čiernym humorom a satirickými prvkami, čím si získal najmä americké publikum. Mimo Spojené štáty snímka finančne až tak nebodovala, ale sme veľmi radi, že sa napokon dostala aj do našich kín. Pokiaľ si film stále nevidel, je čas napraviť to. Napätie po celú dobu stopáže je zaručené, dokonca sa párkrát aj schuti zasmeješ.
3. The Babadook (réžia: Jennifer Kent, 2014)
Babadooka od Jennifer Kent môžeme zrejme radiť k prvému výraznejšiemu zástupcovi v tejto dekáde, ktorý predznamenal súčasnú vlnu nezávislých hororov. V centre príbehu je ovdovená Amelia, ktorá sama vychováva svojho veľmi problematického syna. Ten dokonca začne tvrdiť, že v ich dome žije neviditeľná obluda. Keď Amelia objaví záhadnú knihu Mister Babadook, začne v okolí ich domu dochádzať k podivným udalostiam.
Babadookovi sa výborne podarilo skĺbiť psychologickú drámu s hororovými prvkami. Výsledkom bola poriadne temná a atmosférická jazda, v ktorej sa skúmali témy zármutku, depresie či psychických ochorení.
Essie Davis podala v hlavnej úlohe maximálne sústredený výkon a snímka si odniesla nadšené ohlasy kritikov, ale tiež divákov. Aj Babadooka sprevádzala veľmi dobrá povesť, avšak samotný hype nebol ani zďaleka tak veľký, ako v prípade iných podobných filmov.
Do našich multiplexov sa film, koniec-koncov, ani nedostal. Našiel si tak svoj okruh spokojných festivalových divákov, ktorí dávajú prednosť pomalému a sofistikovanejšiemu strašeniu.
2. Prekliate dedičstvo (Hereditary, réžia: Ari Aster, 2018)
Hereditary od Ariho Astera nás zaujal už famózne mrazivým trailerom a odvtedy sme snímku s nadšením očakávali. Sprevádzali ju ovácie kritikov z filmových festivalov a po pozretí sme im museli dať jednoznačne za pravdu. Dostali sme totiž nádherne mrazivý, depresívny a psychologicky prepracovaný teror.
Pre najlepší divácky zážitok je dobré o filme veľa nevedieť. Prezradiť môžeme snáď toľko, že v centre príbehu sa nachádza rodina Grahamovcov. Keď matka hlavnej hrdinky Annie zomrie, členovia rodiny zisťujú, že stará pani skrývala nejedno tajomstvo. Film sa mohol pochváliť mrazivou hudbou, skvelou kamerou a premysleným dôrazom na zlovestné detaily.
Toni Collette v hlavnej úlohe navyše predviedla absolútny herecký koncert, pričom jej solídne šliapal na päty mladý Alex Wolff v úlohe jej syna. Výborní boli však aj Gabriel Byrne či nádherne znepokojivá Milly Shapiro. Prijatie snímky u bežných divákov bolo zmiešané. Mnohí považovali film za nudný, príliš pomalý a nezmyselný. Celkovo sa ale dá povedať, že napokon prevážili pozitívne reakcie.
1. Čarodejnica (The Witch, réžia: Robert Eggers, 2015)
Brilantný historický horor Čarodejnica od Roberta Eggersa spôsobil na festivaloch hotovú senzáciu. Tamojší kritici aj diváci ho vyzdvihovali ako jeden z najpôsobivejších hororov posledných rokov. Pochmúrna a depresívna snímka rozpráva príbeh farmára Williama a jeho rodiny, ktorá je po názorových sporoch vyhnaná z mesta.
Rodina si postaví farmu blízko temného lesa, ale čoskoro začnú problémy. Najmladšieho syna Samuela totiž unesie čarodejnica. Rodina sa od tohto momentu prepadáva stále hlbšie do bahna náboženského fanatizmu a vzájomnej nedôvery.
Čarodejnica oplýva fantasticky temnou atmosférou, ako aj prepracovanými historickými reáliami, ktoré sa prejavujú aj v samotných dialógoch a stavbe jednotlivých viet. Eggers pri písaní scenára vychádzal z mnohých rozprávok, folklórnych legiend, ako aj súdnych zápisov a výpovedí z čias honov na čarodejnice (inšpirovali ho napríklad aj neslávne známe procesy v Saleme).
Samozrejmosťou sú brilantné herecké výkony, na čele s Ralphon Inesonom, Katie Dickie či mladou Anyou Taylor-Joy, ktorú sme si okamžite zamilovali. Keď sa snímka dostala do multiplexov, popcornoví diváci si s ňou nevedeli rady a ich reakcie boli väčšinou negatívne. Pre hororových fajnšmekrov však ide o žánrovú perlu.
