Po skvelom katastrofickom filme s úžasnými efektami a akciou príšer v Godzilla Minus One prichádza pokračovanie s názvom Godzilla Minus Zero. V kine sme ho však doslova museli pretrpieť.
Japonský režisér Takashi Yamazaki vyslal v roku 2023 do kín novú japonskú verziu Godzilly. S rozpočtom 10 až 15 miliónov dolárov (približne 9 až 14 miliónov eur, pozn. red.) sa veľa ľudí obávalo, ako za takéto smiešne peniaze môže vôbec akčný blockbuster vyzerať. Yamazaki však všetkým pochybovačom vytrel zrak a jeho film, ktorý natočil za desatinu rozpočtu hollywoodskych blockbusterov, vyzeral miestami lepšie.
V prvom rade však išlo o zábavný mix ľudskej drámy a veľkolepej akcie. Snímka zobrazila depresívny japonský národ zmietajúci sa v chudobe a chorobách v krajine zničenej druhou svetovou vojnou. Tento svet sa úplne na lopatky rozhodla položiť Godzilla. Ľudia vyhrali, ale ako ukázali tvorcovia o tri roky neskôr v kinách, Godzilla prežila.
Nie je však kráľom planéty, pretože sa na Zem dostala ďalšia príšera. Tá postupne ničí japonské mestá, a keď ľudia pochopia, že proti nej nemajú šancu, rozhodnú sa do súboja nalákať Godzillu.
Extrémne dlhá stopáž a nudný dej
Ak preskočíš na koniec recenzie, tak pri pohľade na konečné číselné hodnotenie si možno pomyslíš, že tento film za návštevu kina nestojí. Ironicky to však fanúšikom Godzilly a veľmi vkusných blockbusterových scén odporúčame, aj keď s nadhľadom. Hoci sú tieto scény absurdne skvelé, vo filme je ich až prazvláštne málo. Dvojka je pritom oproti jednotke o 11 minút dlhšia, sú v nej rovno dve príšery a tvorcovia dostali väčší rozpočet.
Trikových záberov je tu však zrejme menej ako v jednotke a aj samotné súbojové scény sú kratšie. Okrem krátkeho úvodu, kde nová príšera zdecimuje mesto Macumoto a sekvencie, keď ju ľudia lovia, sa dočkáš len finálneho súboja medzi ňou a Godzillou.
Viac ako hodinu záberov medzi týmito sekvenciami vypĺňa nezaujímavá, zle zahraná a nudne zrežírovaná ľudská dráma. Možno fungovala na papieri lepšie, no filmová realizácia skúmania vzťahu hlavných postáv z predošlej snímky (pilota Koichiho a ženy Noriko) ťa nechá chladným.
Sčasti za to môžu priemerné herecké výkony hlavných predstaviteľov a sčasti aj japonská kultúra a spôsob, akým vedú konverzácie a akým prejavujú emócie. Môže za to však aj nie príliš zaujímavý konflikt medzi postavami. Je bolestivo prvoplánový a aj v momentoch, keď by tvorcovia mohli ísť do hĺbky, tak to vôbec nerobia.
Slabí herci a sterilné emócie
Zameranie sa na ľudskú drámu a vzťahy neprináša filmu takmer nič pozitívne. Odkomunikovali ich veľmi jednoducho a nezáživne, a to nielen v rámci dialógov, ale aj filmárskym spôsobom.
Takmer na ničom, čo trápi hlavné postavy, ti nebude záležať a rovnako ako mňa, aj teba už asi budú otravovať ich sterilné dialógy. Ich láska je síce natoľko silná, že jeden pre druhého umrú, ale nedokážu si vyznať city ani len držaním sa za ruky. Opäť to môžeme zvaliť na japonskú kultúru v strede 20. storočia, ale sledovať ich monotónny vzťah naprieč dvoma hodinami bolo úmorné zrejme aj pre japonského diváka.
Z dvojky sa vytratil aj fungujúci príbehový presah zameriavajúci sa na trápenie japonského ľudu. V jednotke znášali hlad, chudobu, smútok a depresie spôsobené bombardovaním krajiny a atómovým útokom na Hirošimu a Nagasaki. Filmári empaticky zakomponovali trápenie Japoncov do celkovej atmosféry v krajine, rovnako ako odhodlanie vyhrať ďalšiu bitku o domovinu – tentoraz proti nadprirodzenej bytosti.
Z dvojky to však takmer úplne zmizlo. Tieto scény aj príbehový podtón nahradila rodinná dráma, ktorá stála na hereckých výkonoch a dialógoch, z ktorých väčšina nebola na úrovni ani len lacných festivalových filmov. Tvorcom sa obzvlášť vypomstilo postaviť emočnú líniu na dcére hlavných postáv, ktorá má pre diváka fungovať ako vstupná brána pre pochopenie utrpenia rodiny.
7 nových filmov a seriálov, ktorých pozretie rozhodne stojí za to
23. októbra 2026 o 10:00
Na to však potrebovali kvalitnú detskú herečku, no v tomto filme žiadnu takú nenájdeš. Zdĺhavé kvílenie dievčatka pôsobí skôr otravne a až na finálovú scénu emočná línia absolútne vôbec nefunguje. Filmu by paradoxne prospelo, keby v ňom všetky ľudské postavy umreli, aby tak tvorcovia aspoň niečím prekvapili.
Dychberúca a odzbrojujúca akcia
Zabudli sme totiž dodať, že filmu chýba v rámci príbehu akýkoľvek originálny nápad. Netýka sa to však akčných scén. Režisér Yamazaki v rámci nich prišiel s niekoľkými skvostnými zábermi. Z hľadiska postáv film tak trochu zachraňuje nováčik – profesor, ktorý sa chce Američanom pomstiť za zhodenie atómových bômb v Japonsku. Na zvyšok postáv a ich motivácie zabudneš asi tak päť minút po opustení sály.
Niekoľkokrát ťa okrem zlých hereckých výkonov (najmä pri amerických postavách) a dialógov vyruší aj očividná absencia skriptárov, ktorí majú na starosti logické nadväzovanie scén.
Pri sledovaní si tak môžeš všimnúť, že v jednej scéne sa hlavná postava pozerá na druhú odzadu a v ďalšej k nej prichádza z opačnej strany. Divné bolo aj finále súboja Godzilly s druhou príšerou, po ktorom divákovi akosi tvorcovia zabudli oznámiť, ako vlastne dopadol (pochopíš, až keď film uvidíš).
Soundtrack bol so svojimi netradičnými tónmi – najmä hudobná téma druhej príšery bola inovatívna – pohlcujúci a nezvyčajný. Dopomáhalo to k veľkoleposti akčných scén. V momentoch, keď začali, som aspoň na chvíľu prestal ľutovať, že som išiel do kina. Spojenie ohlušujúcich zvukov a zobrazenia globálnej deštrukcie, ktorú za sebou príšery nechávajú, bolo odzbrojujúce.
Toto Japonci dokážu s Godzillou robiť 10x lepšie ako Hollywood
Japonskí tvorcovia dokážu oveľa lepšie sprostredkovať mieru katastrofy, rozsah zničenia a hrôzu z Godzilly, ktorá sa valí mestom. Pocit beznádeje postáv pri pohľade na ich silu sa rýchlo premietne aj do tváre divákov. Táto najsilnejšia zbraň filmu ho však nezachráni.
Godzilla Minus Zero je totiž nudný blockbuster. S výnimkou prvej a záverečnej polhodiny sa vo filme poriadne nič nedeje, akčných súbojov je tu bolestivo málo a Godzilla sa tu objaví dohromady tak na 10 až 15 minút. To je vo filme o Godzille nepochopiteľne málo.
Film sa úplne vyhol humoru, no nepomohlo mu to intenzívne vygradovať napínavé a dramatické momenty, ktoré len vyšumeli do prázdna bez akejkoľvek emočnej sily. Oproti jednotke ide o rapídny pokles kvality v azda každom hodnotiacom aspekte vrátane kvality a množstva vizuálnych efektov – obzvlášť posledná scéna s jazdou na motorke by sa v takej kvalite v jednotke nemala šancu ani len ukázať.
Filmárom sa ešte podaril záver ako jeden z mála funkčných dramatických momentov. Pozitívom je aj autentické zobrazenie dobového Japonska, na ktoré je radosť sa pozerať v akomkoľvek médiu. Podarila sa aj hudba a dizajn príšer, no to je asi všetko a viac ako 5,5/10 filmu udeliť nemôžeme.
