Milovník vlakov s peknými zábermi. Matúš ukazuje, že jazda vlakom môže byť pekným zážitkom.
Známy je predovšetkým vďaka Instagramu. Matúš Vavrek pochádza z Medzilaboriec a už niekoľko rokov veľmi rád fotografuje. Keď sa spojí príjemné s užitočným, vznikajú pekné veci. Platí to aj v jeho prípade. Ľuďom ukazuje krásy nášho Slovenska, za ktorými cestuje predovšetkým vlakmi. A veruže pochodil už veľký kus našej domoviny.
• Kde sú na Slovensku najkrajšie trasy
• Či je železničná doprava na Slovensku taká zlá, ako sa prezentuje na internete
• Aké sú naše vlaky v porovnaní so zahraničím
Ahoj Matúš! V súčasnej dobe evidujeme veľké množstvo najrôznejších spôsobov prepravy, no ty už dlhodobo preferuješ najmä železnice. A ešte ich aj fotíš. Prečo?
Zdravím ťa. Ja vlaky preferujem prakticky odmalička. Predstavujú pre mňa istejší, komfortnejší a bezpečnejší spôsob prepravy. Prvé fotografie vznikali väčšinou v Medzilaborciach, kde som vyrastal. Kedysi som si robil fotky len tak na mobil. Fotenie vlakov bolo vždy také spontánne. Pár fotiek z mobilu skončilo na výstave či v novinách.
Pred piatimi rokmi som si teda na skúšku kúpil ultrazoom. Moje fotky začali naberať iný uhol pohľadu. Jednu z nich si ZSSK vybrala ako titulný obrázok na svojom Facebooku. Dostával som aj pozvánky do rôznych skupín železničných nadšencov. To ma primälo fotiť vlaky aktívnejšie. Ani by mi nenapadlo, koľkým ľuďom dokáže taká fotka vlaku zlepšiť deň.
Čím fotíš, ak nám môžeš prezradiť?
Momentálne mám zrkadlovku Canon EOS 700D. Pôvodne som plánoval lepší fotoaparát, no moja prvá zrkadlovka (Canon EOS 450D) sa mi medzitým pokazila. Nakoľko som nemal čím fotiť, musel som sa uskromniť s nižšou triedou. O rok na to som si dokúpil lepší objektív, aby som mal viac možností ako zachytávať rôzne scenérie. Príbehy na Instagrame sú väčšinou fotené mobilom, čo mi veľa ľudí nechce veriť.
Keďže si veľkým milovníkom železničnej prepravy, určite si toho už aj dosť precestoval. Koľko slovenských trás máš už prejdených?
Precestované mám prakticky všetky trate, kde premáva osobná preprava. Okrem troch hraničných vetiev. Jedna smeruje z Košíc do Maďarska, druhá z Plavča do Poľska a tá tretia z Čiernej nad Tisou na Ukrajinu. Zmapoval som aj niektoré trate, kde je pravidelná osobná preprava zastavená a kde sem-tam chodia len nostalgické vlaky. Samozrejme aj nákladné.
Nebolo všetko len o vlakoch a bezplatnej preprave. Všetko záviselo od toho, kedy a aký spoj mi vyhovoval najviac. Často som pri svojich cestách prestupoval na autobus a ďalej smeroval pešo. Väčšinou skoro ráno za tmy a hmly, kvôli rannému prírodnému divadlu. Fotil som aj autobusy. Okrem železníc si do budúcna plánujem označiť aj cesty, ktorými som prešiel, nakoľko aj tých bolo dosť veľa.
Zubačka v našich horách
Prejdime k Slovensku. Ktoré z trás sa ti zdolávali najťažšie?
Nuž, keď som pri cestovaní mal toho toľko veľa precestovaného, povedal som si, že dotiahnem aj ďalšie trate na Slovensku. Toto bol pre mňa dosť náročný oriešok. Najmä trať Čata-Šahy v rámci aktívnych tratí. Tam jazdia tuším len dva páry vlakov do dňa, čiže som len pricestoval, spravil si fotku a mohol som cestovať naspäť. Často bolo náročné zosynchronizovať spoje autobusovej a železničnej dopravy.
Napríklad Veľká Čalomija je od Šiah vzdialená cca 25km. Ja som ju radšej navštívil prvým ranným autobusom z Lučenca, čo je nejakých 60km. Tomuto však predchádzal nočný prestoj v Lučenci, kam som pricestoval nočným rýchlikom. Také nočné prestoje boli častejšie, no myslím si, že tie výsledky stáli za to. Nie raz ma dokonca preventívne zastavili policajti a raz ochranka so slovami „mám ho!“.
Západ slnka v Čalomiji
Dlho sa mi nedarilo a stále sa mi nedarí dotiahnuť pasívne trate, teda tak nazývam tie, kde už osobná doprava nepremáva. Nostalgické vlaky premávajú možno raz za rok, aj to niekedy je viacero rôznych jázd v jeden deň. Na niektoré jazdy si musím „nadbehnúť“ keďže väčšina z nich začína ráno a predsa len samotná cesta na to dané miesto býva zdĺhavá.
Na jednu jazdu ma dokonca nepustili. Vraj plný vlak. Pritom voľné miesta boli a kľudne by som aj postál, len aby som mal prejdenú ďalšiu trasu. K zhovievavosti nedošlo. Kde niet vôle, tam niet cesty.
