Ako nazeráme na druhých ovplyvňuje to, ako pozeráme na seba.
Človek dennodenne prichádza do kontaktu s druhými ľuďmi a vytvára si o nich rôzne názory. Niektorí sú nám sympatickí viac, niektorí zasa menej, niektorých nemusíme ani poznať a hneď sa nám zapáčia. Na druhej strane, niektorých odsúdime skôr, než ich lepšie spoznáme.
Každý z nás sa už určite stretol s tým, že prvý úsudok o človeku nebol správny a akonáhle sme dotyčného bližšie spoznali, náš pohľad naňho sa zmenil. Práve tomu, ako vnímame ľudí okolo nás a čo nás pri vnímaní ovplyvňuje, sa budeme venovať v dnešnom článku.
Vnímanie seba samého
Pri vnímaní a poznávaní druhých ľudí využívame množstvo zdrojov informácií. Jedným z nich je aj sebapoznávanie. Nie nadarmo sa hovorí: „Podľa seba súdim teba.“ Často je náš pohľad na druhých ovplyvnený tým, ako vnímame samých seba.
Vnímanie samého seba sa považuje za najťažšiu úlohu pre človeka. Ide tu o získavanie poznatkov o prostredníctvom sebaštúdia, číže pozorovania vlastného prežívania, správania, reakcií a postojov na rôzne javy a problémy. Týmto spôsobom si vytvoríme obraz vlastného „ja“.
Na poznávanie vlastného „ja“ sa zameriaval aj americký psychológ Carl R. Rogers, ktorý tvrdí, že ak človek dosiahne v sebapoznávaní určitú úroveň, bude prežívať a rozumieť aj tým aspektom, ktoré predtým potláčal. Zistí, že je integrovanejší, schopný efektívnejšie fungovať a bude viac takým, akým si želá byť.
Začne si viac dôverovať, riadiť sa sám sebou, prejavovať viac porozumenia voči iným. Jednoducho si bude lepšie a vhodnejšie poradiť v živote.
Vnímanie ľudí okolo nás
Podľa K. Hennelovej pri vnímaní druhej osoby je naším cieľom jej porozumieť. Existujú 3 zdroje pri poznávaní druhej osoby.
1. Osobné faktory
Pri vnímaní druhej osoby si ako prvé všímame jej vzhľad. Podľa neho si vytvárame určitý dojem. Na základe našich minulých skúseností a vedomostí si človek vie vyvodiť laický význam určitých fyzických znakov, napríklad podľa farby pleti, typu vrások, tvaru pier, nosa ale aj podľa okuliarov.
Črty tváre často pôsobia ako prvé faktory, ktoré ovplyvňujú priebeh a charakter interakcie a sú najlepším objektom skúmania pre sociálne vnímanie. Prezrádzajú nám informácie o veku, pohlaví, rase, ale aj o momentálnom naladení človeka. Je známe, že horná časť tváre (čelo) je ukazovateľom najmä nepríjemných stavov (vrásky na čele) a naopak, dolná časť tváre (ústa) je ukazovateľom najmä príjemných stavov (úsmev).
Telesná stavba môže naznačiť napríklad to, či je človek športovo založený, alebo naopak, rád obľubuje veľa jesť a pohybovým aktivitám sa skôr vyhýba. Vie nám prezradiť informácie o záľubách osoby.
Zafarbenie hlasu nám môže prezradiť pôvod a vek človeka, ale tiež to, aké sebavedomie má vnímaná osoba. Je všeobecne známe, že ľudia s vyšším sebavedomím hovoria veľa, rýchlejšie a neboja sa hovoriť nahlas, a naopak ľudia s nižším sebavedomím sa vyhýbajú hlasnému prejavu, hovoria pomalšie a menej.
Z vonkajšej úpravy si môžeme vydedukovať informácie o veku, povolaní, záujmoch a názoroch vnímanej osoby. Človek, ktorý má na sebe vojenskú uniformu, je vojak. Človek, ktorý má na sebe tričko s logom nejakej politickej strany, zastáva politické názory tejto strany.
Často sa hovorí, že pekní/fyzicky príťažliví ľudia to majú v živote ľahšie a vo svojej podstate je to skutočne pravda. Ľudia jednoducho majú tendenciu pripisovať dobre vyzerajúcim osobám pozitívne vlastnosti (priateľskejší, vyrovnanejší, príjemnejší, inteligentnejší, úspešnejší, ochotnejší), aj keď nevedia, akí v skutočnosti sú.
2. Situačné faktory
Situácia, v ktorej prebieha interakcia, nám poskytuje dôležité informácie o rolách, povahe a kultúrnom pozadí účastníkov. Lepšie poznanie situácie nám pomáha pochopiť prejavy a správanie vnímanej osoby.
Kontext situácie je teda veľmi dôležitý. Hlasné rozprávanie vnímame inak pri divadelnom predstavení, kde pôsobí rušivo, a inak ho vnímame napríklad na zábave/diskotéke, kde je prirodzené hovoriť hlasno, ak chceme niekomu niečo povedať.
3. Správanie
Správanie sa považuje za najužitočnejší zdroj pri formovaní prvého dojmu, pretože sa v ňom odzrkadľujú naše osobnostné črty. Problém však nastáva v tom, že vonkajšie prejavy sa nemusia zhodovať s vnútorným prežívaním. Rozdiely môžu byť veľmi veľké.
Príklad na nesúlad medzi vnútorným a vonkajším prežívaním môže vzniknúť pod vplyvom sociálneho tlaku, ktorý vie byť spôsobený snahou dosiahnuť uznanie skupiny, získať postavenie v skupine, alebo ak chceme spraviť dojem na druhých ľudí.
Nesúlad môže nastať aj v situácii, keď sa v skupinách nič mimoriadne nedeje, a vtedy si niektorí ľudia vystačia s vytvorenými stereotypnými formami správania.
Práve pre tieto rozdiely sú pri správaní významné dynamické neverbálne zdroje, ktoré sa počas interakcie menia a pomáhajú vnímajúcej osobe lepšie charakterizovať vnútorný stav vnímanej osoby.
K týmto dynamickým neverbálnym zdrojom patria:
Proxemika - zaoberá sa vzdialenosťou medzi ľuďmi.
Haptika - zaoberá sa problematikou dotykov.
Posturika - zaoberá sa problematikou postojov a držania tela.
Mimika - zaoberá sa problematikou výrazov tvare.
Očný kontakt - zaoberá sa napríklad smerom pohľadu alebo trvaním očného kontaktu.
Paralingvistické aspekty reči - sila hlasu, tón hlasu, výška hlasu, rýchlosť slovnej produkcie, rýchlosť odpovede na otázku, dĺžka slovného prejavu.
Chyby vo vnímaní druhých ľudí
Problém pri vnímaní druhých ľudí je prenášanie osobných kritérií do hodnotenia iných. „Podľa toho je zrejmé, že každý hodnotí druhých ľudí z vlastného aspektu, vychádza z predpokladu, že psychológia iného človeka je taká istá ako jeho,“ povedal A. A. Bodalev.
A tak vnímame správanie druhého človeka akoby zo svojho stanoviska a čím viac sa odlišuje od našich predstáv, tým viac si práve tieto prejavy všímame a registrujeme.
Niektoré prejavy, napríklad oblečenie, sú menej podstatné, ale pri hodnotení môžu zohrať dôležitú rolu, a to najmä vtedy, keď pod vplyvom minulých skúseností pripíšeme vnímanému cudzie vlastnosti.
Príklad: Mám kamaráta, ktorý je veľmi pesimistický človek a prispôsobil tomu aj svoj šatník, nosí len oblečenie čiernej farby. Jedného dňa sa dostanem do styku s podobne oblečeným chlapcom. Chtiac-nechtiac mu pripíšem rovnaké pesimistické myslenie, aj keď v skutočnosti dotyčný môže byť pravý opak pesimistu.
Konkrétne chyby v sociálnom vnímaní
Efekt intencionality znamená, že vo všeobecnosti máme tendenciu prisudzovať každému správaniu určitý cieľ, zámer, zmysel (urobiť to preto a preto). Avšak celý rad prejavov správania môže byť nezámerný. Človek môže robiť veci bez konkrétneho zámeru.
Príklad: Ak nás na ulici pozdraví kamarát, my ho odignorujeme, lebo sme si ho ani nevšimli. Dotyčný kamarát začne okamžite premýšľať, čo sa stalo a prečo sme ho neodzdravili. V skutočnosti sme na to nemali žiadny dôvod, naše konanie nebolo zámerné, jednoducho sme ho len nevideli.
O haló efekte hovoríme vtedy, keď sa človek dá strhnúť prvým dojmom a najmä vlastnosťou, ktorá je najzraniteľnejšia a vystupuje do popredia ako dominantná. Pod vplyvom tejto vlastnosti posudzujeme ďalšie. Prvý dojem je ako magnet. Priťahuje každú informáciu, ktorá s ním nejako súvisí. Človeka s okuliarmi napríklad považujeme za inteligentného.
Človek má prostredníctvom efektu pozície tendenciu vnímať a posudzovať iných podľa ich spoločenského postavenia, najmä ak ich sociálna pozícia nejako súvisí s ich pracovnou pozíciou. Učiteľ možno posudzuje žiakov podľa postavenia rodičov.
Efekt dobroty sa prejavuje v tendencii vidieť na svojich blízkych, priateľoch, alebo nám sympatických ľuďoch len to dobré a neprijímať negatívne informácie.
Efekt generalizácie spočíva v tom, že posudzované vlastnosti a črty osobnosti, ktoré spolu nejako súvisia, sú hodnotené podobne. Na základe priemerného prospechu študenta usudzujeme, že má priemernú inteligenciu, čo nemusí byť správne, pretože študijné výsledky nezávisia len od výšky inteligencie.
Efekt želania sa uplatňuje vtedy, keď dotyčného vnímame podľa toho, ako si ho želáme vidieť, nie podľa toho, aký v skutočnosti je.
Stereotyp je prevzatý názor, ktorý nemáme podložený vlastnými skúsenosťami. Vznikajú prisudzovaním charakteristík jedincovi na základe príslušnosti k určitej skupine. Každý určite pozná stereotypy o Rómoch: „Leniví ľudia, ktorí sa spoliehajú len na podporu štátu.“ V skutočnosti sú medzi nimi pracovití ľudia, ktorí sa snažia zarobiť si vlastné peniaze a nespoliehajú sa len na pomoc od druhých.
Značnú časť jednotlivých vysvetlení konkrétnych chýb v sociálnom vnímaní vypísaných vyššie som si dovolil prevziať od slovenského profesora psychológie Júliusa Boroša.
