Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Pozri si naše tipy na darčeky, ktoré by sme si kúpili aj my 🤩
25. septembra 2018 o 8:00
Čas čítania 0:00
Sona O.

Ako vyzerá chobotnica na extáze? Prekvapivo podobne ako ľudia

ZAUJÍMAVOSTI
Uložiť Uložené

Prečo by vedci dávali MDMA chobotnici?

V mene vedy je možné všetko, dokonca aj zdrogovať chobotnicu. Prečo by to vedci robili?Odpoveď je úplne jednoduchá. Chceli lepšie pochopiť evolučné dedičstvo sociálneho správania u zvierat. 

Ľudia a chobotnice sú si veľmi vzdialení. Nielen vzhľadom a správaním, ale aj vnútornými orgánmi a spôsobom života. Koniec koncov, naše cesty evolúciou sa rozdelili niekde pred 500 miliónmi rokov

Aj napriek tomu však máme jednu vec spoločnú. Vyzerá to tak, že obaja zdieľame rovnaký transportný gén neurotransmiteru známeho ako serotonín. Serotonín sa vylučuje do tela pri pocitoch šťastia a látka MDMA známa ako extáza pôsobí na jeho uvoľňovanie. 

Ako vyzerá chobotnica na extáze? Prekvapivo podobne ako ľudia
Zdroj: Wikimedia (NURC/UNCW and NOAA/FGBNMS.)

Hormóny šťastia ako serotonín, dopamín a oxykodón sa v telách živočíchov uvoľňujú postupne a iba pri určitých situáciách, no MDMA na nich pôsobí nárazovo, čím vyvoláva pocity veľkej eufórie. 

Je to známa party droga obľúbená medzi mladými hlavne na diskotékach či koncertoch, kedy sa chcú naozaj odviazať. Ako však taká party vyzerá u chobotníc? Prekvapivo celkom podobne ako u ľudí. 

Vedci skúmajúci efekty extázy na chobotniciach ich umiestnili do akvária rozdeleného na tri časti. V jednej bola chobotnica sama, v ďalšej mala predmety, s ktorými sa mohla zabávať a nazvali ju „hračkárska miestnosť" a v tretej bola druhá chobotnica v plastovej priesvitnej nádobe. 

Chobotnica pod vplyvom drogy prejavila nielen väčší záujem o svoje okolie, ale aj o druhú chobotnicu v plastovej nádobe. Inak samotársky živočích, ktorý prichádza do kontaktu s ostatnými svojho druhu iba v období párenia, sa zrazu dotýkal a vyhľadával kontakt ďalšej chobotnice a to pokojnou a neagresívnou cestou. 

Vedci sa teda domnievajú, že podobný efekt extázy na chobotnice a na ľudí môže byť spôsobený tým, že naše mozgy využívajú podobné chodníčky pri vylučovaní serotonínu. Dokonca dospeli k hypotéze, podľa ktorej chobotnice a ľudia využívajú podobné neurotransmitery pri sociálnom kontakte.

Odborníci sa teraz pokúšajú porozumieť genómom chobotníc a dúfajú, že sa im tak podarí lepšie pochopiť vývoj sociálneho správania u zvierat

Domov
Zdieľať
Diskusia