Úžasné kúsky, na ktoré sa nezaslúžene zabudlo.
Filmov sa točí mnoho. A možno to tak nevyzerá, ale veľa ich je mimoriadne kvalitných. Nie všetky si však nájdu cestu k svojim divákom, prípadne sa na ne zabudne, a to aj napriek tomu, že ide o špičku.
Vybrali sme pre vás 11 kúskov (najmä z áčkovej hollywoodskej produkcie) tohto storočia, ktoré vám možno prekĺzli skrz prsty či neprávom zapadli prachom. Nejde o žiadny rebríček, ale iba o tipy na vydarené snímky, ktorým sa (z rôznych dôvodov) nedostáva zaslúženej pozornosti
Legenda o slávnom návrate (Legend of Bagger Vance, réžia: Robert Redford, 2000)
Robert Redford už veľakrát ukázal, že je mimoriadne schopný režisér. K jeho najvydarenejším zárezom patrí aj táto dráma. Traumatizovaný vojnový veterán v nej hľadá šťastie na golfovom ihrisku.
V pomalom, no o to sústredenejšom tempe vyrozprávaný ľudský príbeh nie je žiadnym adrenalínovým veľkofilmom. Aj keď k tomu obsadenie nabáda. Will Smith, Matt Damon aj Charlize Theron tu ukazujú civilnejší rozmer svojho herectva a ide im to výborne.
Bohužiaľ, táto látka s oscarovými ambíciami u divákov prepadla a nedokázala očariť ani akademickú obec. Za čarovným kúskom sa tak zatvorili dvere záujmu. A pritom ide o ideálny film pre všetky vekové kategórie. Treba mu dať šancu, aj keď golf nepatrí k vašim obľúbeným športom.
Majestic (réžia: Frank Darabont, 2001)
Po Vykúpení z väznice Shawshank a Zelenej míli ležal Frankovi Darabontovi filmový svet pri nohách. Na svojom ďalšom projekte spojil sily s najpopulárnejším hercom tej doby Jimom Carreym a obaja utrpeli krutú porážku.
A to aj napriek výnimočným kvalitám ich výsledku. Retro príbeh scenáristu trpiaceho amnéziou je veľkou poctou tvorbe Franka Capru aj kinematografii všeobecne. Diváci však na podobný druh filmu (navyše dva a pol hodinového) vôbec nereagovali. Schválne, koľko z vás vie, kto je Frank Capra?
Koncept ostal nepochopený paradoxne v tom, kde spočívala jeho najväčšia sila. Pre politicky ladené sentimentálne rozprávky o silnom jedincovi bojujúcom proti systému proste nebola správna doba.
Majestic sa vôbec nedostalo na naše plátna a v požičovniach bol obchádzaný. Ostáva tak strateným pokladom, na ktorý málokto narazí a ešte menej ľudí ho docení. Ide o krásny (a úžasne zrealizovaný) nápad, ale v tejto cynickej dobe sám sebe podkopáva nohy.
Krvavá nedeľa (Bloody Sunday, réžia: Paul Greengrass, 2002)
Poznáte pesničku Sunday, Bloody Sunday od U2? Rozpráva o rovnakých udalostiach ako tento prvý majstrovský kúsok Paula Greengrassa. A zaznie aj počas záverečných titulkov.
Rekonštrukcia krvavo potlačenej demonštrácie nie je (na rozdiel od vyššie spomenutých filmov) žiadnou feel good záležitosťou. Ide o nesmierne intenzívny a nepríjemný kúsok, ktorý bude mnoho divákov ťažko rozdýchavať.
Dielo je formálne štruktúrované, rovnako ako ďalšie Greengrassove kúsky, ako Let č. 93 či Kapitán Phillips. Je to strhujúci zážitkový film a zároveň memento pre jednu veľkú tragédiu írskych dejín.
Vzhľadom na to, že ide o malú a lacnú festivalovku, je jej neznalosť mimo fajnšmekerskej komunity pochopiteľná.
Ak ste o tomto kúsku nepočuli a máte radi rukopis írskeho dokumentaristu, stojaceho okrem iného za tromi bourneovkami, skúste to. Ale opakujem, že nejde o žiadne príjemné pozeranie.
Tajomná rieka (Mystic River, réžia: Clint Eastwood, 2003)
Adaptácia románu Dennisa Lehana (Gone Baby Gone) je pravdepodobne najznámejším titulom z nášho výberu. To však neznamená, že nie je v tieni ostatných Eastwoodovych počinov tej doby.
Rozpráva príbeh troch kamarátov z detstva, ktorí sú v dospelosti stále zmietaní vnútornými démonmi. A ich vzťahy dostanú ďalšiu ranu. Jednému z nich (Sean Penn) zavraždia dcéru, pričom druhý (Kevin Bacon) udalosť vyšetruje a tretí (Tim Robbins) je hlavný podozrivý.
Eastwood ich situáciu sleduje svojím tradične pomalým spôsobom, s veľkým dôrazom na atmosféru, sústredené rozprávanie a silné herecké výkony. To všetko vyvrcholí prekvapivým a morálne nejednoznačným koncom s rôznymi interpretáciami.
Temná dráma získala dvoch hereckých Oscarov a ďalšie štyri nominácie. Zabudnutý klenot, ktorý síce má na prvé pozretie svoje chyby, no s opakovanými zhliadnutiami naberá na sile a dokonalosti.
Svet zajtrajška (Sky Captain and The World of Tomorrow, réžia: Kerry Conran, 2004)
Veľká štýlovka a ďalšia komerčne neúspešná pocta kinematografii časov minulých. Tentoraz odkazuje k brakovým dobrodružným sci-fi. Jeden z prvých počinov kompletne natočených pred zeleným plátnom (viz. Sin City) je urobený s obrovským srdcom, no svoje publikum si nenašiel.
Svet zajtrajška skončil aj na relatívne skromný rozpočet vo veľkom mínuse a zásluhy za revolučnú technologickú stránku si uchmatli iné kúsky. Od premiéry sa tak pohybuje pod radarom a čaká na svoje znovuobjavenie, ale pravdepodobne sa ho nedočká.
Prísna štylizácia nie je tak chytľavá ako pri podobne koncipovaných dobrodružstvách Indiana Jonesa a debutujúci režisér rozhodne nie je tak skvelý rozprávač ako Spielberg. To však nevadí. Vznikol projekt plný akcie, hviezd, humoru a odkazov.
Ak máte radi dobu a žánre, ktorým sa skladá pocta, ide o úžasný zážitok. Pre ostatných ostane aspoň poňatím veľmi zaujímavá a vizuálne netradičná jednohubka.
A komu sa nechce film pozerať v celovečernej podobe, upozorňujeme, že existuje aj ako krátkometrážny film. Ten bol vlastne takým malým demom pre tento počin.
Zbesilý útek (Running Scared, réžia: Wayne Kramer, 2006)
Paul Walker sa okrem série Rýchlo a zbesilo s komerčným úspechom príliš nestretával. A ani v tomto prípade nejde o výnimku potvrdzujúcu pravidlo. Môže za to zaiste aj nie príliš veľká univerzálnosť tohto akčňáku.
Ak však máte radi drsné tituly, ste na správnej adrese. Nájdete tu množstvo brutality, akčných scén aj príbehových prekvapení. V obsahu aj forme sa tu ide mnohokrát na doraz. Audiovizuálne aj dejovo nabombovaná lahôdka trochu stratí svoju cestu až v samotnom závere.
Zvyšok času je však prvotriednou žánrovkou s prekvapivým presahom. Menej veselé tak je, že vo filmografii Wayna Kramera ide o kvalitatívnu lastovičku.
Nezastaviteľný vlak (Unstoppable, réžia: Tony Scott, 2010)
Tony Scott bol režisérom, ktorý sa nikdy nebál robiť veci po svojom. Aj keď v rámci mantinelov mainstreamovej produkcie. Občas sa mu to však pekne vypomstilo a niektoré jeho filmy skončili hlboko pod radarom. To je aj prípad jeho posledného zárezu. A ako to zvykne byť, tak neprávom.
Skutočnými udalosťami inšpirovaný príbeh nezastaviteľného vlaku je totiž prvotriednym akčným remeslom. Navyše, sympaticky obsadeným. Denzel Washington, Chris Pine aj Rosario Dawson odvádzajú veľmi slušnú prácu a ich postavy sú vďaka nim sympatické.
Kráľom je tu však samotný režisér. Niektoré pasáže dokážu zrýchliť tep podobne ako pri tematicky podobnej Nebezpečnej rýchlosti. Tempo je krásne vygradované a je potešujúce, že Scott sa držal pri zemi a svoje agresívne formálne postupy aplikoval v únosnej miere.
Vizuálne sa tak pohybujeme viac na piesočku Nepriateľa štátu než Domina. Veľká škoda, že tento kúsok sa nedorútil aj do našich kín. A ešte viac zamrzí, že Tony Scott už nič nenatočí.
Tri dni k slobode (Next Three Days, réžia: Paul Haggis, 2010)
Pre mňa nepochopiteľne zapadnutý film. Ide totiž o veľkú produkciu, režíroval ju oscarový tvorca, hrajú v nej áčkové hviezdy a navyše je mimoriadne kvalitná. Priazeň obecenstva však často nie je spravodlivá a občas aj podobné kúsky zapadnú prachom.
Remake francúzskeho thrilleru Nevinná má rovnaký dej, no omnoho lepšie produkčné zázemie a skúsenejších tvorcov. Zúfalý boj manžela (Russell Crowe) o vyslobodenie neprávom (?) odsúdenej manželky (Elizabeth Banks) perfektne pracuje s napätím aj využívaním klišé.
Hlavný hrdina je navyše mimoriadne sympatický a na úspechu jeho misie vám skutočne záleží. Podobne uvedomelých žánroviek je málo, takže ak ste tento Haggisov (Crash) najkomerčnejší film nevideli, je čas to napraviť. A poteší vás aj cameo Liama Neesona.
Dokonalý zmysel (Perfect Sense, réžia: David Mackenzie, 2011)
Prichádza apokalypsa. Ľudia postupne prichádzajú o svojich päť zmyslov a každý sa s tým vysporadúva po svojom. Ústredná dvojica (Ewan McGregor, Eva Green) to rieši sexom. Do ich vzťahu sa však postupne vkráda láska, čo už tak nepríjemnú situáciu ešte viac skomplikuje
Koniec sveta sledovaný skrz zamilovaný pár sme tu už párkrát mali. Málokedy však takto intenzívne. Veľmi originálne a zároveň chytľavo vymyslená apokalypsa pripravila dokonalé zázemie pre postupnú deštrukciu ľudstva aj ľudskosti.
Vizuál je vydarený a práca so zvukom je aj vďaka nádhernej hudbe vyložene lahôdková. Snáď dostane Mackenzie (Hell or High Water) svoju veľkú šancu aj v áčkovej produkcii (jeho prvý vysokorozpočtový titul bohužiaľ skončil na Netflixe). Že by sa mu to podarilo pri najnovšom Bondovi?
Malý veľký film, ktorému sa nevenuje ani zďaleka toľko pozornosti, koľko si zaslúži. A kedy vlastne konečne vyjde na našom trhu na domácich nosičoch?
Najvyššia ponuka (The Best Offer, réžia: Giuseppe Tornatore, 2013)
Giuseppe Tornatore má vo svojom portfóliu veľa vynikajúcich kúskov pohybujúcich sa pod radarom. Za všetky si spomeňme aspoň úžasný mindfuck Jednoducho formalita.
Patrí k nim aj mysteriózna dráma Najvyššia ponuka. Nie je síce tak rafinovaná ako menovaný titul, no zážitok ponúka podobne kvalitný.
Rovnako ako pri jeho ďalších snímkach ide o elegantne, premyslene a poctivo natočenú filmovú radosť. Na niekoho môže pôsobiť trochu archaicky, no faktom je, že taliansky klasik dokáže stále doviesť diváka k vytúženému kvalitnému výsledku.
Tu má navyše oporu aj vo fantastickom Geoffreym Rushovi. Jeho kreácia nešťastne zamilovaného a zmanipulovaného znalca umenia patrí k jeho najlepším výkonom.
Animovaný Bonus:
Millennium Actress (réžia: Satoši Kon, 2001)
Ohromná pocta kinematografii aj rozprávačským postupom sa do našej oficiálnej distribúcie doteraz nedostala. Dokumentárne ladený animovaný kúsok je však záležitosťou, ktorú musí každý milovník pohyblivých obrázkov milovať. Podrobnejšie sme sa tomuto skvostu venovali tu.
Koľko z uvedených filmov ste videli, prípadne máte medzi nimi aj svojich favoritov? Dajte nám vedieť v diskusii.
