Člen bývalej Mojej reči po dlhom čakaní vydal pokračovanie prvého sólového albumu a my sme sa na tento projekt pozreli bližšie v podrobnej recenzii.
Je ešte vôbec v dnešnej dobe recenzovanie albumov v móde? Nuž, odpoveďou si nie sme istí, no keď budeš písať komentár s názorom na nasledujúce riadky, pokojne prezraď, čo si o tejto problematike myslíš. Jeden slovenský raper už dávno tvrdí, že písať o hudbe je ako tancovať o knihe, čo síce popiera logiku, no zastáva myšlienku, že recenzie sú zbytočné.
Aj my sme sa im v posledných rokoch rozhodli vyhýbať, a to hneď z viacerých dôvodov. Mesačne uzrie svetlo sveta niekoľko projektov, nehovoriac o zimných mesiacoch, kedy by musel mať deň 72 hodín, aby som stihol všetko napočúvať a zrecenzovať. Pravdou tiež ostáva, že väčšina autorov by asi úprimnosť neocenila a vo výsledku je asi fajn nechať rozhodnúť fanúšikov. Tí sú síce veľmi nelojálni, no svojou prelietavosťou aspoň poukazujú na interpretov s perspektívou na jednu sezónu.
To určite nie je prípad člena bývalej Mojej Reči - Supu. Asi nie je tajomstvom, že v redakcii je naším veľkým obľúbencom a tiež jedným z prvých slovenských raperov, ktorý podporil Refresher ešte v časoch vzniku. Aj napriek tomu sa dnes pozrieme na jeho zatiaľ posledný projekt Biele Noci nezaujatým okom a hodnotiť ho budeme po všetkých stránkach.
Biele noci vnímame ako voľné pokračovanie Čiernych dní z roku 2015, ktoré spĺňali všetky atribúty debutového sóla. Autor dostal priestor spraviť ho bez akýchkoľvek kompromisov vo výbere tém aj producentov a výsledkom je počin, ku ktorému sa dá kedykoľvek vrátiť. Tentokrát sme sa dočkali trinástich skladieb s minimálnym počtom rapových hostí, ktorých striedajú hudobníci ako Samuel Hošek, Laura Weng či René Lacko.
Supa sa rozhodol staviť na hudobné produkcie od Jožiša Engerera, ktorý ošéfoval 11 skladieb a jednu hudbu doplnil Špeciál aj Vec. Ak si fanúšikom Mojej reči od čias Komplotu, tak si pravdepodobne prídeš na svoje, no jednotvárnosť sa podobá albumu Offline. Zároveň by možno niektoré texty nabrali vďaka iným producentom ešte silnejší význam.
Pôvodne som chcel album recenzovať skladbu po skladbe, no v skutočnosti mi dáva väčší význam rozdeliť ho na celky. Ak by som mal Biele noci charakterizovať len jednym slovom, tak je to kritika. Kritika nastavenia spoločnosti, Slovákov ako národa, Slovenska ako štátu, raperov, politikov, mäsožravcov, sociálnych sietí, homofóbov, fašistov a doby ako takej.
Vladan už nežije rap'n'roll život plný drog, alkoholu, žien a jeho svet dávno nie je jedno veľké turné. Zároveň je cítiť, že sa chce v Bielych nociach nielen posťažovať, ale zachovať odkaz a edukovať. Decká majú raperov za vzory a ak má byť Supa tým tvojím, tak je všetko v úplnom poriadku.
Kritika fašistov a homofóbov je v dnešnej dobe nevyhnutná a Supa s nimi bojuje už dlhé roky. Už prvá vydaná ukážka Kamenné tváre sa držala tejto témy a odkazy na rasovú aj genderovú neznášanlivosť sa nesú prakticky celým albumom. Autor ich zároveň spája so súčasným stavom našej krajiny, čo snáď poslucháči pochopili aj zo skladby Pes Trhá Psa.
