Ušetriť si dokážeme desiatky eur, no miesto zhodnocovania na sporiacich účtoch ich mnoho ľudí radšej necháva pohodené na poličke.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Slováci nepatria do tej najpríjmovejšej ekonomickej skupiny v Európe a každý z nás by určite ocenil pár stoviek navyše každý mesiac. Dáva zmysel, že pokiaľ ti to finančná situácia dovoľuje, mal by si si každý mesiac čosi odložiť na horšie časy. Slovenské platy však často nie sú natoľko štedré, aby ľuďom ostávali peniažky navyše. Ako však vyplýva z prieskumu Poštovej banky, predsa len si hromada ľudí niečo dokáže odložiť.
Na vzorke 1 454 respondentov sa zistilo, že Slovák si v priemere za mesiac odloží až 130 €. Na 100 € mesačne sa vie dostať až polovica ľudí, pričom v roku 2014 išlo len o 70 €. Ekonomická situácia Slovákov sa teda v dlhodobom hľadisku zlepšuje.
V o niečo menších číslach sa pohybujú úspory slovenských seniorov. Tí si najčastejšie odkladajú do 50 € mesačne, štvrtina z nich však dokáže dať bokom až 150 €. Dôchodcovia nešetria na auto či dovolenky, miesto toho rátajú s nečakanými zvýšenými nákladmi na život či nutnými výdavkami na zdravotnú starostlivosť.
Platy Slovákom však nie vždy stačia, pätine Slovákov sa stáva, že si niekedy musia požičať peniaze. Najčastejšie je to od blízkych a v priemere ide o sumu 137 €. Pôžičky od blízkych sú najčastejšie v nízkopríjmových rodinách, až 16 % ľudí s nadpriemerným príjmom sa však takisto priznalo.
Peniaze Slováci najčastejšie zhodnocujú na sporiacich účtoch, traja z desiatich ich však len nechávajú doma alebo na bežnom bankovom účte, pričom riskujú aj ich krádež. Ako naznačuje zaujímavý prieskum, šetrí takmer každý z nás, no väčšinou bez konkrétnej predstavy toho, za čo chceme peniaze utratiť.