Pomaly, ale isto. Jednokoľajová trať bojuje s púšťou a zároveň zachraňuje životy tisíckam ľudí.
Cesty vlakom sú pre tisícky Slovákov bežnou záležitosťou. Našu železničnú sieť využívame primárne pre dochádzanie do práce či školy, no tiež ňou neopovrhneme ani počas víkendov a voľných dní, kedy cestujeme za výletmi a zážitkami. Hoci kritické hlasy sú prítomné vždy, slovenské železnice sú v dobrom stave. Samozrejme, nechytáme sa na Japonsko, Francúzsko a iné veľmoci v danej oblasti, no v rámci záberu celého sveta máme pohodlné, spoľahlivé a výhodné spojenia jednotlivých miest a obcí.
Ako sme už spomenuli, vo svete možno nájsť všakovaké extrémy. Určite vám vzídu na um preplnené vozne indických či bangladéšskych liniek alebo škaredé a odpudzujúce vagóny v ďalších krajinách tretieho sveta. Teraz vám chceme predstaviť zaujímavosť z Afriky. Čierny kontinent v nás vzbudzuje dojem, že tamojšia železničná sieť nemusí byť zrovna cestovateľskou výhrou. No nie vždy je prioritou komfort a pohodlie bežných cestujúcich.
Podobná charakteristika by sa dala prirovnať aj k mauritánskej železnici. Pravdepodobne nikdy ste o nej nič nepočuli ani nečítali. Veď Mauritánia je pre Slovákov vzdialeným a nepoznaným kútom sveta a koho by zaujímali tamojšie dopravné zvyklosti. No rozšíriť si obzory nie je na škodu, nie?
Poďme po poriadku. Mauritánia je krajinou rozprestierajúcou sa na západe Afriky a hoci je 20-krát väčšia ako Slovensko, žije v nej len 3 000 000 obyvateľov. Ide o moslimov a práve islam je základným pilierom krajiny, podobne ako vo zvyšných severoafrických krajinách. Prečo je však v tak veľkom štáte tak málo ľudí? Odpoveď je jednoduchá a natíska sa už pri pohľade na mapu či satelitný snímok krajiny. Väčšina z nej je totižto v nehostinnej a horúcej saharskej púšti. Kto by v nej chcel bývať?
Miesto nie je bohaté na skvelé životné podmienky, no skôr na lákavé suroviny ako napríklad železná ruda. Jej náleziská sa objavili v okolí mesta Zouérat hlboko v Sahare. Dodnes sa ťaží na hneď niekoľkých miestach, napríklad v mestečkách Fderîck, Tazadit či Rouessa a ďalšie. Hlavné slovo v ťažbe majú bohaté západoeurópske spoločnosti, či už z Luxemburska, Švajčiarska a podobne. V regióne sa nachádza aj veľa cudzích pracovníkov z iných afrických krajín. Logicky, prichádzajú sem za prácou a lepším zárobkom.
Oblasť je aj veľmi horúca. Teploty okolo 30°C až 40°C nie sú ničím výnimočným. A keďže ťažba je bohatá a stále je "do čoho kopať", je potrebné vyťažené suroviny aj odvážať. K dispozícii je síce aj letisko, avšak kto v dnešnej dobe preváža železnú rudu lietadlami... A preto ako najvhodnejší spôsobom prepravy je používanie železnice. Lodná doprava v týchto končinách sveta je nemysliteľná, a tak skutočne zostávajú k dispozícii len vlaky.
A preto bolo potrebné vybudovať trať vedúcu od pobrežia, kde sa nachádza všetok život, sem do hlbokej a vyprahnutej púšte. V časoch, keď ešte Francúzsko malo v tunajšom regióne hlavné slovo, sa rozhodlo o postavení železnice. Práce započali na začiatku druhej svetovej vojny, teda v roku 1940 a s prevádzkou sa začalo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. A jazdí sa dodnes.
Vlaky sa vypravia od pobrežia z mesta Naudhibú a smerujú takmer neustále len rovno, až pokiaľ nedôjdu k Šúmskemu tunelu dlhému takmer 2 kilometre. Následne sa smer cestu otočí na sever do spomenutých oblastí ťažby železnej rudy. Celková dĺžka trasy činí 704 kilometrov. Samozrejme, nie je elektrifikovaná a je len jednokoľajová.
Jedna súprava dokáže prepraviť až 17 000 ton suroviny, čo je enormne veľa. A práve preto bývajú vlaky dlhé aj 3 kilometre a vážia desiatky ton, čo z nich činí jedny z najdlhších a najťažších na svete. Popri koľajniciach žijú rôznorodé kmene a spoločenstvá ľudí. V týchto skutočne odľahlých regiónoch im nezostáva nič iné, ako sa spoliehať na železnicu, pretože častokrát sa ňou prepravujú aj ľudia a predajcovia, ktorí im nesú potrebné veci na živobytie.
Dôležitá je aj jej údržba. Pracovníci musia pravidelne odhadzovať piesok z koľají, ktorý sem pravidelne nanáša vietor. Obsluha sa musí zároveň potýkať aj s veľmi vysokými teplotami a suchom.
Máloktorý Slovák spomenutú trasu absolvoval. Pre lepšiu predstavu a zaujímavejší žáner vám nižšie prikladáme krátky dokument o nami rozoberanej téme od National Geographic. Obsahuje skvelé zábery i zopár informácií a ukážok zo životov ľudí, ktorí sú nám veľmi vzdialení:
Podobných železníc je vo svete ešte niekoľko a pre náročných cestovateľov sú skvelým cieľom. Kto z vás by chcel niečo obdobné zažiť a vyskúšať si na vlastnej koži?
