Severský hit si podmaňuje festivalových divákov aj poroty. Právom?
Na našej stránke sa severskej kinematografii nevenujeme príliš často. No keď už na to dôjde, tak to stojí za to. O dánskom thrillery Tiesňové volanie (Den skyldige/The Guilty) mnoho z vás bude počuť prvýkrát. To však neznamená, že by ste mu nemali venovať pozornosť.
Asger Holm (Jakob Cedergren) je policajt, ktorý je kvôli obvineniam prevelený na linku tiesňovej pomoci. Jeho nudná rutina sa však zmení, keď sa mu dovolá unesená žena. Po prerušení hovoru sa hlavný hrdina pomocou telefonátov pokúsi dopátrať k polohe dotyčnej a za každú cenu jej pomôcť. A pritom sa zbaviť svojich démonov.
Tohtoročný víťaz Art Film Festu a ceny divákov na Sundance svojou formou odkazuje na počiny, ako Locke s Tomom Hardym alebo Buried s Ryanom Reynoldsom.
Pol druha hodiny tak sledujeme hlavného hrdinu, ktorý...ktorý proste telefonuje. A nech to znie akokoľvek nezáživne, príbeh obsahuje všetky prvky k zrýchleniu divákovho tepu.
Je napínavý, dojímavý, prekvapivý a dokáže strhnúť aj napriek obmedzenému priestoru, v ktorom sa pohybuje. Aby podobný druh filmu fungoval, je absolútne nevyhnuteľné, aby obsahoval minimálne dve veci.
Prvou je zaujímavý scenár a druhou bezchybný herecký výkon ústredného predstaviteľa. Tiesňové volanie našťastie obomi týmito vecami disponuje.
Príbeh je veľmi dobre postavený, divákovi sa informácie dostávajú postupne a nájde sa aj čas na nejaké to prekvapenie alebo zvrat. Dialógy sú svižné a v každej (zdanlivo bezvýznamnej) vete sa ukrýva stopa, dôležitá pre neskoršiu výstavbu deja a emocionálny dopad.
Občas sa síce objaví scenáristický konštrukt a nejaká nelogická vec, no v celku odviedli autori veľmi dobrú prácu.
O hereckom výkone Jakoba Cedergrena sa potom dá hovoriť iba v superlatívoch. Jeho degradovaný policajt je zaujímavou postavou s temnými stránkami rovnako ako zmyslom pre spravodlivosť.
Jeho profesionalita sa stretáva s túžbou po vykúpení a švédska hviezda dokáže tieto polohy predať tak, aby nenudili. Vzhľadom na to, že po celý čas nezlezie z plátna, ide o obdivuhodný výkon, ktorý mu pravdepodobne otvorí dvere aj k zámorským produkciám.
RECENZIA: The Guilty
1. októbra 2021 o 12:30
A nečudoval by som sa, keby sa podobná vec stala aj jeho režisérovi Gustavovi Möllerovi. Na to, že ide o celovečerný debut, je jeho práca prekvapivo vyspelá. Postaviť totiž film v jednej miestnosti a v podstate na jednej osobe nie je vôbec jednoduché.
Möller však vymyslel niekoľko funkčných postupov, aby jeho počin nepôsobil fádne. Strih aj kamera sú veľmi pôsobivé aj bez technických exhibícií, po ktorých by menej sebavedomý tvorca určite siahol. Takisto sa podarilo zabodovať pri práci so zvukom.
Prechody medzi reálnou farbou zvuku a štylizáciou majú patričný dramatický efekt a citlivo dopĺňajú nervóznu atmosféru. Podobne, ako veľmi minimalistické hudobné plochy, ktoré si možno ani nevšimnete.
Ak ste sa na začiatku pri zmienke o festivaloch zľakli, že Den skyldige je nejaký nudný artfilm, môžete ostať pokojní. Ide totiž o divácky prívetivý počin. Aj napriek jeho obmedzeniam si ho tak dokážu vychutnať tiež diváci, ktorým sa pri vyslovení mien Tarkovskij alebo Jarmush otvára nôž vo vrecku.
Tiesňový hovor je skvelou ukážkou toho, že aj za málo peňazí sa dá zahrať veľa dobrej muziky. Aj napriek svojmu minimalizmu je celý čas napínavý a v závere nečakane intenzívny. Poprosím viac takýchto prekvapení. 9/10
