Cudzinci sa na Slovensko pozerajú rôzne. No i tak platí pár stereotypov, ktoré sú rozšírené po celom svete.
Ak si už nejakú tú zahraničnú krajinu precestoval, určite si sa stretol so všelijakými reakciami, keď si povedal odkiaľ si. Niektoré z nich asi neboli úplne pozitívne a podaktoré zase až príliš zidealizované. Ako nás vnímajú ľudia za hranicami štátu?
Ty si zo Slovenska? Čiže z Československa, však?
Od rozdelenia Československa a vzniku samostatnej Slovenskej republiky už prešlo 25 rokov, no ľudia akoby to stále nevedeli pochopiť. Pravdepodobne si od základnej školy zabudli aktualizovať svoje poznatky z geografie, a tak sa ťa vždy s údivom pýtajú, odkedy Slovensko vlastne už nie je v jednej republike s Českom. A hoci ty sa im snažíš vysvetliť naše moderné dejiny a aj to, že hlavné mesto Slovenska nie je Praha, oni si všetko stále akosi pletú. Takáto situácia sa ti neprihodí iba s nevzdelancami či dôchodcami, ktorí zo školy už dávno vyšli. Bežne sa podobné chybné informácie šíria aj medzi mladými a vyštudovanými ľuďmi. Československo neexistuje od roku 1993, už by to mohli konečne pochopiť.
Slovensko je Slovinsko nie?
Nie, nie je. I keď sú si Slovinsko i Slovensko svojím názvom veľmi podobné, skutočne nejde o jednu a tú istú krajinu. Niečo síce spoločné máme, boli sme súčasťou Rakúsko-Uhorska, susedíme s Maďarskom a Rakúskom a boli sme krajinami tzv. východného bloku, stále sa však nachádzame v inej zemepisnej šírke. Podobá sa dokonca aj niekoľko našich slov, no znamenajú niečo úplne iné. Napríklad jed znamená po slovinsky jedlo, otrok je dieťa a nohavičky sú ponožky. Rovnako je to tak aj s názvami našich dvoch štátov, i keď znejú veľmi podobne, pomenúvajú dve rozdielne veci.
Ty rozprávaš po rusky?
Určite si túto otázku už počul, hlavne ak navštevuješ krajiny, kde žije či dovolenkuje veľa Rusov. Pre takého Američana znie každý slovanský jazyk rovnako a jediní, o ktorých už počul, sú aj tak iba Rusi, takže aj ty musíš byť jeden z nich. Snáď ešte rozšírenejšou rečou v zahraničí je poľština a na ňu sa naša materinská reč podobá viac. Nečuduj sa preto, ak ťa niekde budú mať aj za Poliaka, veď nadávky sú stále podobné.
Slovensko je zaostalá krajina východu
Povedzme si úprimne, oproti západu ešte máme čo dobiehať, no nie je to tu až také zlé. Máme cesty, elektrinu, splachovacie WC aj tekuté mydlo. Veľa turistov si však myslí opak a očakáva to najhoršie. Boja sa, že tu žijeme v chudobe, biede a odpadkoch, a preto sem radšej ani nezavítajú. V posledných rokoch sa situácia síce rapídne zlepšila, no stále sem veľa ľudí chodí so škaredými predsudkami, ktoré im ale, našťastie, vieme rýchlo vyvrátiť.
Jeme iba nezdravé jedlá
Naša kuchyňa skutočne nepatrí medzi tie nízkokalorické. Väčšinou konzumujeme veľa mäsa, múky, soli, tukov, vyprážaných jedál aj cukrov. Tradičným haluškám so slaninou od babky sa síce nič nevyrovná, no pokiaľ ich nejeme s mierou, ľahko sa nám môže stať, že nám hladina cholesterolu vyskočí na nelichotivé hodnoty. Podobne to vnímajú aj zahraniční návštevníci. Hoci variť vieme vynikajúco, naše telo až priveľa zásobujeme nezdravými surovinami. Aj keď práve ty medzi fanúšikov vyprážaných rezňov na bravčovej masti zrovna nepatríš, v zahraničí to vysvetlíš iba ťažko. Tam nás majú za oškvarkových gurmánov.
Pijeme priveľa alkoholu
Asi by sme si mali priznať, že oproti iným krajinám pijeme naozaj dosť. Mnohí z nás chodia na tradičné pivko po práci aj každý večer, a to sa ešte v priebehu týždňa niekoľkokrát premení na poldeci borovičky. Nájdu sa tu však aj svetlé výnimky, ktoré nepijú vôbec alebo minimálne. Stále ale ide skôr o raritu než nejaké pravidlo. Okrem toho alkohol je u nás ešte stále pomerne lacný a pivo stojí menej ako fľaša kvalitnej minerálky, takže voľba je jasná.
Naše ženy sú krásne
Na trošku optimistickejšou nôtu, o Slovenkách sa hovorí ako o najkrajších ženách na svete. Slovenky dokážu očariť svojím šarmom nejedného turistu, ktorý sa pri potulkách krajinou často cíti ako v raji. Tento stereotyp nám však ani trošku nevadí a radi si ho vypočujeme z úst akéhokoľvek cudzinca.
Slováci sú pohostinní
Vo svete sa o nás často hovorí ako o pohostinných, skromných a dobrosrdečných ľuďoch. Neplatí to asi vždy, no oproti uponáhľanému západu máme o trošku viac času sa jeden o druhého starať a všímať si našich blízkych. Vo veľkých mestách sa príliš často stáva, že človek nemá čas ani na najbližšiu rodinu a nieto ešte na priateľov či známych. Slováci sa však dokážu stále združovať, navštevovať, a tak majú aj väčší priestor správať sa pohostinne a priateľsky. Medzi základy spoločenského bontónu u nás patrí návštevu vždy niečím ponúknuť, a to dokonca aj vtedy, ak máme my sami málo. Stoly sa prehýbajú dobrým jedlom, vínom a koláčmi, len aby si náš hosť nemohol povedať, že sme skúpi či chudobní. V zahraničí to však až takou tradíciou nie je, pohár vody síce dostaneš, no honosnú hostinu pre každého, akú poznáš z domoviny, radšej nečakaj.
Sme rasisti, sexisti a homofóbovia
Daj si ruku na srdce, kedy si naposledy povedal vtip o rómoch či homosexuáloch? Zatiaľ čo v našej krajine sú tieto posmešky spoločensky tolerované, v zahraničí by si s nimi veľmi nepochodil. Všade vládne politická korektnosť. Skús pri pive s Američanom zažartovať o ženách alebo Mexičanoch a s pohŕdavým pohľadom si od teba odsadne. V horšom prípade ťa ešte povláči po bulvárnych plátkoch a ty budeš mať čo vysvetľovať miestnej polícii. Rasová, rodová, náboženská aj sexuálna rovnosť sa v západnom svete berú smrteľne vážne a ozaj nie je o čom vtipkovať. Nečuduj sa preto, ak si niekto tvoje žarty pomýli s obyčajným rasizmom.
Bývame až pričasto zachmúrení a negatívni
Slováci sa radi sťažujú a nadávajú na život. Väčšinou bez akejkoľvek snahy svoju situáciu nejako zlepšiť. Byť pasívnymi mučedníkmi máme skrátka v krvi a iba ťažko to dokážeme zmeniť. My sme si sami na svoje večné hundranie už zvykli, no ľuďom zo zahraničia to vie poriadne liezť na nervy. Trénovať by sme preto mali pozitívne myslenie a úsmev miesto zamračeného pohľadu.
