10 výborných desivých filmov, ktoré vám naženú zimomriavky ako ten najlepší horor.
Keď sa chcete báť, logicky siahnete po nejakom horore. Avšak, viacero filmov, ktoré do tohto žánru nespadajú, dokážu byť veľakrát desivejšie, znepokojivejšie a strašidelnejšie.
Tento článok je výberom 10 z nich. Pravdaže si uvedomujeme, že sa nedostalo na všetky. O svoje vlastné "hororové ne-horory" sa môžete podeliť v diskusii.
Requiem za sen (réžia: Darren Aronofsky, 2000)
Mrazivo naturalistický pohľad na problematiku drogovej závislosti a zároveň nekompromisná dekonštrukcia amerického sna. Darren Aronofsky na príbehu troch narkomanov a starnúcej vdovy závislej na tabletkách na chudnutie vytvoril strhujúcu modernú tragédiu, pri ktorej vás bude mraziť rovnako ako pri tom najlepšom horore.
Adaptácia románu Huberta Selbyho, Jr. vyniká geniálnou technickou stránkou, dômyselnou strihovou montážou a naliehavou hudbou s kvílivými husľovými slákmi. Tým všetkým sa vám zaryje hlboko pod kožu. Kapitolou samou o sebe sú prvotriedne herecké výkony Jareda Leta, Jennifer Connelly, Marlona Wayansa a Ellen Burstyn.
Take Shelter (réžia: Mike Nichols, 2011)
Mimoriadne intenzívna psychologická dráma rozpráva príbeh obyčajného muža Curtisa (Michael Shannon). Ten žije s manželkou (Jessica Chastain) a nepočujúcou dcérkou v Ohiu.
Potom však začne mať ťaživé nočné mory o smrtiacom daždi. Časom tieto sny prerastú v posadnutosť a Curtis začína budovať podzemný bunker, aby svoju rodinu zachránil. Je ale obava skutočná?
Herecký koncert Michaela Shannona (ale ani Jessica Chastain nezaostáva) je hlavným dôvodom, prečo by ste film mali vidieť. Druhým je jeho pohlcujúca atmosféra, kedy doslova sami cítite psychické peklo, ktoré Curtis prežíva. Zatiaľ pravdepodobne najlepší Nicholsov film.
Saulov syn (réžia: László Nemes, 2015)
Maďarský režisér László Nemes nám to ukázal inferno života v koncentračnom tábore v celej jeho desivosti a brutalite. Peklo ľudských dejín sa odtlačilo na filmové plátno tak verne, že budete mať počas celého filmu maximálne stiahnutý žalúdok.
Maďarský žid Saul Ausländer (Géza Röhrig) sa snaží uprostred vražedného šialenstva urobiť jednu obyčajnú a humánnu vec: Pochovať telo mŕtveho chlapca.
Na desivej atmosfére, ktorá akoby vypadla z nočnej mory, má zásluhu najmä réžia a geniálna kamera. Vďaka nej sa budete cítiť zobrazeným zverstvám bližšie, než by ste chceli. Veľmi dôležitý a potrebný film právom ocenený Oscarom.
Macbeth (réžia: Justin Kurzel, 2015)
Klasický príbeh Williama Shakespearea o posadnutosti a zničujúcej túžbe po moci obalil Justin Kurzel do neuveriteľne temnej a skľučujúcej atmosféry.
Realistické vyobrazenie krvavého stredoveku, nezabudnuteľný Shakespeareov text a skvelé herecké výkony Michaela Fassbendera a Marion Cotillard robia z tohto diela strhujúci zážitok.
Je škoda, že sa mu nedostalo väčšej pozornosti. Hlavne Fassbender dal do úlohy naozaj všetko a stačí jediný pohľad do jeho očí, aby ste okamžite pochopili Macbethovo šialenstvo.
Sedem (réžia: David Fincher, 1995)
Sedem hriechov, sedem vrážd. Detektív Somerset (Morgan Freeman) a nováčik Mills (Brad Pitt) sú na stope brutálnemu vrahovi.
Ten si vzal inšpiráciu z biblických siedmich smrteľných hriechov a rozhodol sa zavraždiť predstaviteľa každého z nich. Šialenec však má pre oboch detektívov pripravené ešte nejedno nepríjemné prekvapenie.
Dnes už kultová, temná kriminálka Davida Finchera sa môže pochváliť špinavou mestskou atmosférou, výborným scenárom a depresívnosťou so skazenosti okolitého sveta. Pitt a Freeman excelujú, ale majstrovský výkon odviedol aj na malom priestore najmä Kevin Spacey. Jeho kreáciu si určite už navždy zapamätáte.
Mulholland Drive (réžia: David Lynch, 2001)
Jedno z majstrovských diel Davida Lyncha je pozoruhodným noirovým thrillerom so silným surreálnym podtónom. Mladá Betty (Naomi Watts) prichádza do Los Angeles s cieľom stať sa slávnou herečkou. Narazí však na neznámu ženu (Laura Harring), ktorá trpí stratou pamäti a spoločne s ňou sa rozhodne pátrať po jej minulosti.
Obe ženy však čaká prepad do hlbokej temnoty. Lynchova snímka obsahuje hneď niekoľko scén, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny horor. Pokiaľ sa vám podarí naladiť na tón filmu, budete odmenení nielen poriadne mrazivým, ale aj ohromne emocionálnym zážitkom.
Siedmy kontinent (réžia: Michael Haneke, 1989)
Silná káva, ale ak ju strávite, dostanete kryštalicky vydestilovaný des. Michaelovi Hanekemu na to stačil obraz zo života jednej obyčajnej rodiny.
Tá sa rozhodne vykonať čin, ktorý nie je ľahké vyložiť. Základná dejová kostra slúži režisérovi na poukazovanie prázdnoty v medziľudských vzťahoch, latentnú depresiu a bezcieľnosť človeka v súčasnom svete.
Nikdy to však nerobí prvoplánovo a už rozhodne sa nedočkáte žiadneho moralizovania. Haneke nám proste a jednoducho len nastavil zrkadlo, v ktorom sa zračí absolútna absurdita našich životov.
Neprehryzne to každý, ale mraziť vás z tohto filmu bude ešte dlho. A pokiaľ nebudete mať dosť, určite siahnite aj po iných Hanekeho dielach. Podobnú silu totiž len málokde nájdete.
Dogville (réžia: Lars von Trier, 2003)
Ani Lars von Trier si (podobne ako Haneke) nekladie vo svojich filmoch žiadne servítky a servíruje nám svoj neutešený pohľad na spoločnosť a ľudstvo ako také. Mladá Grace (Nicole Kidman) nájde útočisko pred gangstermi v mestečku Dogville.
Za to, že ju obyvatelia prichýlia, sa im Grace musí odvďačiť domácimi prácami. Nároky obyvateľov mestečka sa však pomaly zvyšujú.
Dogville je krutý, depresívny a smutný film. Zaujme nevšednou formálnou stránkou a nič neprikrášľuje. S cynickosťou ukazuje na zlo v nás a okolo nás. A práve preto je maximálne pôsobivý a bezchybný (vrátane geniálne zdrvujúceho záveru).
Kladivo na čarodějnice (réžia: Otakar Vávra, 1969)
Na prvý pohľad nevinný pokus starej žobráčky o krádež hostie odštartuje jedny z najväčších čarodejníckych procesov, aké sa kedy na území Čiech udiali.
Do mesta Šumperk prichádza inkvizítor Boblig z Edelstadtu (Vladimír Šmeral) a pomocou mučenia a manipulácie začne odsúdeným "čarodejniciam" podsúvať mená bohatých rodín a občanov, ktorí sa tiež mali zúčastňovať čarodejníckych obradov.
Mimoriadne mrazivé vyobrazenie šialenej doby, cynizmu, krutosti a fanatizmu. Na autenticite pridáva, že sa autori inšpirovali priamo dochovanými spismi a súdnymi zápismi o čarodejníckych procesoch z rokov 1678-1695. Pozoruhodné je, že dielo môžeme čítať aj ako alegóriu na vykonštruované komunistické procesy v 50. rokoch.
Duel (réžia: Steven Spielberg, 1971)
Jeden z prvých filmov dnes už legendárneho Stevena Spielberga je dokonalou ukážkou toho, ako sa z mála dá vyťažiť maximum. Obchodný cestujúci Mann (Dennis Weaver) cestuje vo svojom aute na poradu so šéfom. Na ceste za ním sa však objaví kamión šoférovaný tajomným vodičom.
Ten začne Manna prenasledovať, snaží sa jeho auto vyhodiť z cesty. Rutinná cesta sa okamžite mení na boj o holý život. Výborná práca s napätím, perfektný Weaver v hlavnej úlohe a atmosféra nefalšovanej úzkosti a desu. To všetko z Duelu robí snímku, ktorú by ste si nemali nechať ujsť.
BONUS: Queen of Earth (réžia: Alex Ross Perry, 2015)
V našich končinách bohužiaľ nie veľmi známy film je perfektným príkladom ultimátneho psychologického teroru. Pritom dej neznie nijako dramaticky. Catherine (Elisabeth Moss) sa po smrti svojho otca a nepríjemnom rozchode s priateľom na istý čas nasťahuje k svojej najlepšej kamarátke Virginii (Katherine Waterston).
Ich vzájomný vzťah sa však pomaly začína rúcať. Vyzdvihnúť treba najmä fenomenálny výkon Elisabeth Moss a miestami priam nefalšovane hororovú atmosféru. Film nesadne každému, ak však máte radi nezávislú tvorbu, určite Queen of Earth dajte šancu.
