Lotta Love vlastní školu, kde ženy učí zdravému sebavedomiu a sebaláske. Na jej kurze burlesque zistíš oveľa viac než len to, ako byť sexi.
Za prezývkou Lotta Love sa skrýva zvodná umelkyňa a zakladateľka školy burlesque, ktorá sa nebojí nahoty a pozornosti. Vlastní Bratislava Burlesque Academy na Štefánikovej ulici a ponúka kurzy pre začiatočníkov aj pokročilých. Mimo to aktívne vystupuje a v šteklivých pózach zvádza publikum. V našom rozhovore nám prezradila, čo znamená burlesque, ako sa k nemu dostala a čo na tomto umení najviac zbožňuje.
Možno nie všetci vieme, čo to ten burlesque vlastne je. Skús nám ho priblížiť.
Formulka znie, že je to umenie zvádzania, odhaľovania sa a budovania túžby. Nie je to tanečný štýl, ani naše kurzy nie sú tanečné. Je to niečo medzi divadlom, tancom a inými umeleckými kategóriami, ktoré si môže každý prispôsobiť podľa seba. Napríklad ak vie niekto robiť gymnastiku, môže ju do toho zakomponovať. Ak je dobrý s ohňom, urobí k tomu ohňovú show. Dokonca môžeš vystúpenie kombinovať aj so stand up comedy. Je to veľmi kreatívne. Pôvod je v Európe, no najviac sa spopularizoval v Amerike.
Nejde o striptíz, neodhaľujeme sa úplne. Vždy máme zakryté bradavky a spodok. Na naše vystúpenia chodia viac ženy a páry. Ide skoro o špeciálny večer, chceme, aby naše publikum malo pocit glamouru. V prvom rade to nie je vôbec o vzrušení ako takom. Nie je dôležité to, že sa ideme vyzliecť, ale to, ako sa vyzliekame.
Ako si sa k nemu dostala?
Tancovala som už asi od 11 rokov a keď som išla študovať do zahraničia, chcela som s tým nejako pokračovať. Tak sme so spolužiačkou našli burlesque kurz. Zo začiatku mi to prišli veľmi nudné, ja som bola zvyknutá na choreografie a tanečné veci, zatiaľ čo toto bolo skôr divadelné, išlo o také sexi zvádzanie. Nevedela som tomu prísť na chuť, ale na poslednej hodine, kedy sme sa už začali odhaľovať, som sa do burlesque zaľúbila.
Čo ťa na burlesque najviac zaujalo?
Priťahovala ma nahota, bolo to niečo úplne iné než to, čo som robila doteraz. Postupne som sa do toho dostala, začala som si zisťovať aj históriu a pozorovať všetko, čo za tým stojí. Vedela som, že na Slovensku nič také nie je a keď som sa vrátila, chcela som v tom pokračovať.
Kde si žila v zahraničí a čo si tam študovala?
4 roky som študovala marketingovú komunikáciu na Komenského a potom ročného mastera v Škótsku, v Edinburgu.
Spomínala si, že si tancovala od detstva. Aké štýly ťa bavili, čomu si sa venovala?
Začínala som v súbore, potom prišlo obdobie hip-hopu, takže som začala s tým a neskôr som experimentovala aj s inými pohybovými aktivitami ako pantomíma či divadlo. Vždy ma to ťahalo k performatívnemu umeniu, no pred burlesque som sa tomu nevenovala profesionálne.
Prečo si sa rozhodla otvoriť si školu burlesque?
Ako som už spomínala, chcela som sa tomu venovať aj po návrate na Slovensko. Vtedy tu ale nič také nebolo, takže som sa rozhodla začať učiť. S tým už potom prirodzene prišli aj nejaké vystúpenia. Hoci sme neboli profesionálne tanečníčky, veľmi nás to bavilo. Odvtedy sa nabalili koncepty, začali sme vystupovať aj komerčne. Celé sa to rozbehlo pred 4 rokmi, v roku 2014.
Čo všetko predchádzalo jej otvoreniu?
Najprv som si išla vlastnou cestou. Zúčastnila som sa viacerých kurzov vo Viedni, kde je veľká komunita burlesque. Tiež som chodila na workshopy v Štokholme. Musela som zistiť, ako celá komunita vlastne funguje, pochopiť tomu životnému štýlu, ktorý sa s burlesque spája, aby som mohla začať učiť.
Bola si na to sama alebo ti niekto pomáhal?
Zo začiatku som na to bola sama, no dievčatá mi vždy so všetkým pomohli, môj priateľ ma tiež podrží vždy, keď to potrebujem.
Ako vyzerá také vystúpenie burlesque?
Väčšinou je to individuálne číslo. Aj keď niekedy performujeme spoločne, je to skôr zriedkavejšie. Veľmi dôležitý je kostým a pracujeme s príbehom. Z histórie je známe, že toto umenie reagovalo aj na aktuálne témy a nebojí sa ani politiky. Často však predvádzame aj čisto beauty čísla, ktoré sú o ženskej kráse a ženskosti. Dievča sa potom s hudobným sprievodom vyzlieka a dodržiava pri tom choreografiu, ktorá ale nemusí byť úplne striktná. Dôležitý je aj výraz tváre, celé je to o emočnom spojení s divákom.
Existuje nejaký typ ženy, ktorý sa na burlesque hodí viac či menej alebo ho môže robiť každá?
Už som spomínala, že nie sme profesionálne tanečníčky ani žiadne modelky. Dôležité je pre nás ukázať variabilitu krásy. Tancujú u nás väčšie baby, vysoké, nízke aj chudé. Sú aj rôzne štýly toho, ako sa dá burlesque robiť a každému vyhovuje niečo iné. Môže to byť vtipné, smutné, dramatické, výber je na dievčati.
Môže sa to naučiť aj baba, ktorá je úplné drevo?
Určite, dôraz na choreografiu nie je až taký prísny ako pri klasických tancoch, netreba na to ani žiadne predošlé skúsenosti, pretože si každý nájde svoj vlastný štýl počas kurzov. Umenie burlesque je o zvodnosti, no niektorým babám to až tak nejde alebo sa v tom necítia komfortne. Preto si každá musí zadefinovať, ako chce vlastne vystupovať. Nemusí to byť nutne silene sexi. Do veľkej miery je to o hľadaní samej seba.
Aké kurzy ponúkate?
Začiatočnícky, pokročilý, prípravu na show a posledný kurz po show, ako byť lepším performerom. O ten začiatočnícky je asi najväčší záujem, zameriavame sa hlavne na to, ako byť zvodná. Využívame tie najtradičnejšie pomôcky ako župan, rukavičky, stoličku, pančušky. Učíme sa chodiť na opätkoch a tváriť sa do zrkadla. Na poslednej hodine si vyrábame aj nálepky na bradavky, s ktorými potom cvičíme a dievčatá to baví asi najviac. Ten prvý kurz je super, ak si chce niekto zdvihnúť sebavedomie alebo niečo nacvičiť pre partnera.
Ako to funguje s choreografiou? Vytvára sa ju každú individuálne alebo ju tvoríš ty?
Baby si ju robia podľa seba. Ak sú to nejaké začiatočnícke čísla, snažím sa ich viesť, no je to vždy spoločná robota. Keď sa už dievčatá dostanú na vyšší level a vystupujú samé, choreografiu si vytvoria, akú chcú. To ale platí hlavne o profesionálkach, ktoré sa v tom už vedia hýbať. Ak sa stane, že nejaká baba vychodí kurz a ide prvýkrát na pódium, vtedy sa jej venujem a všetko cvičím s ňou, usmerňujem ju.
Aj keď burlesque nie je tradičným tancom, existujú v ňom nejaké základné pohyby, bez ktorých by nemohol fungovať?
Najdôležitejšia je asi chôdza. Sú štyri také najzákladnejšie kroky a volajú sa bump and grind a shimmy and shake. Vychádzajú z brušných tancov a hoochie coochie, čo sú provokatívne pohyby panvou, bruchom a zadkom.
Čo patrí ešte k neoddeliteľným súčastiam tohto umenia?
Určite make-up a celková úprava. Umelé mihalnice sú povinnosť, dôležité je aj výrazné líčenie. Používame trblietky, veľké objemné účesy, človek by mal vyzerať tak, že patrí na stage. Ja mám napríklad jedno číslo také, že mam na tvári nalepené kamienky a vlasy nasprejované na bielo.
Aká je najzložitejšia časť burlesque? Čo dá nováčikovi zabrať naučiť sa?
Najťažšie je neignorovať publikum, nie každý tiež dokáže udržať si originalitu a vymyslieť si vlastný štýl.
Čo na tom najviac miluješ ?
Veľmi ma baví nahota, baví ma aj pocit neistoty, tréma, tvoriť si vlastné čísla. Je super vidieť, ako sa človek vyvíja, mení, zlepšuje. Je tam strašne veľa levelov. V každom čísle sa snažím mať môj vlastný podpis, zatiaľ ním je to, že každé vystúpenie začínam bez toho, aby mi bolo vidieť do tváre.
Je niečo, čo ti robí problémy?
Mávam celkom trému, no nikdy ma to od burlesque neodradí. Vždy ale potrebujem mať niekoho, kto mi povie, že to dám a všetko bude v pohode.
Kde zvyknete vystupovať?
Vlastnú produkciu mám v Luna bare pod hotelom Kyjev a raz mesačne sme v Red Cat kabarete na Obchodnej. Chodíme aj na firemné akcie. V zahraničí vystupujem na festivaloch.
Aké festivaly burlesque vo svete existujú?
Teraz je už toho strašne veľa, je aj boylesque festival, na ktorom vystupujú iba muži. Konajú sa v Prahe, v Berlíne, pred 2 rokmi som sa dostala do New Yorku. Najväčší top je asi Štokholm.
Ponúkate aj nejaké iné kurzy ako burlesque?
Nedávno sme začali s decadance. Celé je to o rozvíjaní sexuality. Napríklad sme robili spanking (smiech), experimentujeme s footfetish a podobne. Väčšinou prídem s niečím, čo mi pripadá zaujímavé. Je to veľmi o dotykoch a hrách.
