Plasty nielenže znečisťujú prostredie, ale stávajú sa aj nebezpečným zdrojom potravy pre veľké množstvo morských živočíchov. Aké na to majú dôvody?
Niekto by možno povedal, že morské živočíchy sú príliš hlúpe na to, aby rozoznali plasty od skutočnej potravy. To však ani zďaleka nie je pravda. Sú to skúsení lovci, ktorých inštinkty sa vyvíjali milióny rokov, plasty sú tu však iba chvíľu, a tak sa im ešte živočíšna ríša nedokázala prispôsobiť. Nielenže voňajú, vyzerajú a znejú ako potrava, ešte tak aj chutia.
Plasty konzumuje až 180 druhov morských živočíchov od planktónu cez morské vtáky až po veľryby. Odpadky sa našli nielen v žalúdkoch rýb, ale dokonca aj vo vnútornostiach mušlí. Každoročne vypustíme do oceánov až 12,7 miliónov ton plastov, ktoré sa potom stávajú osudnými pre obrovské množstvo vtákov a rýb.
Napríklad planktón si vyberá svoju potravu podľa veľkosti. Majú presnú mieru na to, čo môžu a nemôžu zjesť. Ak sa dostanú k čiastočke plastu, ktorá spĺňa správne parametre, jednoducho ju považujú za jedlo. Niektoré druhy planktónu sa živia usadeninami na dne mora, tie sú z veľkej miery tvorené odpadom. Najnovšie štúdie dokazujú, že planktón konzumuje až 138-krát viac plastu, než sme sa pôvodne domnievali.
Pre také holotúrie môže byť konzumácia plastov jednoduchším riešením. Je pre ne ľahké ho uchopiť a získať tak potrebnú obživu.
Korytnačky si zase plasty často mýlia s ich obľúbenou pochúťkou, medúzami.
Plastové guľky zase vyzerajú ako rybie vajíčka, ktoré sú delikatesou pre mnoho druhov živočíchov.
Aby sme pochopili, prečo zvieratá jedia plasty, musíme pochopiť spôsob, akým si nachádzajú potravu. Nie všetky druhy lovia prostredníctvom zraku. Množstvo morských vtákov a rýb priťahujú plasty svojou vôňou. Chemická zlúčenina dimetylsulfid, ktorá sa nachádza v plastoch, dokáže dosiahnuť bod varu už pri teplote 37 stupňov. Pri tomto procese voní ako niektoré druhy varenej zeleniny.
Niektoré veľryby a delfíny lovia pomocou echolokácie. Zvuk, ktorý produkujú odpadky unášané vodnou hladinou, ich ľahko zmetie a považujú ich za konzumovateľné druhy rýb. "Echolokácia veľrýb je nesmierne citlivá. Aj napriek tomu ich často nachádzame mŕtve s plastovým odpadom v tráviacom trakte, v horších prípadoch majú v žalúdku rôzne časti automobil a iného odpadu vyprodukovaného človekom," hovorí Matthew Savoca z NOAA juhozápadného centra pre výskum morských živočíchov.
Niektorí vedci predpokladali, že modrá farba bude pre živočíchy najmenej príťažlivá, no napríklad korytnačky ju preferujú. Preto neexistuje jednotný meter na to, prečo sa niektoré druhy nechajú zmiasť plastom a považujú ho za jedlo.
Jeden z najmustnejších pohľadov sa podarilo zachytiť tímu BBC, keď uvideli samicu albatrosa, ktorá sa vrátila z lovu v oceáne. Miesto čerstvých rýb však svojim mláďatám priniesla plasty. Albatrosy sú inteligentné vtáky, ktoré dokážu putovať za potravou aj tisícky kilometrov a väčšinou lovia bez vážnejších problémov. Ako je teda možné, že aj oni sa nechali zmiasť odpadom? Kedže sú to vizuálne založení lovci, pravdepodobne im kus plastu pripomenul rybu či planktón, ktorými sa bežne živia.
Savoca, podobne ako ďalší odborníci verí, že príbeh albatrosej matky zasiahne ľudí natoľko, že sa obrátia chrbtom používaniu plastov a zvolia ekologickejšie materiály. Iba tak dokážeme zamedziť, aby sa odpad stával pre morské živočíchy potravou.
