Režisér The Perks of Being a Wallflower prichádza s adaptáciou úspešného románu, ktorá má potenciál niektorých divákov chytiť za srdce.
Wonder je jedným z tých projektov, ku ktorým vždy pristupujem tak trochu s obavami. Trailery totiž lákali na strašný doják, čo by nebol problém, ale skôr som sa obával, že režisér Stephen Chbosky (výborná coming-of-age dramédia The Perks of Being a Wallflower) z divákov bude žmýkať slzy až príliš prvoplánovo.
Ale herecké obsadenie a koniec-koncov aj režisér samotný mi dávali nádej, že sa možno dočkám slušnej a decentnej snímky.
10-ročný August "Auggie" Pullman je inteligentný chlapec, ktorý má rád Star Wars a vyznačuje sa talentom pre vedu. Narodil sa však s genetickým poškodením tváre a kvôli tomu bol svojou mamou (Julia Roberts) vzdelávaný doma.
Tá sa však následne rozhodne, aj napriek istým výhradám Auggieho otca (Owen Wilson), že by bolo dobré, keby Auggie nastúpil do klasickej školy. S tým sú zároveň spojené aj obavy. Ako deti prijmú Auggieho? Nebude pre nich len terčom krutého posmechu?
Snímka je adaptáciou rovnomenného románu R. J. Palacio a podľa vyššie uvedeného obsahu už určite máte približnú predstavu, čo sa vo filme bude diať. Máme tu dobráckeho hlavného hrdinu, ktorý si chce nájsť priateľov, samozrejme sa nájdu aj blbci, čo by ho radi šikanovali, avšak on sa ani napriek tomu nevzdáva. Čiže klasika.
Príjemne ma však prekvapilo, že snímka nie je len o Auggiem, ale svoj priestor dostáva aj jeho tínedžerská sestra Olivia (Izabela Vidovic). Tá totiž tiež bojuje so svojimi problémami a vzhľadom na to, že rodičia sa väčšinou točia okolo Auggieho, cíti sa osamelá.
Určité časti príbehu teda vidíme nielen z pohľadu Auggieho, ale aj Olivie, Auggieho kamaráta Jacka a Oliviinej kamarátky Mirandy. Najviac priestoru má samozrejme Auggie, ale aj tak je sympatické, že sa tvorcovia pokúsili uchopiť film trochu komplexnejšie.
Wonder je natočený pomerne konvenčne a neprekvapivo, ale sleduje sa celkom príjemne. Počas sledovania som však premýšľal, čo mi na ňom vlastne vadí a tým niečím zrejme bola až prílišná bezpečnosť. Tvorcovia skrátka nič neriskovali, nevybočili z danej schémy, naopak poctivo odškrtávali všetky povinné políčka.
Vďaka tomu nebude mať divák problém odhadnúť, ako sa bude dej vyvíjať dlho dopredu. Chbosky je našťastie celkom zručný režisér, takže dokáže počas filmu obratne balansovať na hrane decentnosti a patetického gýča.
Žiaľ, miestami tento boj nie celkom zvláda a v závere už naplno prehráva. Vyobrazenie šikany je napríklad veľmi jemné, dozvieme sa, že zlí žiaci vlastne nie sú úplne zlí a všetko je vlastne fajn. Skrátka, ak hľadáte trochu toho krutého realizmu, ste na zlej adrese.
Wonder je skôr takou rozprávkou zo života pre celú rodinu. Podobný výsledok sa asi dal očakávať, napriek tomu musím povedať, že v závere som sa už nad tým pátosom a všeobecnou láskou len cynicky usmieval.
Viem si predstaviť, že v rukách menej schopných tvorcov by tento film skončil katastrofou. Našťastie, režisérovi výrazne pomáhajú herci. Najmä malý Jacob Tremblay opäť potvrdzuje, že s ním treba počítať do budúcna. Opäť predviedol výborný výkon. Snáď bude v podobnom štýle pokračovať a nepohasne, tak ako iné detské hviezdy.
Poctivé výkony predviedla aj Julia Roberts (a to ju príliš nemusím) a Owen Wilson, hoci ten nemá toľko priestoru. Vyzdvihol by som aj ostatné decká, predovšetkým Noaha Jupeho a Izabelu Vidovic. V malej roličke potešil aj Mandy Patinkin v úlohe dobráckeho a chápavého riaditeľa.
Zhrnuté a podčiarknuté, Wonder je konvenčne a predvídateľne vyrozprávaným dojákom, ktorý sviatočných návštevníkov kín určite rozplače. Obsahuje trochu toho poučenia, štipku humoru a instantné emócie. Skúsenejší divák však veľmi rýchlo odhalí, že Wonder je skôr šikovne poskladaným kalkulom útočiacim na vaše slzné kanáliky.
K jeho dobru treba pripočítať, že väčšinu stopáže to nerobí príliš okato. Škoda, že moje oči ostali suché. Asi som to tvorcom príliš neveril. Pokiaľ ale chcete nevytŕčajúcu a celkom príjemnú dramédiu, rozhodne do kina zájdite. Pokojne aj s celou rodinou. 6/10
