Toluén, miešaný pervitín či acetón alebo to, čo fetuje najnižšia spoločenská vrstva.
Drogy sú medzi mladými ľuďmi stále nebezpečne populárne. Zvyčajne chce mnoho z nás skúšať nové veci a zažiť ten jedinečný pocit, čo sa mierne prejaví aj na obsahu peňaženky, no všetko v rámci medzí. Desať eur za gram trávy či koleso nie je nič nerozdýchateľné, no pre ľudí na samom konci spoločnosti ide o nepredstaviteľné peniaze, z ktorých sa dokážu najesť aj na celý mesiac.
Problémom však je, že takíto ľudia peniaze často neinvestujú do potrebných vecí ako teplé oblečenie, potraviny či dokonca noci strávené v ubytovniach pre bezdomovcov. Samozrejme, mnoho z nich je zmáhaných závislosťou, no skrátka, plno z nich investuje mnoho zo svojich finančných zdrojov práve do drog, omamných či psychotropných látok.
Nečisté prášky
Samozrejme, väčšina drog nie je práve lacnou záležitosťou a ľudia povaľujúci sa pri Pentagone či na hlavnej stanici si nemôžu dovoliť ani solídny prášok pervitínu, a to aj napriek tomu, že rozhodne nejde o tú drahšiu drogu. Plno chudobných ľudí užívajúcich drogy sa tak musí spoľahnúť na nezdravé zmesi, kde je pôvodnej drogy len niekoľko percent a účinná látka je zmiešaná s absolútnym odpadom.
Medzi najpopulárnejšie a najlacnejšie verzie toho, ako doplniť čistý pervitín, patria napríklad destiláty kyseliny sírovej, jód, lítium, červený fosfor či kyselina chlorovodíková. Z hodín chémie dobre vieš, že spomínané veci sú vysoko jedovaté látky schopné leptania kože i vnútorných orgánov.
Miniatúrne množstvo takýchto aditív pridávaných do čistých práškových drog je vyvážené tak, aby jedna dávka nespôsobila vážne následky, no pravidelné užívanie si ich na svedomie pripísať môže. Samotné spomínané látky môžu mať často podobné účinky ako drogy, ku ktorým sú primiešavané, no tak jednoduché to nie je. Okrem zdravotných účinkov totiž môžu nepriaznivo pôsobiť na psychiku človeka a samotný výsledok je samozrejme omnoho horší, ako keď by človek požil čistý prášok.
Piko nie je jediné
Samozrejme, pervitín (metamfetamín) nepatrí medzi jedinú drogu, ktorá je miešaná. Vlastne, takmer každá omamná či psychotropná látka, ktorú ulica prezýva slovom "droga", si zachovala čistý štít. Medzi dookola omieľané príklady patrí napríklad kokaín. Ak nakupuješ v centre hlavného mesta počas piatkovej noci, za pár desiatok eur dostaneš totálny hnus. Ak chceš ako-tak pravý prášok, suma sa veľmi rýchlo vyšplhá nad sto eur za gram.
Zvláštny odsek treba venovať heroínu, ktorý v čistej forme patrí medzi tie najdrahšie substancie. Riedený heroín však poväčšine nemá až tak hrozivé účinky ako miešaný pervitín. Do látky sa totiž zvyčajne pridávajú nevinnejšie látky, spomeňme napríklad škrob, sódu bikarbónu, sušené mlieko či obyčajný cukor (sacharóza). Našli sa však i prípady s kofeínom, jedom pre potkany či talkovým práškom.
Aj marihuana je niekomu príliš drahá
Pri odporných chemických zlúčeninách ešte chvíľu zostaneme, aj keď sa tentokrát vydáme úplne iným smerom. Látka, ktorá nás v marihuane uvádza do vysokého stavu, sa nazýva tetrahydrokanabinol a ako väčšina molekúl nájdených v prírode, dá sa vyrobiť aj v laboratóriu.
Ľudia časom prišli na to, že pokiaľ budú vyrábať látky s podobným usporiadaním molekúl, no niektoré atómy budú trošku odlišné, má to nejaké výhody. Napríklad, vysoký stav môže trvať dlhšie či silnejšie, výroba je lacnejšia či sa vyrobí väčšie množstvo drogy z lacnejších surovín. Vznikajú tak marihuanové náhrady, syntetické kanabionidy, ktoré boli pred niekoľkými rokmi postrachmi britských a amerických ulíc pod názvami ako Spice alebo K2.
Ľudia jednoducho prichádzali o kontrolu nad vlastným telom a stali sa z nich tieňové bytosti, ktoré len bez vlastného vedomia prechádzali temnými uličkami mesta a neprejavovali záujem o akúkoľvek interakciu s okolím či s inými živými bytosťami.
Lacné víno len ako brzda
V prvom rade treba otvoriť tému, či je alkohol droga. Odpoveď je, že podľa slovenskej legislatívy nie, pretože tá termín droga ani nepozná. Máme však odlišné zákony pre omamné a psychotropné látky a pre alkohol. Vo svete je alkohol väčšinou považovaný skôr za depresant, teda za látku negatívne ovplyvňujúcu životné funkcie človeka.
Paradoxne, samotné účinky alkoholu predsa len spadajú do definície slova droga a lacné biele či červené patrí medzi najčastejšie požívané kúsky alkoholu najnižšími vrstvami spoločnosti. Litrík v plastovej fľaši dnes naozaj nie je ťažké zohnať za pár desiatok centov. To sa však samozrejme prejavuje aj na kvalite.
Neodolajú ani tvrdému
Lacné víno v PET fľaši alebo tetrapakovej krabici od džúsu síce je jasným symbolom bezdomovcov vysedávajúcich na autobusových zastávkach či lavičkách v parku, aj tí si však občas doprajú silnejšiu kávu.
Fľaša Jägermeistera však nie je pre nich to pravé, miesto toho dávajú prednosť lacným fľašiam čohokoľvek, v čom je alkohol. Okena, Alpa či dokonca technický lieh ľudí dokážu opiť za lacný peniaz. Problémom však ostáva, že tekutiny obsahujú iné, nebezpečné látky a rozhodne by sa nemali popíjať.
Niektoré veci nikdy neskúšaj
Zneužívanie látok na sfetovanie sa je v dnešnej spoločnosti bežné a zrejme nič nie je tak dobrým príkladom na nižších spoločenských vrstvách ako rozpúšťadlá. Ide o chemicky vyvinuté látky slúžiace na rozpúšťanie iných látok. Spomeňme benzén, acetón a predovšetkým toluén. Používajú sa v ťažkom priemysle, v čistiacich prostriedkoch a acetón napríklad v odlakovačoch na nechty.
Výpary sú charakteristické vôňou niekde medzi liehom a benzínom a áno, dá sa z toho sfetovať. Rozpúšťadlá ničia fyzickú stavbu tela i intelekt - presne to, čo by si očakával od vdychovania pár odlakovaču na nechty. Podobné látky možno kúpiť v obchodoch s farbami a lakmi za pár eur a poskytujú uvoľnenie od tvrdej reality, pristátie späť na lavičku však býva po každom výlete bolestivejšie.
Refresher v žiadnom prípade nenavádza na užívanie omamných či psychotropných látok a každé takéto konanie odsudzujeme.
