Aj slovenská móda má svoje vlastné tempo, pribúda dizajnérov, ktorí tvoria poctivo a s ohľadom na životné prostredie.
Obchody sú prepchaté najrôznejšími trendovými kúskami, ktoré sa väčšinou vypredajú ako teplé rožky. Nečudo - predstava pekných vecí za lacný peniaz je stála lákavá pre množstvo ľudí. No pribúda aj tých, ktorí reálne rozmýšľajú nad tým, čo vlastne nakupujú. Veľa v tomto smere robí nielen samotná pochybná kvalita, ale aj šíriaca sa osveta o zlých podmienkach pre pracovníkov tovární. Nehovoriac o tom, že nadmerné vytváranie odpadu z vyradeného oblečenia škodí aj nášmu životnému prostrediu a v konečnom dôsledku i ľudskému zdraviu. Agresívne látky v textíliách totiž dokážu narobiť ľuďom s citlivou pokožkou nemalé problémy.
Aj na základe týchto faktorov sa začína dariť udržateľnej móde, veciam vyrobeným z kvalitných materiálov a poctivou ručnou prácou v lokálnych podmienkach. Hovorí sa tomu aj pomalá či poctivá móda, respektíve slow fashion. Tomuto konceptu sa začína dariť aj u nás na Slovensku, kde sa jej venuje niekoľko zapálených dizajnérov či dizajnériek. Napokon, v minulosti bolo úplne bežné, že ľudia si mohli dovoliť len niekoľko kusov oblečenia. To však vydržalo nesmierne dlho, čo mladá generácia neraz zistí, keď vyloví perfektne zachovalé veci zo skrine svojich babičiek. Nehovoriac o nadčasovosti a nositeľnosti aj v tomto storočí. To sa ale nedá povedať o všetkom, čo je súčasťou dnešnej módy, a preto vznikajú značky vracajúce sa k poctivému princípu tvorby odevov.
Oblečenie, tašky či topánky zhotovené v lokálnej dielni sú nielen kvalitné, ale aj originálne, vyrobené s ohľadom na životné prostredie aj ľudskú prácu. A ich majitelia či majiteľky si ich o to viac vážia. Značky založené na príncípe slow fashion neprahnú po sezónnych trendoch, po tom, čo predávajú a nosia skoro všetci, majú svoj vlastný štýl a aj tempo. Slow fashion je úplným opakom takzvanej fast fashion, teda rýchlom prinášaní nových trendov či kolekcií a masovej výrobe oblečenia. Tí, ktorí vyznávajú princíp slow fashion, pritom často mali skúsenosti s tým, že ich šatníky boli prepchaté modernými a lacnými kúskami. Tie však v skutočnosti takmer vôbec nenosili alebo mali len krátku životnosť.
Podobne na tom bola napríklad aj Slovenka Martina Mareková Kuipers so svojou značkou Bartinki, ktorú sme ti predstavili len nedávno. Sama mala doma kilogramy oblečenia, topánok či kabeliek, a tak sa rozhodla už viac zbytočne nenakupovať. Neskôr sa dostala k tvorbe oblečenia z odpadových materiálov, premene starých vecí na nové, čomu sa hovorí upcycling. Zároveň je vyznávačkou slow fashion. Spolupracuje s krajčírkou sídliacou na Slovensku, pričom dáva pozor na to, aby bol každý kúsok strihaný s ohľadom na spotrebu materiálu. Jej oblečenie sa teda šije na Slovensku, no kamenný obchod funguje v Holandsku.
Martina však nie je jediná Slovenka, kto zasvätil svoju prácu princípu slow fashion. Za zmienku stojí napríklad aj móda od Ushyté, značky založenej ešte v roku 2009. Práve slovo ušité, respektíve šitie zachytáva celú podstatu tohto projektu. Veľký dôraz sa však kladie aj na samotné materiály, medzi ktorými nechýba napríklad organická bavlna. Z dielne Ushyté vzišlo napríklad už aj pár svadobných šiat. Všetky modely však charakterizuje nielen poctivosť, ale aj jednoduchosť strihov či nadčasovosť. Za značkou stojí dizajnérka Johanna Grigarová.
Zaujímavým počinom je aj značka We are not sisters. Stoja za ňou kamarátky Lucia Jarošová a Tamara Tóthová Markovičová. Orientujú sa na výrobu minimalistického oblečenia pre ženy, pričom kladú dôraz na inovatívne detaily. Svoje odevy charakterizujú ako „multifunkčné oblečenie so zmyslom pre humor“. Značka má základňu na Slovensku, je však orientovaná na medzinárodný trh. Vo svete je totiž slow fashion hotový pojem a za svoje nadčasové odevy sa naozaj nemusia hanbiť ani medzi väčšími menami. Lucia a Tamara zdôrazňujú, že kvalitné materiály nakupujú len od európskych výrobcov, celá spolupráca je tak založená na tíme talentovaných ľudí z celej Európy. Dizajnérky zároveň pripomínajú, že im záleží na environmentálne a spoločensky zodpovednom prístupe.
Svoje meno si už dávnejšie vybudovala aj značka Nehera, pôvodne založená ešte v 30. rokoch minulého storočia československým vizionárom Jan Neherom. Využiť nadčasové dedičstvo lokálnych krajčírskych štúdií a vzkriesiť značku sa podarilo v roku 2014 manželom Zdútovcom. Pracujú s prírodnými materiálmi, značku charakterizuje hmatateľné remeselné spracovanie. Dôraz sa kladie na detaily, jedinečné tvary aj kvalitné textílie. Nehera by sa dala označiť aj za luxusnú značku, ktorú dobre poznajú i vo svete. Spája v sebe výhody východoeurópskeho prístupu ku kolektívnej práci i kreativite a západnú kvalitu, eleganciu, zameranie na detail a individualitu štýlu. A práve Slovensko ako hraničné pásmo medzi Východom a Západom je pre ňu ideálnou základňou.
Aj v domácom prostredí či vo voľnom čase sa dajú nosiť veci nesúce prívlastok slov fashion, a to vďaka značke Lull. Na začiatku toho celého bol pritom jeden župan. Vznikol spojením síl zakladateľky Zuzany Bačkádyovej a šikovnej krajčírky. Ako priznala Zuzana na blogu, začiatky boli ťažké, ale aj odvážne. Bolo veľkým problémom zohnať látky, no nájsť kvalitných dodávateľov bolo potrebné, aby to celé dávalo zmysel. Zakladateľka sa tiež priznala, že na začiatku šiť nevedela. Nakoniec všetko dobre dopadlo a filozofiou značky sa stali štýlové a zároveň pohodlné veci na doma. Lenže ako sa rozširoval tím, tak prichádzali ďalšie a ďalšie nápady. Výsledom bolo Lull Loungewear, keď na svet prišli nohavice, mikiny, tričká či šaty. Naďalej pritom platí, že materiály musia byť kvalitné, príjemné a vyrobené v súlade so životným prostredím.
Ten, kto nechce podporovať komerčné značky, ale dať šancu veciam, ktoré už nosil niekto iný, zamieri hlavne do čoraz populárnejších second handov. Nákup v takýchto obchodoch má svoje výhody - ušetríš a získaš originálny kúsok, aký neuvidíš len tak na hocikom. Second handy tak aspoň trochu prispievajú k eliminovaniu textilného odpadu, pretože vďaka nim sa veci nemusia vyhodiť, ale poputujú do skrine k niekomu, kto ich ešte rád vynosí. A potom sú tu ešte „sekáče“, ktoré svoj prístup k obnoseným veciam povýšili na celkom inú úroveň.
Svoje meno si už vybudoval projekt Nosene, kde nakúpiš veci z druhej ruky, pričom časť sumy putuje na pomoc týraným ženám. Lenže Nosene má aj svoju vlastnú kolekciu Renewals by Nosene. V rámci nej sa vyrába oblečenie z textiného odpadu alebo poškodených materiálov. Do predajne sa tak dostanú ako celkom nové a originálne kúsky, aké inde nenájdeš. Preto môžeme povedať, že aj Nosene podporuje princíp slow fashion, a to v Bratislave i Banskej Bystrici, kde sa nachádzajú jeho predajne.
A ešte jedno meno na záver. Za zmienku totiž stojí i mladá dizajnérka Maja Božovic. Exotické priezvisko má vďaka tomu, že pochádza zo Srbska, na Slovensku vyštudovala odevný dizajn. Priznala však, že Slovenky ju svojím štýlom obliekania zo začiatku poriadne prekvapili, najmä keď videla na ulici pekne oblečenú ženu, no s turistickými topánkami na nohách. Na druhej strane, podľa nej by jednoducho neprešlo, aby si ľudia na Slovensku obliekali nefunkčnú, ale za to výraznú módu, ako je to napríklad v Paríži. V rámci svojej tvorby vyznáva Maja tiež princíp slow fashion. Používa prírodné materiály, ale nebojí sa siahnuť ani po tých netradičnejších, vie, ako využiť napríklad drevo. Vystúpila aj na Fashion Live! so svojou kolekcou Luxury problems.
