„Čo sa týka receptov, veľa z nich pochádza z kuchyne mojej mamy, priateľovej mamy a babičky."
Veronika Čopíková je mladá a ambiciózna žena, ktorá síce priznáva, že je občas trochu lenivá. Jej blog s názvom Lenivá kuchárka, ktorý začala tvoriť pred vyše dvoma rokmi sa teší úspechu a tento rok jej dokonca udelili ocenenie Blogerka roka 2017 v Gastronómii. Čomu sa venuje Veronika popri vareniu, aké má plány do budúcnosti a či by chcela niekedy vlastnú cukráreň sa dočítaš v rozhovore s ňou.
Veronika, ahoj! Ľudia ťa poznajú aj pod menom Lenivá kuchárka. Čo tento pseudonym predstavuje?
Ahojte. Lenivá kuchárka predstavuje tak trochu éterickú bytosť, ktorá sa v dnešnej uponáhľanej dobe snaží stihnúť a zvládnuť všetko. Preplnené diáre (áno, mám ich viacero), prázdnu chladničku, neporiadok v byte, čas na priateľov a hlavne čas na samú seba. Tiež patrím medzi tých ľudí, ktorí chcú do 30-tky stihnúť všetko a pritom mať čas aj na aktívny oddych. Výsledkom tejto snahy bolo vytvorenie pseudonymu Lenivá kuchárka, pod ktorým sa ukrývajú rýchle, zdravé a jednoduché recepty, teda spĺňajú podmienku rýchlosti, jednoduchosti a zdravosti, toho, čo chceme nášmu telu dopriať aj napriek časovej vyťaženosti.
Kedy vznikol nápad ísť robiť foodblog a prečo?
Foodblog som založila približne pred dvoma rokmi, pár mesiacov potom, ako sme sa spolu s priateľom presťahovali do vlastného spoločného bývania. V tom čase som študovala, takže času bolo veľa aj málo, podľa toho, či vrcholilo skúškové alebo bol začiatok semestra. V závislosti od výkyvov v škole a s tým spojeným nedostatkom času sa u mňa striedalo aj moje varenie a pečenie. Priznám sa, že v čase skúškového som robila všetko možné okrem učenia, čo u mňa v praxi vyzeralo ako pečenie muffinov, jablkového koláča, sušienok a všelijakých ďalších sladkých dobrôt. A keďže som sa o svoje úspešné a niekedy aj neúspešné pečiace výsledky chcela podeliť so svetom, vznikol blog Lenivá kuchárka. Ďalším dôvodom založenia môjho foodblogu bola tiež moja snaha ukázať ľuďom, že napiecť sa dá jednoducho a rýchlo, s použitím kvalitných surovín a hlavne s menším množstvom cukru. Pri pečení koláčikov sa snažím minimalizovať množstvo cukru do takej miery, aby bol koláčik chutný, ale zároveň nebol presladený, takže moje pravidlo znie 100 g cukru a nie viac, ak je to možné.
V júni si doštudovala školu. Teraz máš nové zamestnanie a venuješ sa aj blogu. Nie je to časovo náročné?
Do júna tohto roka som ešte študovala, takže blogovať bolo pre mňa jednoduchšie. V lete som si dopriala kratšiu prestávku na oddych a premýšľanie, kam sa uberať ďalej a od septembra už pracujem. Som analytičkou v Centre lepšej regulácie, kde sa v našom tíme snažíme o zníženie administratívnej záťaže a byrokracie pre živnostníkov a malých a stredných podnikateľov. Táto práca ma baví, pretože ja sama by som rada v budúcnosti podnikala, a preto je aj v mojom záujme, aby boli zákony čo najjednoduchšie a dane a odvody čo najnižšie. Skĺbiť prácu na plný úväzok s blogom je časovo náročné, ale je to pre mňa priestor na zlepšovanie sa v mnohých oblastiach, a zároveň aj príležitosť podeliť sa o výsledky mojej práce. A nesmiem zabúdať ani na mojich fanúšikov, ich spätná väzba mi pomáha vo chvíľach, keď sa chcem prepadnúť do iného časopriestoru.
Keď vravíš o podnikaní, plánuješ v budúcnosti viac preraziť v gastre?
Veľmi rada by som v budúcnosti v oblasti gastra podnikala. Mať vlastnú malú cukráreň s poctivými zákuskami z kvalitných a sezónnych ingrediencií s použitím menšieho množstva cukru, krásnym priestorom a milou obsluhou, je taký môj malý veľký sen. Uvedomujem si však, že podnikanie v tejto oblasti patrí medzi jedno z najťažších, nakoľko je potrebné splniť normy, byť odborne spôsobilý, mať kapitál na rozbehnutie a prísť s niečím novým, čo dokonale uspokojí chuťové poháriky zákazníkov. Zároveň sa mi zdá, že trh je už preplnený a ak sa mi raz podarí otvoriť sladkú výrobňu, musí byť dokonalá, aby sa z nej stalo trvalo udržateľné miesto, ktoré bude existovať aj po niekoľkých rokoch.
Recepty si vymýšľaš sama?
Čo sa týka receptov, veľa z nich pochádza z kuchyne mojej mamy, priateľovej mamy a babičky. Vždy keď u nich niečo dobrého ochutnám, už si pýtam recept, aby som si ho mohla odskúšať doma a následne ho uverejniť aj na blogu. Okrem sladkých dobrôt mám veľmi rada aj hrejivé polievky, pretože sú jednoduché a zároveň veľmi sýte. Pri nich čerpám inšpiráciu od babičky, ktorá je na rýchle polievky pripravené z pár ingrediencií expert. ☺ Okrem rodinného kruhu čerpám inšpiráciu aj z iných blogov, kníh a filmov, tam si väčšinou pozriem recept a ingrediencie a nakombinujem si to podľa toho, čo v kuchyni bežne používam a čo mám práve po ruke.
Kde berieš inšpiráciu?
Inšpiráciu čerpám takmer všade. Na trhu a v obchodíkoch, kde nakupujem, v reštauráciách a kaviarňach, kde rada ochutnávam a spoznávam nové chute, na stovkách krásnych foodblogov, na sociálnych sieťach, v seriáloch a knihách, ktoré sa týkajú jedla, alebo oň zavadia aspoň okrajovo. Skrátka jedlo je takou mojou dennodennou obsesiou a niekedy sa mi o ňom už aj sníva.
Tvoj blog je veľmi prácne a pekne spracovaný. Všetko okolo neho si vymýšľaš sama?
Ďakujem krásne. Čo sa týka blogu, mojou najväčšou podporou a zároveň partnerom v tomto mojom blogovom projekte je môj priateľ. Každý z nás rieši niečo, obaja sme kreatívne typy, ktoré radi skúšajú niečo nové, takže spolu prechádzame od začiatkov založenia blogu, chvíľkové pauzy, snahu zlepšovať sa vo fotografii a tvorbe videoreceptov, až po upratovanie neporiadku, ktorý zostane po našom fotení a vytváraní kompozícií jedla. Takže sme na to dvaja plus cez letné prázdniny sa k nám spolu so zoznamom receptov, ktoré tento rok už musíme upiecť, pridá aj moja mladšia sestra Barbara.
Ingrediencia, bez ktorej by si sa nevedela zaobísť?
Tých ingrediencií by bolo asi viac. Ale ak by som si mala vybrať jednu, ktorá v mojej chladničke nikdy nechýba, tak okrem vajec či masla by to bolo aj mascarpone. Som taký sladkomilec, ktorý musí minimálne raz za týždeň upiecť nejakú sladkú dobrotu a z mascarpone sa toho dá vyčariť veľa.
Je jedlo, ktoré vyslovene nemáš rada, alebo ho nezješ?
Rada ochutnávam všetko možné, aby som si rozšírila chuťové obzory, takže aj teraz zatiaľ tvrdím, že ak sa raz naskytne možnosť ochutnať nejaké chrobáky, tak to zvládnem (smiech). Ak ale zablúdim do kuchyne môjho detstva, vyslovene nemám rada rezance s kapustou. Je to pre mňa také nemastné-neslané jedlo a hlavným problémom asi je, že nie je sladké... ☺
Ktorá kuchyňa je tvoja najobľúbenejšia?
Okrem slovenskej kuchyne mám veľmi rada aj taliansku kuchyňu. Obdivujem to, ako dokážu z pár ingrediencií v priebehu niekoľkých minút spraviť chuťovo úžasné a sýte jedlo. Zároveň kladú dôraz na kvalitu ingrediencií a sezónnosť. Zo slovenskej kuchyne mám rada tradičné recepty ako od babičky, ktoré sa snažím upraviť na chuťovo stále výborné a pritom zdravšie alternatívy.
Získala si ocenenie Blogerka roka 2017. Čo ti tento úspech priniesol?
Tohtoročná výhra v súťaži Bloger roka 2017 bola pre mňa úžasnou spätnou väzbou a zároveň prekvapením. Do súťaže som išla s tým, že získam odozvu od odbornej poroty, ktorá by ma mohla usmerniť a posunúť ďalej, ani mi nenapadlo, že by som mohla vyhrať, nakoľko na Slovensku je veľmi veľa krásnych foodblogov, ktoré s nadšením sledujem. Vďaka výhre som zistila, že má zmysel vo voľnom čase pracovať na niečom vlastnom, pretože aj keď to trvá dlhší čas, výsledky sa skôr či neskôr dostavia. Výhra je pre mňa motiváciou, aby som pokračovala v blogovaní naďalej a pretvorila moju voľnočasovú aktivitu na prácu, ktorú budem robiť rada a s plným nasadením.
Kam by si sa chcela posunúť, možno nejaké väčšie plány s blogom?
V súčasnosti pracujem na tom, aby čitatelia nachádzali na mojom blogu vždy dostatok chutnej inšpirácie, pripravujem tiež sériu niekoľkých článkov a vytváram jednoduché a rýchle videorecepty, ktoré si môžete pozrieť pri čakaní v rade na lístok alebo ako inšpiráciu, čo dnes uvariť alebo upiecť. A nejakou tou záverečnou fázou, do ktorej by som sa chcela dostať, je pretavenie mojej záľuby do práce. A dovtedy možno vydať knižku s mojimi receptami.
