O nedôstojných podmienkach sa konečne podarilo rozprúdiť verejnú debatu.
Ľudia väčšinou túžia bývať v priestranných bytoch, kde majú svoje súkromie a čo najväčšie pohodlie. Samozrejme, ideálne je, keď je byť presvetlený a hrá príjemnými farbami. A potom sú tu ľudia žijúci v najhustejšie osídlených miestach na svete. Jednou z takýchto oblastí je Hongkong, kde sa tlačí viac ako 7 miliónov ľudí. Miest na žitie v dôstojných podmienkach tam nie je dosť, no v tých nedôstojných a poriadne stiesnených áno. A najmä - ilegálnym spôsobom.
Miniatúrnym bytovým jednotkám sa tam hovorí coffin cubicles, čo by sme mohli preložiť aj ako bývanie v rakve. Na ilustráciu si skús predtaviť úzku špajzu, kde bývajú normálne uskladné potraviny a zopár zbytočností. V takýchto priestoroch a provizórnych bytoch žije pritom v rámci Hongkongu až 200-tisíc ľudí. Spávajú s poličkami nad nohami a záchodmi pri hlavách. Zboku ich oblokopuje množstvo ďalších predmetov a provizórnych zariadení.
„V ten deň som sa vrátil domov a rozplakal sa,“ spomína fotograf Benny Lam na skúsenosť s fotografovaním stiesnených priestorov určených na bývanie v Hongkongu. Podľa neho takýto spôsob bývania a žitia nemal byť nikdy považovaný za normálny. Žiaľ, realita je omnoho tvrdšia. Život mnohých obyvateľov Hongkongu sa tam zúžil často len na 1,9 metra štvorcových.
Nehostinná krajina vyhnala ceny nehnuteľností v Hongkongu do astronomických výšok, čo si nemôže každý dovoliť. A tak tam žijú tisíce ľudí v malých rozdelených bytových jednotkách, kde sa spájajú posteľ, toaleta i kuchyňa. To je nielen nepohodlné, ale aj nehygienické. Okrem toho absolútne nevhodné pre tých, čo trpia klaustrofóbiou. „Od varenia až po spanie, všetky aktivity sa odohrávajú v týchto malých priestoroch,“ opísal Lam.
Ponúkanie takýchto provizórnych bytov je pritom vcelku nelegálna činnosť. Majitelia jednoducho rozdelia väčší byt na niekoľko menších častí. V nich sa tiesnia ľudia, pričom za takýto nedôstojný priestor platia aj viac ako 2-tisíc eur mesačne. Títo ľudia väčšinou pracujú ako čašníci, strážna služba v nákupných centrách, prípadne čistia ulice. Nielen Lam, ale aj OSN hovorí, že ide priam o urážku ľudskej dôstojnosti. Obyvatelia rakiev sa väčšinou hanbia za to, ako žijú, no teraz sa rozhodli o to podeliť so svetom. Dúfajú totiž, že sa im dostane podpory a že sa niečo aj reálne zmení.
Nebolo to pritom tak dávno, čo si takéto bývanie vyskúšal aj čínsky korešpondent pre denník Guardian Benjamin Haas. „Keď som prvýkrát vstúpil do ′rakvy′, okamžite som si všimol silný zápach. Predstavoval som si ľudí v ich bunkách, širokých 60 centimetrov a dlhých 170 centimetrov. Môj týždeň tu je však nič oproti tým, čo takto žijú mesiace alebo roky,“ vyznal sa reportér.
Ľudia si tam podľa neho musia zvyknúť na to, že počujú každé jedno buchnutie či aktivitu svojho suseda a chýba im tam prirodzené svetlo. Podľa Haasa tam štvrtina ľudí užíva drogy. Tie im možno kruté chvíle v „rakvách“ v danom momente uľahčia, no problém zďaleka nevyriešia. Práve preto je dôležité, že sa podarilo zverejniť zábery z týchto otrasných podmienok a rozprúdila sa okolo toho verejná debata. V hre je totiž ľudká dôstojnosť aj budúcnosť viac ako 40-tisíc detí, ktoré tam žijú.
